Význam a účel našich extrémnych skúseností
Naše osobné životy aj svetové udalosti sú plné rôznych extrémnych skúseností. Neraz si pritom kladieme otázku, na čo je to dobré a komu to slúži. Akákoľvek skúsenosť, ktorú si ktokoľvek z nás vytvoril, existuje preto, lebo niekomu na niečo slúži. Cieľom každej našej skúsenosti je učiť sa o tom, kto sme vše tvorivé vedomie a čo všetko dokážeme vytvoriť s tou našou ohromnou tvorivou silou.
Okrem toho sa učíme používať túto našu silu konštruktívne, pozitívne a pre blaho celej existencie. Za naše výtvory sme zodpovední a všetko, čo si vytvoríme, na nejakej úrovni nášho vedomie, preskúmame a pocítime cez to našu tvorivú silu. Náš svet je polaritný, ale polarita má vždy aj svoj neutrálny bod a vždy je to teda určitá trojica.
Máme slobodnú vôľu aj voľbu tvoriť si skúsenosti na celej škále polaritného spektra s poznaním, že s týmito výtvormi sme spojení a ich silu vždy aj nejak pocítime. Napokon neexistuje žiadny súd, len určitá skúsenosť a je na nás, do ktorej kategórie ju zaradíme – či do kategórie: Preferované., alebo do kategórie: Nikdy viac! Či do akejkoľvek medzitým. Vždy máme možnosť voľby.
Naša pozornosť a naše rozhodnutie sú kľúčmi k tvorbe našej reality. Akákoľvek skúsenosť, ktorú natiahneme do extrému, má pre nás nielen edukatívny význam, ale doslova tým vytvárame obrovské množstvo energie, s ktorými môžeme potom tvoriť, keď sa jej otvoríme. Keď niektorá naša extrémne náročná situácia pominie a my sme pripravení posunúť sa z danej skúsenosť vpred, tak zrýchľujeme našu vibráciu a otvárame sa tejto energie, ktorá čakala na to, až budeme schopní ju uniesť a tvoriť s ňou.
Takýmto spôsobom sa nám otvárajú nové pohľady a perspektívy a my sa otvárame novým skúsenostiam. Čokoľvek, čo potiahneme do nejakého extrému, má v sebe obrovský tvorivý potenciál a platí to rovnako pre naše osobné životy, ako aj našu kolektívu realitu. To, čo vidíme v dnešnom svete, je v mnohom už skutočný extrém a keď sa tomu ako jednotlivci a kolektív rozhodneme povedať jasné nie a otvoríme sa novému svetu, novej Zemi a novému galaktickému cyklu v plnej krásne, tak nám bude zrak prechádzať z toho, čo z tejto mocnej tvorivej energie dokážeme vytvoriť. Pekné a dych berúce.
Byť majstrom nad hmotou znamená, že ovládame umenie práce s energiou, vibráciou či živlami. Toto umenie sa učíme každý deň vedome aj podvedome a každá skúsenosť nás o niečo viac približuje k tomu, kto (nie) sme a po čom (ne)túžime. Rozhodnutie, ktorým smerom sa vydáme, je vždy na nás a voľbu môžeme opakovať až dovtedy, kým s naším smerom a jednotlivými krokmi nebudeme spokojní.
Všetky boje utíchajú, keď stíšime naše vnútro. Cesta (v)zostupu vedomia nie je cestou boja dobra a zla, svetla a tmy či temnoty a lásky. Nie je to ani boj ženského s mužským, ale je to cesta integrácie všetkých týchto našich aspektov. Cesta integrácie je vnútornou alchýmiou, kedy skutočne olovo meníme na zlato a prechádzame pritom totálnou metamorfózou na všetkých našich úrovniach. Cesta vzostupu vedomia je cestou bezpodmienečného prijatia bez posudzovania, odsudzovania, viny a hanby. Je to cesta inklúzie a objatia všetkého.
Na tejto ceste sa stále viac stávame vše-objímajúcou láskou, ktorá nie je v odpore voči žiadnemu svojmu výtvoru a neposudzuje ho ani ako menej či viac. Vstupujeme do doby, kedy postupne naše vnútorné boje utíchnu a my spoznáme empiricky našu žiarivú tvorivú podstatu, s ktorou budeme ďalej tvoriť, skúmať a prežívať niečo úplne nové. Je čas a priestor sa otvára. Máme sa na čo tešiť.