Zmysel nášho života

Zmyslom, účelom a misiou nášho života je samotná naša existencia, žitie nášho života. Existencia je tvorba a čokoľvek, čo v našom živote žijeme, je našou tvorbou. Sme energia. Sme vedomie prejavené vo forme, ktorou je ľudské telo a ktoré nás nesie naším súčasným životom. Často si pritom myslíme, že zmyslom nášho života je niečo robiť, niečo dokázať a niečo tu po sebe zanechať. Naša energia je nezničiteľná a večná a preto všetko, čo kedy prežijeme, je navždy zvečnené. Naša energetická stopa je nevymazateľná, a to, čo sme kedy vytvorili a prežili, je dostupné každému v Existencii.

Často si tiež myslíme, že určitý vplyv a dopad na Existenciu máme len vtedy, keď za nami ležia hmatateľné výsledky. V skutočnosti je to však len menšia časť celej našej ľudskej skúsenosti. Veľká väčšina našich skúseností a rozvoja nášho vedomia sa uskutočňuje v energetickej rovine a veľa z toho si neuvedomujeme. Čo si však môžeme uvedomiť, je to, ako sa v danom momente cítime. Kľúčovým aspektom procesu rozvoja vedomia je cítenie. Do ľudského tela sa neinkarnujeme kvôli našim spoločenským rolám a s nimi spojenými výsledkami, aj keď aj tie sú súčasťou nášho tunajšieho povytu. Volíme si ich však preto, aby sme zažili s nimi spojené emócie a stavy bytia. Každý z nás má pre svoj život pripravený určitý plán duše, ktorý postupne uvádzame do života a priebežne ho podľa potreby aktualizujeme a modifikujeme.

Hlavným cieľom našej inkarnácie je prežiť rôzne pocity, emócie a stavy bytia. Chceme pritom prežiť také emócie a stavy bytia, ktoré sme ešte necítili a ktoré sú pre naše vedomie nové. Aj preto v jednotlivých životoch meníme naše role, aby sme zažili s nimi spojené životné okolnosti. Mnohí z nás cítia, že nerobia v živote niečo dôležité. Čo je však dôležitejšie, ako naša existencia, z ktorej máme skutočnú radosť? K tomu patrí aj bezpodmienečné prijatie celej našej reality a hľadanie toho, čo nás teší a pričom sa cítime dobre. Keď sa nectíme dobre, tak z nášho života väčšinou nemáme radosť. A, to je často aj hlavným účelom týchto (negatívnych) pocitov a náročných stavov bytia, ktoré nám poskytujú kontrast k tomu, kým sme ako Láska so všetkými jej pozitívnymi atribútmi. Keď sa pri niečom cítime dobre, tak je náš život naplnený a je pritom úplne jedno, či nás napĺňa tvorba celosvetovo slávneho diela alebo umývanie kuchynskej podlahy.

Naša hodnota nie je závislá od žiadnych našich výsledkov. Môžeme sa oceňovať a mať zo seba radosť aj len preto, že sme a že žijeme náš život tak, ako vieme. Náš život a my sami sme zmyslom nášho života. Fyzická a materiálna časť nášho života je však prirodzene tiež veľmi dôležitá. Aby sme sa v našom živote posúvali a rozvíjali, nastavujeme si rôzne výzvy a máme aj rôzne priania. Bez toho nemôžeme prosperovať. Naše priania nám preto slúžia ako pohon na našej ceste rastu a vďaka nim si vytvárame situácie, v ktorých môžeme cítiť to, čo sme ešte necítili a zažiť to, čo sme ešte nezažili. Niekedy je z našej strany potrebné pridať, myslieť, analyzovať a konať a inokedy je zase treba spomaliť, vypnúť, zavrieť oči a relaxovať. V oboch prípadoch k nám prichádza to, čo si prajeme a oba sú rovnocennou formou dávania a prijímania. Je dôležité počúvať naše pocity, aby sme cítili, kedy nám hovoria, že máme pridať a kedy spomaliť. Všeobecne pritom platí, že je jednoduchšie cítiť naše pocity, keď sme v stave nič nerobenia, respektíve v meditatívnom alebo inak relaxačnom stave.

