Všetko mimo nás nám hovorí niečo dôležité o tom, kto v skutočnosti sme

Naša vedomie je veľký dobrodruh a cieľom každého nášho dobrodružstva je tvorba a skúmanie toho, čo si vytvárame. Dobrodružný pobyt v ľudskom tele na planéte Zem nám umožňuje preskúmať široké spektrum pocitov a zažívať s nimi spojené situácie. Aby sme mohli objavovať našu tvorivú silu, tak ju pred sebou najprv dobre skryjeme. Skryli sme ju až tak dobre, že sme úplne zabudli na to, že sme súčasťou Všetkého, čo Je a Všetko, čo Je, si my sami vytvárame. Všetko, čo si vytvoríme, je súčasťou Všetkého, čo Je, nachádza sa vo Všetkom, čo je a je to teda aj našou súčasťou a nachádza sa to aj v nás.

Všetko, čo prežívame a akokoľvek vnímame v našom živote a širšej realite, je naším výtvorom a projekciou nášho vedomia. Všetko sa nachádza v nás a je to našou súčasťou, inak by sme to nevideli, necítili alebo akokoľvek inak nevnímali. Naše vedomie je energia v pohybe a vždy sa pohybuje v určitom frekvenčnom rozmedzí, respektíve vibruje určitou rýchlosťou. Táto rýchlosť determinuje aj naše skúsenosti a možnosti tvorby.

• Ak pohyb nášho vedomia spomalíme, tak máme obmedzenejšie možnosti tvorby aj limitovaný pohľad na Všetko, čo Je. Veci sa nám zdajú fragmentovejšie a navzájom od seba oddelené.
• Ak pohyb nášho vedomia zrýchlime, tak sa cítime expanzívnejšie, vidíme viac možností a menej obmedzení, vidíme veci s väčším nadhľadom, ktorý zahŕňa širšie perspektívy s väčšími možnosťami a cítime pritom väčšiu celistvosť a jednotu. Zároveň si stále viac uvedomujeme, že všetko je so všetkým prepojené a nič v Existencii nejestvuje samostatne, ale určitým spôsobom sa navzájom ovplyvňuje.

Keď rýchlosť nášho vedomia spomalíme a našu skúsenosť tým zhustíme, nevidíme napríklad:

• že keď znečisťujeme planétu a jej pôdu, v ktorej pestujeme potravu pre naše telá, tak tým znečisťujeme a ničíme aj sami seba a rovnako tak vodu a vzduch, ktorý potrebujeme k prežitiu,
• tiež nevidíme, že všetko ostatné je tiež vedomie a súčasťou Všetkého, čo je, pričom všetci a všetko je súčasťou tejto Existencie, Lásky, Zdroja, Boha/Bohyne, alebo akokoľvek inak to nazývame,
• zároveň nevidíme, že všetko si tvoríme my sami, pretože toto poznanie sme pred sebou zakryli,
• máme pritom pocit oddelenia na všetkých úrovniach, čo sa prejavuje tým, že sa cítime napríklad oddelení od tých, čo hovoria inak, vyzerajú inak, robia iné, myslia si iné a toto všetko zároveň považujeme za konkurenciu, lepšie alebo horšie, prípadne ako hrozbu pre našu prosperitu a existenciu, čo naše pocity samoty, osamelosti a oddelenia ešte viac prehlbuje,
• nevidíme nič, čo sa pohybuje rýchlejšie, ako my a preto nevidíme ani to, že rastliny, prírodní živly, zvieratká, skaly a všetko okolo nás je vedomým, s ktorým zdieľame tento čas a priestor a ktoré je rovnako našou neoddeliteľnou súčasťou.

Obmedzením (spomalením) nášho vedomia zakryjeme poznania o tom, že naša skutočná podstata je vysoká (rýchlo sa pohybujúca) energia, ktorá je večná a nekonečná a ktorá je nezničiteľná a vše tvorivá, bezpodmienečná, vše prijímajúca ako rovnocenné a všade a vo všetkom prítomná. Spomalenie našej energie si vyžaduje veľa energie a preto to robíme po obmedzenú dobu, akou je napríklad naša ľudská inkarnácia. Naším prirodzeným stavom bytia je vysoká energia, kedy sa pohybujeme veľmi rýchlo. Je to láska v tej najkrajšej, najčistejšej a najtvorivejšej podobe, akú si len dokážeme v tomto momente predstaviť.

