Zlatá stredná cesta

Cesta prebúdzajúceho sa vedomia nám poskytuje množstvo iluzórnych vrstiev, ktoré postupne odhaľujeme a vďaka tomu sa spoznávame ako zdrojová energia. Naše presvedčenia a pravdy sa pritom neustále menia spolu s našimi rozširujúcimi sa perspektívami. Náš pohľad na seba, našu realitu a celé stvorenie, sa exponenciálne rozširuje a otvárajú sa nám pritom otvárajú rôzne nové možnosti.

Jednou z univerzálnych právd, ktoré v procese rozvoja vedomia postupne objavujeme, integrujeme a aplikujeme do praktického života, je skutočnosť, že našu aktuálne vibráciu vždy vidíme ako odraz situácií a ľudí v našej realite. Mnohí z nás, ktorí sa prebúdzajú do nových rovín vedomia, sú z tohto niekedy zmätení, pretože si myslíme, že ako prebúdzajúce sa vedomia už nebudeme alebo nemôžeme cítiť smútok, hnev, či inú ťaživú emóciu, prípadne sme presvedčení o tom, že je niečo zlé na tom, že v tomto bode našej cesty ešte tieto energie cítime. Tieto polaritné energie však majú svoj dôležitý účel pri našom raste, pretože nám pomáhajú učiť sa pracovať s vibráciou.

Každý z nás je mocným a tvorivým vedomím, ktoré si pred svojím aktuálnym prejavom vo forme precízne nastavilo pre tento život niektoré základné míľniky a s nimi spojené výzvy, ktoré majú starostlivo zvolený účel a ktorým je spoznávanie sa ako vedomia a ako tvorivej zdrojovej energie. Čím viac sa prebúdzame a pracujeme s našou vibráciou, tým vedomejšie si tvoríme to, po čom túžime a vtedy už nepotrebujeme prežívať ani to, čo sme si pôvodne nastavili. Učíme sa zžívať sa s poznaním, že sme slobodní a neobmedzení tvorcovia, ktorí sa krok po kroku zoznamujú s poznaním, že si tvoríme nielen všetko v našom živote, ale spolu-vytvárame si aj všetky naše globálne udalosti a záležitosti.

Pokiaľ nás tieto situácie a ľudia akokoľvek vyvádzajú z rovnováhy, vždy sa nám pritom otvára priestor pre väčšie pochopenie, odpustenie, prijatie danej situácie alebo človeka bez posudzovania a s pochopením, že túto situáciu sme pomohli vytvoriť aj my sami, aby nám dala možnosť poznania, rastu a rozšírenia nášho vedomia. V procese rozvoja vedomia sa spoznávame ako láska, ktorá prijíma a miluje bez podmienok, ako aj s pochopením toho, že tvorca je vždy súčasťou svojho výtvoru a preto ho raz musí prijať, integrovať a uznať s tým, že si ho vytvoril preto, aby niečo nové prežil a preskúmal.

Každý z nás je vedomím putujúcim stvorením s cieľom stále zažívať niečo nové. Ako sa pomaly vynárame z ilúzie separácie, zisťujeme tiež, že čokoľvek, čo prežívame, je dočasné a raz sa to skončí a my sa opäť vrátime do stavu, kde sme celistvým a kreatívnym vedomím a kde sa cítime prijatí, milovaní a šťastní ako blcha v kožuchu. Naším prianím je však cítiť sa tak aj presne tam, kde sme teraz, a to je aj naša úloha, cieľ a cesta ako zdrojovej energie prejavenej v forme, ktorou je v danom čase a priestore naše ľudské telo.

Na našej ceste získavania skúseností sa vždy nachádzane v určitých polaritných energiách a skúmame ich náboj, ako aj to, čo všetko si s nimi môžeme tvoriť. Aby sme mohli tvoriť a spoznávať sa ako vedomie a zdrojová energia, musíme mať niečo relatívne a opačné, a tak cestujeme od jedného polaritného extrému k druhému a skúmame aj všetko medzitým. Učíme sa pritom aplikovať získanú múdrosť pre naše najvyššie dobro a pre najvyššie dobro celku. Každý z nás má vo svojom živote určitý účel a cíti akési volanie niečomu sa venovať, niekým byť a niečo pritom tvoriť. Tieto záležitosti nás oživujú a prinášajú nám do života naplnenie, vášeň aj rovnováhu, vďaka čomu sa naša vibrácia neustále zrýchľuje.

Vždy, keď zrýchlime našu vibráciu, posielame tým aj energetický odkaz celku o tom, že je to možné a že je to aj veľmi príjemné. Každý z nás má svoj správny čas, kedy sa ako vedomie začne prebúdzať do poznania o tom, že sme vedomím vibrujúcim určitou rýchlosťou, kompiláciou rôznych frekvencií s odlišnou rýchlosťou a že pomocou týchto energií si tvoríme všetko, čo žijeme a akokoľvek vnímame. Po vyskúšaní rôznych polarít napokon prídeme na to, že tou najpríjemnejšou je pre väčšinu z nás zlatá stredná cesta. Pochopíme, kedy vibrujeme tak, že si tvoríme v živote to, čo je pre nás príjemné a kedy to, čo nás vyvádza z rovnováhy.

Pochopíme, kedy máme prehovoriť a kedy máme len počúvať. V tichu je ukrytá nádherná múdrosť, aj keď ticho má v skutočnosti tiež svoju vlastnú vibráciu. Ticho ako také neexistuje, lebo všetko je vibrácia. Je to vibrácia našej duše, nášho vedomia a všetkého, čo je. Pretože, všetko je vytvorené vedomím a vo všetkom je prítomné vedomie. Stvorenie je nádherný hologram a poskytuje nám nezmerné množstvo tvarov, foriem, podôb a zvukov. Všetko má svoju vibráciu, zvuk, ktorý sa učíme počúvať. Tento hlas však nie je hlučný, občas sa však z dobrého dôvodu rozhodne nahlas prehovoriť a dotknúť sa tak našich duší a srdcí. Rozvoj vedomia je majstrovstvo a ako každé majstrovstvo, aj tento proces v sebe zahŕňa veľa pokusov, ktoré nás učia o tom, čo si prajeme tvoriť a čo nie a o tom, kde je naše miesto v tejto nádhernej tapisérii stvorenia a v čom sme pre celok najužitočnejší.

Učí nás tiež o tom, že čokoľvek, čo označujeme za náročné, zlé, toxické, chybu, alebo zlyhanie, je naša unikátna skúsenosť, ktorá v sebe nesie dôležitý odkaz o tom, ako vibrujeme. Naše vedomie je najdokonalejšou, najefektívnejšou, najlepšou, najsofistikovanejšou a najláskavejšou technológiou, akú kedy vynájdeme a eventuálne pritom zistíme, že čokoľvek si naším vedomím vytvoríme, môžeme potiahnuť do akéhokoľvek extrému s príslušnými následkami a že zlatá stredná cesta by mohla byť fajn riešením vo všetkých našich životných oblastiach.