To je aj jeden z dôvodov, prečo sme často až príliš zaneprázdnení a hovoríme, že nemáme čas. Je to preto, že keď spomalíme a nič nerobíme, tak začneme až príliš rozmýšľať a príliš analyzovať záležitosti v našom živote. Myslenie a robenie sú tak často prostriedkami, ktorými sa snažíme obísť naše pocity, aby sme ich nemuseli cítiť. Niektorí sa tiež boja ísť do vysokej vibrácie preto, lebo sa boja psychického a fyzického zrútenia. Takáto možnosť tiež existuje. Cítením našich pocitov sa naše vedomie rozširuje a my pritom cítime viac slobody, expanzie a cítime sa aj celistvejšími. To platí o všetkých našich pocitoch, ako aj o tých, ktoré označujeme ako ťaživé, toxické alebo negatívne. Všetko je projekciou nášho vedomia a všetko v nás existuje. Ak niektorú časť vyčleňujeme, lebo ju označujeme ako negatívnu, tak cítime oddelenie od Zdroja, ktorým sme.

Čím viac prijímame bez podmienok seba takých, akí sme, všetkých a všetko v našej realite také, aké to je, tak tým väčšiu úľavu cítime a väčší prílev vitálnej energie spojený s touto celistvosťou a silou. Spolu s tým sa vynárajú aj pocity, ako je radosť, pochopenie, tolerancia, súcit a rešpekt k ceste a skúškam každého z nás. Emócie sú energia v pohybe. Cítením našich emócií sa stávame empatickejší a dokážeme si aspoň čiastočne predstaviť, čím prechádza niekto iný a aké ťažké to musí byť pre tohto človeka. My sami sa rozhodujeme o tom, čo je zmyslom, účelom a misiou nášho života. Ak robíme čokoľvek, pri čom sa cítime dobre, šťastní, naplnení, je to zábavné alebo akokoľvek zaujímavé, tak v každej takejto chvíli skutočne žijeme naplno náš potenciál. Je na nás, aby sme hľadali a vytvárali čo najviac takýchto chvíľ a niekedy sa stane, že jeden takýto moment nám otvorí cestu k ďalšiemu a ten k ďalšiemu až napokon zistíme, že to nie je len krátky úsek cesty, ale že sa pred nami otvára úplne nová cesta plná neprebádaných území a my môžeme krok po kroku objavovať opäť niečo nové.

Vždy je pred nami takáto cesta, len je potrebné sa dobre dívať. Niekedy treba mať aj odvahu čeliť prekážkam, ktoré sme si do cesty postavili, aby nám ukázali, že aj ich prekonávanie je zmyslom nášho života a prináša nám dôležité momenty. Treba mať aj odvahu vydať sa novým smerom a určite treba mať odvahu cítiť naše emócie. Naše emócie nie sú našou podstatou. Je to nami vytvorená ilúzia, ktorá trvá len dovtedy, kým sme voči nim v odpore alebo ich inak ignorujeme či potláčame a tým ich energeticky nabíjame. Akonáhle ich pocítime a uznáme ich existenciu bez posudzovania, tak strácajú nad nami silu, kontrolu a strácajú sa aj z našej živej skúsenosti. Rovnako dočasné sú naše myšlienky a presvedčenia, pomocou ktorých si tvoríme našu realitu. Sme večné a nekonečné energie putujúce Existenciou a vytvárajúce stále niečo nové, čo môžeme potom skúmať a prežívať v rôznych formách. Keď dokážeme prijímať náš život tak, ako sa odvíja a stále si udržať záujem skvalitňovať ho, tak už vtedy žijeme svoj nádherný potenciál. Zmyslom našej existencie je byť, tvoriť a skúmať vytvorené. Radosť z našej existencie však nemusí byť podmienená. Je to naše rozhodnutie, respektíve množstvo rozhodnutí každý deň.