Zdanlivé zlyhanie ako priestor pre rast
Každá polarita má dve strany, ktoré sú súčasťou tej istej veci. Naša cesta rastu sa často začína cez korekciu záležitostí, ktoré nám nerobia dobre alebo akokoľvek škodia. Našu skutočnú podstatu, ktorou je svetlo a láska, máme pred sebou najprv zakrytú a tak si často ani nedokážeme predstaviť, aký krásny by mohol byť náš život a čo všetko by sme mohli žiť. Väčšinou však celkom zreteľne v určitom bode nášho života cítime, keď už niečo nefunguje alebo nie je pre nás či našich blízkych dobré. A, to je aj skvelý východiskový bod pre rast a s tým spojenú zmenu.
Každá skúsenosť, ktorú označujeme za chybu, negatívnu, náročnú alebo ako zlyhanie, v sebe nesie obrovský potenciál pre náš rast a expanziu do toho, čo označujeme za pekné, príjemné, pozitívne, posilňujúci či expanzívne. Akékoľvek zlyhanie je tak priestorom pre rast a z pohľadu vyššieho vedomia je to neutrálna rovnocenná skúsenosť.
Z nášho ľudského pohľadu sme v niečom zlyhali, ale o pár rokov sa môže ukázať, že nás to nakoplo skvelým smerom a otvorili sa nám brány života, ktorý máme radi.
Aby sme mohli rásť, potrebujeme mať pocit, že stojíme.
Aby sme spoznali pozitívne, musíme spoznať aj to negatívne.
Aby sme pocítili expanziu, musíme predtým pocítiť kontrakciu.
Aby sme dokázali cítiť radosť, musíme pocítiť aj smútok,
Aby sme dokázali oceniť hojnosť a vďačnosť, musíme skúsiť aj jej nedostatok.
Aby sme cítili lásku, musíme pocítiť strach, nenávisť a iné negatívne emócie.
Aby sme sa vôbec chceli meniť, musíme mať k tomu určitý pohon, katalyzátor a motiváciu, ktorou je veľmi často práve situácia, ktorú označujeme za negatívnu alebo ako nejaké naše zlyhanie.
Keď už niečo označujeme za zlyhanie, tak v tomto bode našej cesty si už uvedomujeme, že nám nie je dobre. Je veľmi dôležité túto situáciu prijať takú, aká je, a to bez posudzovania, obviňovania, porovnávania, hanby a viny. Na chvíľu vždy pocítime aj tieto emócie, ale následne ich treba prepustiť a urobiť tak priestor pre vysoké energie, ktoré so sebou nesú príjemnejšie pocity nádeje, motivácie a množstvo potenciálnych riešení nášho zdanlivého zlyhania.
Nie sme obeť a neprichádzame sem ani ako hotoví majstri nad hmotným svetom. Čo by sme tu potom robili, kedy sme už všetko vedeli? Ak cítime zlyhanie, je dôležité pripomenúť si, že všetci účastníci danej situácie si ju spolu-vytvorili, aby ich niekam posunula, aby pritom niečo zažili a prežitú múdrosť následne aplikovali do praktického života cez zmeny a rôzne vylepšenia. Čím skôr sa dokážeme dostať zo seba-ľútosti, módu obete a seba-obviňovania a/alebo obviňovania ostatných, tým skôr sa pred nami ukážu nové nastavenia. To, že sebe a iným odpustíme však neznamená, že musíme danú záležitosť schvaľovať.
My jasne vidíme, čo sme spôsobili a že nám to nerobí dobre, ale odpustenie slúži ako integrácia a vďaka nemu odblokujeme tieto ťaživé energie a môžeme sa rozhodnúť, že do budúcna:
budeme myslieť inak a zmeníme naše doterajšie limitujúce presvedčenia,
budeme pracovať s našimi emóciami, ktoré nám hovoria, že to, čo nám niekto robí, nám nerobí dobre, alebo nám nerobí dobre, to, čo sebe a iným robíme my sami a že takto sa už cítiť nechceme,
naše vedomie nie je masochista, nie sme povinní donekonečna opakovať rovnaké náročné situácie. V skutočnosti platí, že čím sme vedomejší, tým sú naše výzvy menej náročné a celkovo ich lepšie zvládame spracovať,
budeme vibrovať takou rýchlosťou, aké skúsenosti a fyzické záležitosti si chceme vytvoriť v našom živote.
