Zajedanie je vždy emočné
Čítala som nedávno o pojme emočné zajedanie ako druhu zajedania. Za mňa hovorím, že každé zajedanie je vždy emočné.
Keď zajedáme, tak vždy v živote:
Cítime prázdno.
Nie sme v toku s našou zdrojovou energiou.
Toto prázdno reprezentuje nejaký nedostatok v našom živote.
Je u nás aktívne nejaké limitujúce presvedčenie o nás, alebo viaceré obmedzujúce presvedčenia.
Je tam prítomný strach, že keď to zmeníme, bude to ešte horšie.
Je tam prítomný pocit separácie od našej podstaty.
Keď sa naopak cítime zladení a v toku, tak naše telo vyživuje vysoká energia, čchi, alebo akokoľvek to nazveme a jeme v skutočnosti oveľa menej úplne prirodzene. Zároveň sme vtedy zladení s našou intuíciou a staráme sa o seba a naša intuícia tela a buniek, ako aj náš tím nás prirodzene vedie k tomu, čo v danej chvíli potrebujeme a čo nám prospieva.
Naše bunky sú vedomé a hovoria nám, čo potrebujú.
Ak zajedáme, vždy sme mimo rovnováhy a vždy pritom držíme aj limitujúce presvedčenia s nimi spojené ťaživé emócie. Prácou s týmito presvedčeniami a emóciami zrýchľujeme našu vibráciu a otvárame priestor pre vysoké energie.
Pozitívnymi výsledkami tejto práce sú:
Väčší balans v našom živote.
Intuitívne stravovanie a s tým je vždy spojené aj zmenšenie porcií a odľahčenie stravy.
Veľa radosti, nadšenia a hojnosti, ktorou sme nahradili predchádzajúci nedostatok alebo nedostatky, ktoré sme zajedali.
Naše emócie a ani pocit prázdna či nedostatku však nie sú zlé. Všetky limitujúce presvedčenia si vytvárame preto, aby sme sa spoznávali ako vše tvorivá zdrojová energia a aby sme ich následne zmenili a vytvorili sme si to, po čom túžime. Zajedanie je závislosť ako každá iná a za každou závislosťou je náš strach, nejaké obmedzenia a ťaživé emócie. Je tam pocit nedostatku a separácie. Keď sme zladení, nebrzdíme hojnosť a máme rovnováhu medzi dávaním a prijímaním.
Je to cesta a každý máme na nej rôzne výzvy a prekážky. A, to je dobre, lebo inak by sme tu nemali čo robiť. Niekedy nám nie je do smiechu, niekedy sú naše cesty skutočne náročné, ale raz sa takáto skúsenosti vždy skončí a vyjde slnko a my sa vynoríme silnejší, skúsenejší a bohatší o skúsenosť. Zem je majstrovskou skúsenosťou, kam sa inkarnujú majstrovské duše. Je to jedna z najťažších skúseností v tejto dimenzii, takže sa potľapkajte po chrbte, že to dávate akokoľvek to dávate. Vždy je cesta von a vždy napokon prídeme len do svetla, ktorým sme. Všetko nám na niečo slúži, aj keď to tak nemusí vyzerať. My sme tvorcovia všetkého a každej našej skúsenosti a sme efektívni tvorcovia, neplytváme a ani sa nemýlime v tom, čo si tvoríme