Zvoliť si lásku pred všetkým ostatným

28/05/2025

Mnohé naše životné situácie sú v rôznych ohľadoch náročné a na prvý pohľad sa môže zdať, že v nich nemáme možnosť voľby. Ako prebúdzajúce sa vedomie však už vieme, že vždy máme možnosť voľby. Niekedy nás dané emócie a stavy bytia doslova prevalcujú a chvíľu nám potom trvá, kým dokážeme zmeniť náš pohľad na danú záležitosť a uvedomiť si, že skutočne máme voľbu pozerať sa na ňu iným pohľadom a myslieť, cítiť, konať a vibrovať inak. Takýto prístup k životu je posilňujúci a posúva nás z role obete do role tvorcu svojej reality.

Zmenou našej doterajšej perspektívy meníme naše myslenie a presvedčenia a spolu s tým sa menia aj naše pocity a naša vibrácia. Vždy existuje možnosť, ako môžeme danú záležitosť prekonať a náš život zlepšiť a základom je naše poznanie o tom, že takúto voľbu máme bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzame. Každú situáciu si tvoríme my sami na určitej úrovni nášho vedomia, aby nám poskytla určité skúsenosti a obmedzenia, ktoré následne prekonávame a tvoríme si preferovanejšie skúsenosti. Takto rastieme.

Vždy sa môžeme pozerať na seba, ostatných ľudí a akékoľvek globálne a iné záležitosti očami lásky, ktorou je každý z nás z ktorej je vytvorené Všetko, čo Je. Každá naša skúsenosť nás bližšie privádza k tomu, aby sme sa na naše osobné, profesionálne, individuálne aj kolektívne záležitosti pozerali ako bezpodmienečná láska. Nič, čo existuje, neexistuje náhodne a nie je tu navyše. Všetko má svoj účel a cieľom každej našej skúsenosti je byť bezpodmienečnou láskou.

Pohľad bezpodmienečnej lásky je prijímajúci a neposudzujúci. Ako bezpodmienečná láska prijímame všetko v Existencii ako rovnocenné a ako dôležitú súčasť Existencie. Inak by to neexistovalo. Často je ťažké prijať všetky toxické záležitosti, ktoré vnímame v našom svete aj v našich osobných životoch. Preto je dôležité sí uvedomiť si a pripomenúť si, že ak sa nám tieto záležitosti dostali do pozornosti, tak sú tam preto, že sú našou integrálnou súčasťou a aktuálnou projekciou nášho vedomia. Cieľom týchto skúseností je rozšírenie nášho vedomia, čo zahŕňa prijatie bez odsudzovania, viny a hanby.

K tomu nám môže pomôcť aj poznanie o tom, že ak vidíme u seba alebo iných čokoľvek, čo považujeme za menej ako lásku, je to pre nás dôležitá informácia o tom, že niekde nám chýba láska a s niečím nie sme spokojní. Len, keď necítime lásku, dokážeme robiť rôzne zlé veci a aj cieľom týchto skúseností je napokon len pocítiť lásku. Pohľad na seba a iných, ktorý je vše-objímajúcim pohľadom bezpodmienečnej lásky, je tréning, ktorý sa postupne stáva našou prirodzenosťou.

Väčšina z nás vyrastá s pocitom separácie a kým sa ako vedomie neprebudíme, tak nevieme o tom, že všetci sme jedným veľkým Celkom a že všetko je láska. To má tiež svoj dobrý účel, pretože bez týchto obmedzení a pohľadu separácie by sme nemali skúsenosti rozšírenia, ktoré si tvoríme prekonávaním týchto limitov. Nie je ľahké zmeniť naše spoločenské programovanie, a to, čo odjakživa považujeme za určitú normu a status quo. Našou prirodzenou podstatou je však láska a nazeranie na všetko očami lásky. 

Bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme, toto je hlavným cieľom našej existencie a každý z nás má v sebe potenciál dosiahnuť tento stav v určitom bode svojho putovania Existenciou. Naša voľba je vždy slobodná. Vždy sa môžeme rozhodnúť, ako sa budeme pozerať na seba, daného človeka, osobné a globálne záležitosti. Nič z toho, čo žijeme a akokoľvek vnímame, si nezískalo našu pozornosť náhodou. Vždy sa môžeme rozhodnúť, či to odsúdime, alebo sa na to budeme pozerať očami bezpodmienečnej lásky. Láska prijíma všetko s poznaním, že to sama na niektorej úrovni vytvorila s cieľom prežitia určitých skúseností. Všetko je láska a všetko je vytvorené z lásky. Všetko má svoj účel.

Ak niekde chýba láska, vždy je tam prítomný strach a pocit oddelenia. Tento strach a pocit oddelenia však v sebe nemá skutočnú realitu. Je to nami vytvorená ilúzia, ktorá existuje v našej realite len dovtedy, kým ju energeticky nabíjame našou pozornosťou a presvedčením o tom, že je skutočná. Keď máme strach a posudzujeme seba alebo iných, je to vždy preto, že sme v našom živote s niečím nespokojní. Vždy môžeme zmeniť to, čo sa nám nepáči. Nefunguje to však otočením čarovného prsteňa. Väčšina je to konzistentnou prácou na sebe, ktorá je dlhodobá a zahŕňa našu ochotu myslieť, cítiť sa a konať novým spôsobom. Takto sa mení aj naša celková vibrácia.

Kedykoľvek sme akokoľvek zlí, je to vždy preto, že vo vnútri sme nešťastní a nespokojní. Pritom platí, že nemôžeme sa cítiť celiství a separovaní zároveň. Nemôžeme niekoho prijímať bez podmienok a zároveň ho posudzovať. Vždy si môžeme vybrať, či sa na danú záležitosť alebo človeka budeme pozerať očami duality a separácie alebo očami jendoty a bezpodmienečnej lásky. Taký svet sa nám potom postupne odhaľuje. Nepriateľ nikdy nie je mimo nás, ale vždy je v našom vnútri. Je to náš aspekt, ktorý sme zatiaľ neprijali bez podmienok, viny, hanby alebo odsudzovania.

Je skutočne zaujímavé sledovať, čo všetko si ako vedomie vytvárame a ako to potom testujeme. Naše vnímanie sa neustále mení a preto je dobré ostať otvorený a nerobiť pevné súdy. Tiež je dobré nedržať sa príliš našich doterajších právd a presvedčení. Dogmatické vnímanie seba a sveta je vždy založené na strachu a kontrole a je spojené s manipuláciou. Každá dogma, ktorú si na akejkoľvek úrovni vytvoríme, nám dáva určitý pocit bezpečia a istoty a je štítom pred nepoznaným, ktorého sa väčšinou bojíme. 

Stvorenie je však oveľa bohatšie, ako si dokážeme predstaviť a neustále nám ponúka nové možnosti tvorby, objavovania, odhaľovania a zážitkov. Voľba je vždy na nás. Z pohľadu nášho tvorcu, ktorým je láska, neexistuje nič zlé. Je len láska prejavená v určitej formy majúce dočasné skúsenosti. Je to ako film, v ktorom po skončení určitej epizódy herci zistia, že sú zároveň jeho scenáristmi, strihačmi, protagonistami, technickými a inými režisérmi, všetkými postavami, rolami a celým fiilmvým štábom, všetkou technikou a všetkým prostredím a každým divákom.