Sila láskavosti

Ľudský život je nádherným darom a je to aj jedno z mnohých a veľkých dobrodružstiev nášho vedomia. Bez ohľadu na to, či veríme, že žijeme len raz alebo veríme, tomu, že existuje aj širší obraz o prejavoch nášho vedomia v hmotnom svete v podobe viacerých životov a iného, každý jeden moment nášho života je jedinečný, neopakovateľný a originálny. Každé tu a teraz je bohaté na nové prežitky a skúsenosti a v každom momente sme tiež iní. Všetko je vedomie, ktoré sa neustále pohybuje a preto je každé tu a teraz odlišné a predstavuje novú príležitosť pre nový zážitok a skúsenosť. 

Pri pozorovaní nášho vlastného života a života iných ľudí, ktorých poznáme, ale aj tých, ktorých nepoznáme osobne, môžeme jasne vidieť, že každý z nás prežíva rôzne obdobia radosti a lásky, ktoré sa v určitých cykloch striedajú s obdobiami z opačného polaritného spektra. Pritom platí, že niekedy sú tieto naše životné intenzívnejšie a inokedy ich zvládneme aj bez väčších otrasov. Každý z nás však rieši svoje životné výzvy, pretože hlavnou úlohou týchto situácií je umožniť nám rast a hlbšie spoznávanie nášho vedomia a jeho tvorivých schopností. Postupne pritom na vlastnej koži zažívame a stále viac si uvedomujeme, že všetko si tvoríme my sami naším vedomím a že všetko je projekciou nášho vedomia a je to tu preto, aby sme sa spoznávali ako vše-objímajúca láska. 

Nič neexistuje mimo nás a keď toto poznanie začneme integrovať do nášho života, náš život sa vo všetkých smeroch mení k lepšiemu. Prichádza úľava, sloboda a radosť, pochopenie, tolerancia, rešpekt, zdravé hranice, obrovská tvorivosť a láska a spolu s tým aj empatia a stále väčšia láskavosť. Je krásne, keď sme na seba milí a láskaví a jeden akt láskavosti je vždy viac, ako tucet akýchkoľvek písaných múdrostí. Nie je však nič krajšie, ako keď sa naučíme byť láskaví sami k sebe a čím sme láskavejší k sebe, tým viac láskavosti a pochopenia máme aj pre ostatných ľudí. Náš pohár sa plní zo zdroja, ktorý nikdy nezanikne, nemá začiatok a ani koniec, len mu môžeme na chvíľu zavrieť kohútik. 

Naše ego miluje analyzovať, porovnávať a posudzovať, čo nám v určitom zmysle veľmi dobre slúži na prežitie v 3 D čase a priestore. Všetky tieto nástroje však majú svoje obmedzenia a po určitom čase a skúsenostiach túži naše vedomie po expanzii a bez-limitnejších zážitkoch. Čím viac lásky stelesňujeme naším vedomím, tým viac si uvedomujeme naše tvorivé schopnosti, našu skutočnú hodnotu, ktorá nie je závislá na žiadnych externých faktoroch, ako aj to, že vždy máme možnosť voľby objať oba polaritné aspekty stojace pred nami, pretože oba sú našou integrálnou súčasťou a oba sme projektovali my naším vedomím.

Mnohí z nás nepoznajú silu láskavosti a preto je veľmi dôležité, aby sme vedeli, že láskavou je naša podstata a túto vibráciu má v sebe každý z nás. Keď sme k sebe a iným láskaví, tak rozumieme tomu, že výzvy, ktorým v živote čelíme, sú veľké a že každý z nás pritom robí, čo v danom momente vie a môže, že každý z nás robí, čo sa dá, aby bol bezpodmienečnou láskou a aj to, aby prežil, keď túto lásku necíti vôbec. Rozumieme a cítime, že naše cesty sú neraz naplnené sklamaniami, smútkom, frustráciou, stratou, rôznymi strachmi a aj utrpením. A, keď takúto láskavosť dáme sebe a následne iným, tak aj v nich ju možno prebudíme.

