Vzostup vedomia nie je skutočná cesta a ani miesto, kam ideme

Keď hovoríme o rozvoji vedomia, našom raste a expanzii, často pritom hovoríme aj o tom, že sa niekam presúvame po určitej ceste a že sa pritom stávame niekým iným. Ako prebúdzajúce sa vedomie však už vieme, že sme integrálnou súčasťou Celku, ako aj to, že Celok je prítomný v každej aj tej najmenšej častici nás samých. Preto je úplne logické, že nie je potrebné nikam chodiť a ani sa kýmkoľvek novým stávať. Keď hovoríme o (v)zostupe a rozvoji vedomia, tak čo si pod tým skutočne môžeme predstaviť, je to, že sa stávame seba-vedomými. Rozvoj vedomia nazývame cestou aj preto, že z nášho lineárneho pohľadu sa naše seba-uvedomovanie deje postupne v cykloch a po vrstvách, respektíve sa deje po nejakú dobu. Je to tak preto, že pritom môžeme mať rôzne skúsenosti počas nášho života a aj preto, že naraz by to bolo pre nás príliš neuchopiteľné a fyzicky aj nemožné. Príliš náhle zrýchlenie vibrácie nášho vedomia (ktoré je prítomné aj v celom našom fyzickom tele a v každej našej bunke) by mohlo poškodiť naše fyzické telo. Tiež by to bolo príliš veľa na naše ďalšie telesné systémy vrátane nervového systému. Rozvoj vedomia je o seba-uvedomovaní si seba ako Celku a ako individualizovaného vedomia, ktoré je neodeliteľnou súčasťou Celku.

V procese rozvoja vedomia si postupne uvedomujeme, že akékoľvek naše limity, ktoré sme si kedy vytvorili, sú len presvedčenia, ktoré preskúmavame v danom čase a priestore. Sú to presvedčenia, ktoré sme si z rôznych dôvodov osvojili a podľa ktorých žijeme a ich hlavným cieľom je poskytnúť nám určitú skúsenosť a s ňou spojené stavy bytia. Tieto presvedčenia však aj napriek tomu, že sú limitujúce, nie sú zlé. Majú svoj dobrý účel, prečo sme si ich vytvorili a sú pevnou súčasťou nášho plánu ako individualizovaného vedomia prejaveného v určitej forme. Vždy, keď prežijeme niečo obmedzujúce a zmeníme to na niečo príjemné a oslobodzujúce, tak pritom cítime väčšiu ľahkosť, slobodu a pocit rozpínania. To je aj základným cieľom akýchkoľvek limitujúcich presvedčení, ktoré si pre seba na určitej úrovni nášho vedomia vytvárame. Po čase je každé naše presvedčenie v určitom ohľade obmedzujúce a preto si neustále vytvárame nové a spolu s nimi aj nové spôsoby, ako ich preskúmavame.

Keď pritom zistíme, že niektoré naše presvedčenie nám už neslúži, pretože si v jeho dôsledku vytvárame situácie, v ktorých sa necítime dobre, tak sme sa naučili veľa o tom, akým energiám v Celku už nebudeme venovať našu pozornosť. Spolu s tým stále viac rozumieme tomu, že za každou našou akciou a konaním vždy stojí nejaké naše presvedčenie alebo súbor určitých presvedčení, ktoré sú spojené s určitými emóciami. Táto "spolupráca" myšlienky a emócie a na nich založenom konaní nám umožňuje prežiť určitú skúsenosť v podobe rôznych profesionálnych a osobných životných situácií a vzťahov a s nimi spojených stavov bytia. Čím viac si uvedomujeme naše myšlienky a presvedčenia a to, ako sa pri nich cítime, čo hovoríme, ako sa správame a čo robíme, tým viac si uvedomujeme seba ako Celok. Pritom je tiež potrebné uvedomiť si, že všetko, čo sme si kedy uvedomili, je tam preto, že sme si to my sami vytvorili a projektovali sme to smerom navonok naším vedomím. Každá naša myšlienka, slovo, obraz a akýkoľvek iný výtvor je vždy len projekciou nášho vedomia a výsledkom našej spolu-tvorby s ostatnými v rámci Celku.

Všetko, čo je súčasťou našej reality, je tam preto, aby nám to umožnilo spoznávať sa ako Celok, ktorý v sebe integruje všetky jeho časti ako rovnocenné a bez posudzovania. Spoznávame sa ako individualizované vedomie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou Celku a tým spoznávame aj Celok. Každým naším uvedomením si všetkého, čo vnímame, sa naše vedomie rozširuje a my si pritom uvedomujeme, že aj toto je našou súčasťou, pretože je to súčasťou našej reality a naša realita je tiež súčasťou Celku. Je preto krásne ostať otvoreným novým ideám a spôsobom existencie vo všetkých životných oblastiach, pretože nám prinášajú nové skúsenosti a stavy existencie. Naším cieľom je spoznávať sa ako svetlo a Láska, z ktorej je vytvorené Všetko, čo Je. Všetko, čo k tomu potrebujeme, máme v sebe a ak sa chceme spoznávať ako svetlo a Láska, tak je potrebné nasledovať svetlo a lásku vo všetkom, čo si myslíme, cítime, konáme, hovoríme a čomu venujeme našu pozornosť. To neznamená, že nemáme vyhľadať akúkoľvek pomoc, keď to v akomkoľvek ohľade potrebujeme. Práve naopak. V Existencii je všetko o spolu-tvorbe a spolu-práci a inak to nie je ani v našom živote. Pritom platí, že kohokoľvek vyhľadáme a poprosíme o akúkoľvek pomoc, je to opäť len náš iný aspekt a tento človek je súčasťou našej reality preto, že nás opäť učí niečo o nás samých a o tom, kto sme ako Celok a individualizované vedomie v rámci tohto Celku.