Cieľom aj cestou putovania nášho vedomia je skúmať sa ako táto vše tvorivá láska a pritom stále niečo nové tvoriť a skúšať. Čím sa naše vedomie pohybuje rýchlejšie, tým jasnejšie vidíme, že všetko, čo je mimo nás, existuje aj v nás a vidíme to práve preto, že to existuje v nás a niečo nás to o nás učí. Akákoľvek záležitosť, ktorá v nás vyvolá akékoľvek pocity, nám ukazuje, že tieto vibrácie existujú v nás a máme ich kedykoľvek k dispozícii. Kedykoľvek sa môžeme na tieto energie v sebe naladiť, respektíve ich našou vedomou pozornosťou aktivovať. Môžeme tak urobiť aj bez akéhokoľvek vonkajšieho stimulu a môžeme si vybrať, ako budeme vibrovať.

Čokoľvek, čo zažívame, si vytvárame preto, aby sme mali určitú skúsenosť a pocítili sme pritom určité emócie. Často sa nám pritom stáva aj to, že keď nájdeme nejakú činnosť, alebo človeka, pri ktorom aktivujeme v sebe vysoké vibrácie, tak máme tendenciu k tomuto priľnúť, pretože si myslíme, že táto činnosť, človek či čokoľvek iné, je zdrojom našich príjemných pocitov. Keď sa začne tento zdroj vzďaľovať, tak sa začneme báť, že ho stratíme a v tomto bode sa začína aj naša emocionálna závislosť na tomto externom zdroji. Následne vstupuje do hry (väčšinou) podvedomá kontrola a manipulácia s cieľom udržať si tento zdroj stoj čo stoj v našej blízkosti.

Niekedy tieto naše priľnutia trvajú aj po dlhé životné obdobia, až kým skutočne a jasne pochopíme, že to, čo hľadáme v inom, alebo kdekoľvek mimo nás, existuje celý čas v nás a našou voľou a pozornosťou to dokážeme kedykoľvek aktivovať. Tomu však musíme veriť a musíme to chcieť. Musíme sa pre to rozhodnúť, alebo pravidelne rozhodovať. Paradoxne nám k tomu pomáha aj spomínaná závislosť, pri ktorej sa nikdy necítime dobre. Takáto situácia nás stojí veľké množstvo energie a postupne si uvedomíme, že sa v nej necítime dobre. Niekedy nastane najprv fáza, že z toho, že sa necítime dobre, začneme obviňovať iných (náš zdroj energie), že nie je taký, ako chceme, nerobí to, čo chceme, nevyzerá, ako chceme a tak podobne, pričom to platí na akúkoľvek životnú situáciu a akýkoľvek náš vzťah bez ohľadu na to, či je to vzťah rodičovský, priateľský, partnerský, alebo pracovný.

Tento mechanizmus závislosti uplatňujeme vo všetkých našich vzťahoch a v určitej forme takýto vzťah opakujeme s rôznymi menšími obmenami až dovtedy, kým nepochopíme, že to, čo hľadáme, máme celý čas v sebe. Keď to pochopíme, tak si do života pritiahneme vzťahy a situácie, ktoré nám odrážajú tento pocit celistvosti a našej vlastnej tvorivej sily. Všetko, čo si vytvoríme a zdá sa to byť mimo nás, je tam preto, aby nám to prinieslo poznanie o tom, že je to naša tvorba a že to, čo vidíme ako negatívne alebo ako inšpiratívne, sú naše vlastné aspekty a aj my si to môžeme vytvoriť, alebo môžeme od toho odísť, ak sa nám to nepáči.

Keď sa nachádzame na úrovni manifestácie v určitom čase a priestore, tak medzi príčinou a jej následkom zažívame čas a priestor. Nejakú dobu tak trvá, kým sa nám naše pozitívne prianie zobrazí v našej fyzickej realite a našťastie nejakú trvá aj to, kým sa nám zobrazia akékoľvek naše negatívne myšlienky. Pritom tiež platí, že nie všetko negatívne, čo si kedy pomyslíme alebo poctíme, si musíme aj fyzicky vytvoriť a rovnako nie všetko pozitívne, o čom sme kedy snívali, sa musí prejaviť aj v našej fyzickej realite. Prejaví sa to, čo nám najlepšie slúži v danom čase a priestore pre náš rozvoj.