Každý z nás si prechádza v živote náročnými situáciami a emóciami a nielen raz. Keď nimi však prejdeme sami, tak zase o niečo viac rozumieme a cítime aj to, aké je to pre iných a vtedy môžeme byť opäť o niečo láskavejší, empatickejší, tolerantnejší a chápavejší. Láskavosť však neznamená, že potláčame naše ťaživé emócie a snažíme sa ignorovať s nimi spojené situácie, ale učí nás nájsť silu v smútku a v prípadnej beznádeji, ktorú pritom niekedy cítime. Je to cesta vedúca k prijatiu, ktoré je vibráciou mieru a uvoľnenia a cesta k spokojnosti, ktorá je ešte o niečo radostnejšou vibráciou prinášajúcou rovnováhu, stabilitu a naplnenie. Všetky vibrácie máme v sebe a všetky si chceme vyskúšať. 

Všetky sú rovnocenné a všetky polarity sú napokon len dvomi stranami tej istej mince.
Keď dokážeme byť láskaví k sebe a ostatným, tak na energetickej úrovni sa deje to, že vtedy neposudzujeme. Deje sa tiež to, že vtedy si umožníme prestávku v našich neustálych mentálnych analýzach a posudkoch o tom, čo je lepšie alebo horšie, čo je čierne alebo biele, teplé alebo studené a tak podobne, ako aj posudzovanie o tom, kde sa v týchto polaritách práve nachádzame a či je to pre nás dobré alebo nie. Všetko nám na niečo slúži a všetko nám umožňuje rast a rozvoj nášho vedomia. Keď cítime láskavosť, tak vtedy si tiež dovolíme a umožníme pustiť veci, ktorých sa držíme a ktoré nám už v živote neslúžia.

Pochopíme tiež, že to, čím sme prešli a prechádzame a čo v tomto tu a teraz žijeme, je to najlepšie a najvhodnejšie pre naše vedomie v tomto bode našej cesty a veľa nám to prináša, aj keď to môže byť v prvom momente náročné alebo bolestivé. Láskavosť nás takto oslobodzuje a spolu s pocitom slobody nám prináša aj väčšiu tvorivosť, kedy zase o niečo viac spoznávame našu imanentnú schopnosť vedomia tvoriť si všetko a môžeme sa rozhodnúť, že teraz si vytvoríme niečo lepšie a krajšie, ako to, čo sme prežili. Zároveň však môžeme všetky tieto skúsenosti objať s láskou v srdci a vďačnosťou za to, že nám naše srdce zase o niečo viac otvorili a umožnili nám cítiť viac našej zdrojovej podstaty je súčasti, ktorou je aj láskavosť. 

Táto kreativita nás napokon privádza nielen k novým výtvorom, ale aj k radosti z tejto tvorby, ako aj k jej určitému zdieľaniu s ľuďmi v našich životoch a mimo nich. V neposlednom rade sa v našom vnútri postupne rozhosťuje nádejný mier a spokojnosť s tým, kým sme len preto, že existujeme a tvoríme. Cesta nášho vedomia je cestou expanzívnou a inkluzívnou, čo znamená, že naše vedomie rozširujeme tým, že do neho integrujeme všetky polarity a bytostne cítime, že tieto polarity sme vytvorili a projektujeme ich smerom navonok my sami. Aby sme toto dokázali "prežuť" a skutočne prijať, potrebujeme byť k sebe veľmi láskaví, pretože ak by sme toto chceli od našej ego časti pôsobiacej v 3-dimenzionálnom čase a priestore, tak táto naša časť by v tom nevidela logiku. 

Hľadala by "buď alebo", "my alebo oni", prípadne a ideálne "my proti nim" a zdalo by sa jej absurdné, že my sme oni a spolu sme pre seba jeden druhého vytvorili. Iná cesta k láske a mieru však nie je a skôr či neskôr sa na túto cestu vydá každý z nás, pretože každý z nás je láskou a vytvorený z lásky, pričom všetko ostatné je len dočasné a postupne sa opäť len stane svojím tvorcom, ktorým je láska. Všetko je energia, ktorá je večná a nezničiteľná a ktorá len neustále mení svoju formu. Je to krásne objavovanie, dobrodružné a niekedy naozaj "záhul", ale to, čo príde potom, keď to "dáme", to stojí za všetko.