Pri vyhľadávaní akejkoľvek pomoci a podpory v akejkoľvek podobe a oblasti je tiež dôležité pripomínať si, že naším cieľom nie je úplne odovzdať našu silu tomuto človeku alebo organizácii či komukoľvek, koho stretneme alebo nejako vyhľadáme či oslovíme, ale je dôležité si uvedomiť, že všetko je treba preverovať naším vedomím a rozlišovať na základe našich pocitov, či nám predkladané informácie naozaj slúžia pre naše najvyššie dobro, alebo existujú aj iné riešenia, ktoré sú alebo by mohli byť ešte lepšie. Aj to je forma našej spolupráce a aj takýmto spôsobom sa stávame viac sami sebou. Inými slovami to možno povedať aj tak, že aj keď s nami niečo nerezonuje, tak aj tak je to súčasťou Celku a my to môžeme vziať na vedomie a odmietnuť sa na tom akokoľvek podieľať alebo to nasledovať či podľa toho konať. Našu pozornosť následne obrátime tam, kde to s nami rezonuje a potom sa stane to, že to, čo s nami nerezonovalo, automaticky zmizne z našej reality. Ono je to stále súčasťou Celku, ale my to viac neposilňujeme našou energiou, lebo tento potenciál a táto skúsenosť je naplnená a splynula so svojím tvorcom. Všetko je energia a o energii platí, že raz vytvorenú energiu nemožno nijakým spôsobom zničiť, len môžeme zmeniť jej formu. Presne tak funguje úplne všetko v Existencii. 

Každá naša myšlienka, emócia, všetko, kým sme kedy boli a čo sme si kedy pomysleli, pocítili a vykonali, to všetko existuje naraz a je to zaznamenané v určitej forme. To všetko nám poskytuje akýsi archív, do ktorého sa môžeme pozrieť a vyhľadať si v ňom, ako sme napríklad riešili určitú situáciu a inšpirovať sa tým, alebo pritom zistíme, že niektoré zážitky sme už prežili a tak si budeme tvoriť nové, aby sme prežili nové skúsenosti a tak ďalej - ako vo veľkom, tak v malom a na každej úrovni. Rozvoj vedomia znamená, že si stále viac uvedomujeme, že sme Celok a že sme neoddeliteľnou súčasťou Celku a že Celok sa nachádza v každej jeho častici. Stále viac si pritom uvedomujeme naše myšlienky, idei, presvedčenia, vzory a programy, podľa ktorých žijeme a ktoré sú stavebnými piliermi celej našej reality. Stále viac si uvedomujeme, že všetko v našej realite má pre nás určitý odkaz, symbol a význam a poskytuje nám to určitú skúsenosť a s ňou spojenú emóciu. A, stále viac si uvedomujeme aj to, že čomu venujeme našu pozornosť, to je aktívne v našej realite a to našou energiou posilňujeme a zväčšujeme. Hlavným dôvodom, prečo vôbec ako individualizované vedomie existujeme – prečo existujeme ako niekto, kto si seba uvedomuje v rámci Celku – je tvorivosť a s ňou spojená skúsenosť. Sme ako zvedavé deti, ktoré sa neustále hrajú, skúmajú, vymýšľajú, objavujú, menia a pretvárajú svoje hry, aby stále prežívali niečo nové a bavili sa pritom. Náš život niekedy nepripomína hru a ani dobrú zábavu, ale aj to je rovnocennou súčasťou nášho poznania a dôležitým katalyzátorom našej skúsenosti.

Aby existoval pohyb, vždy musí byť niečo relatívne k niečomu inému a aby čokoľvek existovalo, musí existovať pohyb. Všetko je projekciou nášho vedomia na určitej úrovni a tých úrovní je tak veľa, že ich môžeme skúmať, objavovať a pretvárať po celú večnosť a ešte dlhšie. A, to presne aj robíme. Vždy sa pritom môžeme na chvíľku zastaviť a uvedomiť si, že ak už niečo v našom živote nechceme, tak máme všetku silu a podporu, akú si len vieme predstaviť v sebe, vo všetkých a všetkom okolo nás. Na nás je však pevne sa rozhodnúť, že sa nám už niečo nepáči a že nám už niečo neslúži k dobru a že sme ochotní začať myslieť, cítiť a konať inak. Táto príčina, ktorej následkom je pomoc a zmena, sa musí prvotne zrodiť v nás uvedomením si toho, ako sa cítime, ako žijeme a musí mať tiež určitú silu. Musíme si veriť a musíme veriť aj tomu, že aj niečo iné je pre nás možné a dostupné. Musíme naše vedomie týmto ideám otvoriť a nasledovať ich, pričom zrýchlime našu vibráciu a vďaka tomu sa nám otvárajú aj nové a pozitívne riešenia.