Jedným z hlavných atribútov Existencie a teda aj nášho vedomia, je efektivita. Nič, čo vidíme manifestované, neexistuje bez dôvodu, účelu alebo hlbokého zmyslu. Všetko je kooperácia vedomia na rôznych jeho úrovniach a absolútne nič a nikto tu nie je náhodou a ani sa nič nedeje žiadny omylom. Nič, čo robíme, nerobíme zbytočne. Žiadneho človeka nestretneme a žiadny obsah nevidíme zbytočne. Všetko nám hovorí o tom, kto v skutočnosti sme ako vše tvorivé vedomie skúmajúce samé seba v nespočetných formách a prejavoch naprieč celou Existenciou a aj v tejto našej súčasnej inkarnácii. Keď nám už niektorá naša skúsenosť nerobí dobre, je dobré si spomenúť na to, že v nej viac nemusíme zotrvávať a môžeme si vytvoriť niečo krajšie a pozitívnejšie.

Nikto nás nenúti byť v určitej situácii, určitým spôsobom konať a ani nás nijako inak neobmedzuje, pokiaľ takéto presvedčenia nemáme aktívne v sebe a neveríme im. Vždy vtedy v sebe držíme aktívne obmedzujúce presvedčenia o tom, kto sme, čo môžeme alebo nemôžeme, čoho sme schopní alebo neschopní a čo si zaslúžime alebo nezaslúžime. Keď im veríme a sú aktívne, tak sú s nimi spojené aj emócie s podobnou rýchlosťou a tieto nám ukazujú, že ak sa necítime dobre. Vždy to môžeme zmeniť. Môžeme sa poďakovať za túto skúsenosť a začať si tvoriť niečo nové. Náš systém presvedčení je naším kľúčovým nástrojom tvorby, pretože je spojený s našou vibráciou.

Obmedzené presvedčenia aktivujú pomalšie vibrácie, s ktorými si tvoríme obmedzené skúsenosti a často to, čo označujeme za negatívne alebo nepreferované. Čím sú naše presvedčenia expanzívnejšie, tým slobodnejšia a širšia je aj každá naša skúsenosť a obmedzenia sú stále menšie. S každým naším presvedčením sú spojené aj určité naše pocity a emócie, ktoré nás spätne privádzajú k týmto limitujúcim presvedčeniam. Často si však nie sme vedomí našich pocitov a emócií, lebo ich celé roky potláčame, ignorujeme alebo sa už stali našim status quo tie, ktoré označujeme ako negatívne a už ani nevieme, aké to je cítiť sa expanzívne, slobodne a pozitívne.

Môže to byť aj cesta pre niektorých z nás. Pre tých, ktorí sa chcú posunúť a uvedomujú si to, že sa chcú posunúť, je dôležité, aby sa nevzdali a ďalej to skúšali. Treba vyhľadať akúkoľvek pomoc a skúšať, čo nám zafunguje. Máme k dispozícii množstvo úžasných ľudí medzi sebou, množstvo skvelých techník a keď skutočne chceme, tak nájdeme aj množstvo času na ich praktikovanie. Obmedzenie je vždy v našom presvedčení a vždy je za ním nejaký náš strach. Tam, kde je strach, sa končí naša sila a prekročiť tento tieň môžeme len my sami, keď chceme a veríme tomu, že je to možné. Dôvera nám musí ostať po celý čas neochvejná a vďaka nej sa naša vibrácia zrýchli a otvárajú sa nové a pozitívne riešenia, možnosti a manifestácie.

Okrem toho potrebujeme aj množstvo súcitu, bezpodmienečného prijatia, odpustenia a prestať posudzovať to, čo sa nám deje, ako zlé a nevhodné. Prijatie všetkého, aké to bolo a aké to je, je základom akéhokoľvek nášho posunu. Pocity hanby a viny, ktoré sú väčšinou u nás pritom prítomné, sú ťaživé a sú založené na posudzovaní. Kde je posudzovanie, tam nie je prijatie. Zároveň je dôležitá naša odolnosť, vytrvalosť a trpezlivosť. K tomu nám pomáha byť prítomný a uzemnený, kedy oceňujeme to, čo máme a kedy cítime vďačnosť a radosť z nášho bytia. Všetko okrem našej skutočnej podstaty je dočasné. A, to ako dlho bude niektorá naša skúsenosť trvať, je našou voľbou a naším rozhodnutím, respektíve výsledkom mnohých našich rozhodnutí.