Všetko je tak, ako má byť - každá cesta je cieľ.

Náš život je cesta, ktorá nie je rovná a má množstvo odbočiek, výmoľov a sú na nej aj mnohé prekážky. Niektoré jej úseky sú uzavreté, iné sú nedostavané a ďalšie sa plánujú. Občas pritom jazdíme ako po diaľnici a občas skončíme pre chybnú navigáciu v poli alebo vo viniacich. Niekedy šliapneme na plyn a inokedy sa vezieme po poľných cestách a vychutnávame si okolitú prírodu.

Vždy sa však pritom niekam dostaneme, niečo sa naučíme a objavíme nový smer a ďalšiu cestu. Na ceste zvanej život sa neustále rozvíjame. Stále nie sme dokonalí jazdci a ani cesty, po ktorých sa presúvame, nie sú vždy dokončené alebo si vyžadujú vynovenie. Našou cestou je rozvoj vedomia, je to o tom, že objavujeme našu skutočnú podstatu, a to aj vtedy, ak o tom nevieme. To je náš cieľ a cesta.

Pritom vždy preskúmavame aj nejakú strednú tému, prípadne s ňou spojené témy. Limity, ktoré máme pritom nastavené, sú nami dôkladne zvolené, aby nám umožnili preskúmať presne tie aspekt života, ktoré nám prinesú požadované skúsenosti a následné rozšírenie vedomia. Každý z nás je jedinečná energia a unikátne sú aj naše skúsenosti a pohľady na Existenciu.

V tejto variabilite a diverzite je sila, ktorá obohacuje Celok a aj každú jeho časť. Takto sa navzájom obohacujeme o stále nové zážitky a pohľad na Existenciu. Štruktúra Existencie sa nikdy nemení, vždy sa mení len náš pohľad na ňu. Spolu s tým sa na základe našich skúseností mení aj náš pohľad na seba, naše okolie a naše minulé aj budúce skúsenosti. Každé rozšírenie nášho vedomia nám prináša väčšiu integráciu a inklúziu a spolu s tým aj pokoj, pochopenie, prijatie, od-pustenie a lásku.

Každá skúsenosť nám na niečo slúži, aj keď to v danom momente pohltení v konkrétnej situácii nemusíme hneď vidieť. Nič, čo sa s nami deje a čo sa deje okolo nás sa nedeje ani náhodou, ani omylom a ani zbytočne. Všetko a všetci sú určitým naším odrazom, ktorý nám niečo hovorí o nás a o našom aktuálnom systéme presvedčení. Každý človek, s ktorým sme v kontakte, nám niečo odráža o nás a my jemu alebo jej o sebe.

Slová, ktorá pritom hovoríme a ktoré počujeme od iných, sú ozvenou našej duše a tým, čo ju tvorí. Z našich slov, obsahu a interakcií sa môžeme veľa naučiť o sebe a o tom, čo si skutočne myslíme a čo pritom cítime. Všetko je spojené aj s určitým pocitom a emóciou a tieto nás vedú späť k našim presvedčeniam.

• Ak nám ľahko niečo vyvedie z rovnováhy, reagujeme podráždene, tak vždy posudzujeme.

• Ak posudzujeme, tak sa vždy povyšujeme, alebo ponižujeme.

• Ak sa ponižujeme alebo povyšujeme, tak sme buď v role obete alebo v role páchateľa.

• Ak hráme hru na obeť a páchateľa, tak sme mimo rovnováhy.

• Ak sme mimo rovnováhy, tak nie sme zladení s našou zdrojovou energiou.

• Ak nie sme zladení s našou zdrojovou energiou, tak cítime prázdno a separáciu.

• Ak cítime prázdno a separáciu, tak cítime bolesť.

• Ak cítime bolesť, tak sme zlí.

• Ak sme zlí, sami potom ubližujeme sebe a/alebo iným, berieme iným, lebo v dôsledku separácie cítime strach a nedostatok.

Tento pocit separácie je nami vytvorená ilúzia. Vždy je tam aktívne nejaké naše limitujúce presvedčenie, v dôsledku ktorého sa cítime oddelení od našej prirodzenej podstaty. Keď toto presvedčenie odhalíme, prichádza uvoľnenie a rozšírenie nášho pohľadu. V tomto stave sa nám otvárajú aj nové riešenia a myšlienky.

V tomto stave sa cítime silnejší a odvážnejší a s týmto pocitom dokážeme podniknúť aj zmeny v našich fyzických životoch, ktoré je väčšinou tiež potrebné urobiť – zmena práce, smerovania v podnikaní, zmena v partnerskom alebo priateľskom vzťahu, zmeny vo vzťahoch s kolegami, rodinou alebo iných obchodných vzťahoch a tak podobne.

Všetko je vždy tak, ako má byť. Každá skúsenosť nás niečo naučí, o niečo nás obohatí a o kúsok viac nám otvorí naše vedomie. Každá skúsenosť nám hovorí, či sa takto ešte chceme cítiť a toto prežívať, alebo už je čas sa posunúť. Mnohé naše skúsenosti majú viacero vrstiev a preto sa nám môže zdať, že danú záležitosť sme už riešili.

Ak sa nám v živote ešte stále objavuje, tak sme jej potenciál ešte nevyčerpali a stále sa máme čo naučiť. Nedostatok je ilúzia a ak cítime akýkoľvek nedostatok, tak je to dôsledkom toho, že niekde sa sami limitujeme. Existencie je nevyčerpateľná hojnosť, my sa však tomuto poznanie musíme otvoriť aj empiricky a prakticky ho aplikovať v našom živote.

Hojnosť neznamená brať iným. Ak berieme iným, tak máme pocit nedostatku a tento ďalej podporujeme našou vibráciou. Pritom stále cítime, že niečo nám niekde chýba. Za týmto pocitom je to, že si nedovolíme byť sami sebou. Nie je vtedy v kontakte s tým, čo nás naozaj teší a mnohé naše pocity sú potlačené. Tieto traumatické záležitosti je treba objať a pracovať s nimi s láskavosťou a pochopením.

Pocity, ktoré držíme, sú často veľmi silné a keď prichádza čas, aby sme ich objali, tak sú aj stále hlasnejšie. Je potom pre nás stále ťažšie ich držať a často sme ochotní im venovať našu pozornosť, až keď si v ich dôsledku vytvoríme náročné životné situácie, ktoré u musíme riešiť. Aj to je však rovnocenná skúsenosť a všetko, čo sa na tejto ceste naučíme, nám tiež na niečo slúži. Často je to však dlhšia cesta späť k sebe a do rovnováhy a stojí nás viac námahy napraviť, čo sme si vytvorili. Je to však tiež cenná skúsenosť.