Odpustenie a bezpodmienečné prijatie nám umožňuje integrovať túto skúsenosť a ak sme si z nej už odniesli naozaj všetko, tak vďaka tomu ju už nemusíme opakovať. Ak sme ešte neprežili všetky pocity, ktoré sme s danou skúsenosťou chceli mať, tak si ju ešte môžeme vytvoriť. Často sme už však natoľko unavení a vyčerpaní týmito náročnými situáciami, že to označujeme ako "poslednú kvapku", ktorá nás konečne katapultuje do nových rovín myslenia, cítenia, konania a vibrácie, vďaka ktorým sme konečne ochotní s daným problémom a situáciou niečo robiť.
Na to musíme byť energeticky pripravení a u každého z nás je čas, ktorý trávime v negatívnych skúsenostiach, iný. Nie je okolo toho žiadny posudok a ani trest. Ak sa niekto rozhodne, že celé roky alebo aj život, strávi v negatívnom prostredí, kde je raz obeťou a inokedy zase páchateľom, tak je to skúsenosť, ktorú toto vedomie chce mať a niečo sa jej prostredníctvom stále ešte učí a skúma.
Ak už toho máme dosť, tak je dobré si pripomenúť, že sme tvorcami celej našej reality a tento problém sme si vytvorili:
Aby nám umožnil rast a rozvoj nášho vedomia.
Aby sme zažili s tým spojené skúsenosti, zážitky a stavy bytia.
Aby sme pocítili všetky účinky našich limitujúcich presvedčení a negatívnych emócií na vlastnej koži a vytvorili si tak priestor pre riešenie a rast.
Aby sme zažili pocit vedomého tvorcu v ľudkom tele a postupne majstrovali naše schopnosti tvoriť a pretvárať hmotný svet. Náš život je hra s určitými pravidlami a niekedy sú zápletky také náročné, že máme až pocit, že sa to tu nedá vydržať.
Vtedy je tiež dobré pripomenúť si, že naše vedomie je tu na dobrodružnej výprave a na výlete, ktorý sa raz skončí. Tento výlet však máme plne pod kontrolou, ak sa pre to rozhodneme a začneme študovať pravidlá hry a aplikovať ich v našom praktickom živote. Vďaka vysokým energiám, ktoré máme k dispozícii a sú všade v nás aj okolo nás a ktoré neustále intenzívnejšie bombardujú aj planétu Zem, máme podporu, o akej sa nám ani nesníva. Máme podporu aj v našich blízkych a pomoc všade, kde je treba. Je na nás, kedy sa rozhodneme veci zlepšovať alebo ich nechať tak. To je tiež naša slobodná voľba. Keď však začneme uplatňovať pravidlá hry a vedome na sebe pracovať, výsledky nás postupne ohromia a začne nás to aj skutočne baviť. Ten pocit, kedy prekonáme náš strach a máme odvahu riešiť a meniť, zlepšovať a inovovať, je nadovšetko.
Vždy je k tomu potrebná aj:
Poriadna dávka odvahy.
Poriadna dávka vytrvalosti.
Poriadna dávky dôvery v seba a našu tvorbu, pomoc a že veci sa začnú zlepšovať.
Poriadna dávka trpezlivosti, pretože medzi nastolením príčiny ako našej zmeny a jej pozitívnym výsledkom, je vždy ešte určitý čas a priestor.
Poriadna dávka odolnosti a viera v naše pocity a intuitívne vedenie.
Poriadna dávka nadhľadu, odľahčenia a humoru, ktorý nám pomáha prejsť týmto najťažšími obdobiami.
Smiech lieči a zvoní ako zvonček radosti, ktorý nám pripomína, že nič nie je také vážne, aby sa to nemohlo zdať a že všetko môžeme zmeniť. Musíme však chcieť a niekde musíme aj začať a pomoc musíme prijať a niekedy aj prestať konať alebo naopak začať konať. Postupne zistíme, že niektoré veci sa vyriešia aj samé, alebo mnohé k nám už ani neprídu, pretože naša vibrácia sa zrýchli a veľa vecí sa bude diať energeticky a nie akciou a manuálne. Akcia je však ešte stále potrebná a ideálne je, ak je akcia založená na intuitívnom vedení, ktoré nám zvoní vysokou vibráciou.