Všetko je spirituálne

Postupným prebúdzaním sa našej duše do ďalších úrovní nášho vedomia stále jasnejšie vidíme cez ilúziu, ktorú si vytvárame a ktorú prežívame ako našu fyzickú realitu. Táto ilúzia je tak dokonalá a hmatateľná, že veríme, že je skutočná. My sme však nikdy neodišli z nášho vedomia a naša energia sa nikam nestratila. Nikdy sme neboli mimo toho, čo označujeme za nebo, raj alebo nefyzickú realitu – ducha. Fyzická realita je sen, ktorý snívame v každom tu a teraz. Je tvárna a jej tvar a tvár závisí od našich presvedčení o nej, o nás a o tom, čo je možné.

My dme duch, duša, vedomie. Sme energia v pohybe, ktorá aktuálne sníva túto našu realitu so všetkým, čo v nej (nie)je, a to aj s tým, čo je veľmi negatívne. Je to náš sen a vďaka týmto iluzórnym, ale hmatateľným skúsenostiam máme možnosť zažívať to, čo označujeme ako prebúdzanie a stávanie sa láskou a svetlom. V skutočnosti sme nikdy neprestali byť láskou a svetlo, len máme toto poznanie pred sebou zakryté. Niekto viac a niekto menej podľa toho, aké tému preskúmavame a čo chceme prežiť.

Všetky zážitky a skúsenosti nám slúžia na to, aby sme sa ako toto vše-tvorivé vedomie spoznávali vždy z nového uhlu pohľadu a vždy z inej perspektívy. Čím viac vidíme cez hmlu našich limitov a iluzórnych obrazov, tým jasnejšie je naše po-vedomie o tom, kto v skutočnosti sme a o našej tvorivej sile.

Našou úlohou nie je zachrániť svet. Ak chceme niečo (za)-o-chrániť, vždy to evokuje prítomnosť útoku a narativ obete a páchateľa. Ak chceme, aby bol mier, tak to nie je o tom, že nenávidíme vojnu, ale je to o tom, že milujeme mier a tomu venujeme našu pozornosť. Našou cestou a cieľom je čo najviac sa zladiť s našou zdrojovou podstatou a s nadšením sem prinášať kreatívne myšlienky a nápady, ktoré nahradia to staré, otrepané, ohrané, toxické a nefunkčné.

To však neznamená, že to, čo je zlé, ignorujeme a ak máme možnosť a cítime k tomu volanie, tak je dôležité akokoľvek pomôcť a angažovať sa. O tom je fyzická realita - o fyzickom konaní. A, ak máme tú možnosť a nie sme v epicentre veľkých problémov, tak je veľmi dôležité vedieť náš život odľahčiť a dívať sa na veci z vyššej perspektívy a s väčšou ľahkosťou.

Sme bytosti svetla a lásky a naším cieľom na ceste rozvoja vedomia nie je zafixovať všetko, čo je tu zlé a zmeniť každého, s kým prídeme do kontaktu. NIe je to ani o tom, že kohokoľvek presviedčame o našej jedinej pravde. V skutočnosti sa naša pravda neustále mení. Sú však aj pravdy, ktoré sú univerzálne a ktoré sú základom fungovania Existencie a keď tie aplikujeme, tak sa naše životy menia k pozitívnemu.

Každý a všetko je našou súčasťou a niečo nás učí o našom aktuálnom stave bytia, o našich súčasných presvedčeniach, emóciách a aktívnych vibráciách. Učí nás to o našej tvorivej sile a aj o tom, že máme za ňu a za naše výtvory máme zodpovednosť.

To však neznamená, že musíme všetko brať smrteľne vážne. Práve naopak, humor je našou potravou a je to jeden z veľkých liekov, ktoré máme stále k dispozícii. Neexistuje len jedna Zem, jedna minulosť a jedna budúcnosť pre každého z nás. Každý z nás sa môže rozhodnúť svojím životom, svojím systémom presvedčení, pocitov a konaní, s ktorou Zemou, s ktorou časovou osou sa zladíme.

V skutočnosti to robíme neustále. Neustále sa zlaďujeme našou vibráciou s časo-priestorovým oknom, ktoré odpovedá rýchlosti, ktorou vibrujeme a systému našich presvedčení. Nejdeme do neba a ani do pekla, všetko je v tu a teraz a čo prežívame, záleží na systéme našich presvedčení, našich emócií, konaní a našej vibrácie.

Tí "dobrí" nepôjdu do neba a ani na lepšiu Zem a tí "zlí" nepôjdu do pekla alebo niekam do nejakého trestaneckého tábora na inej planéte. Nebo a peklo je tu a teraz a je to výsledok nášho systému presvedčení v tu a teraz. Cesta cez ilúziu je cestou prijatia všetkého takého, aké to je, a to s hlbokým praktickým pochopením toho, že všetko je náš odraz, projekcia nášho vedomia a všetko existuje v nás, inak by sme to nevideli a neprežívali. A, existuje to tam z dobrého dôvodu, lebo nám to na niečo slúži na ceste putovania Existenciou v tomto čase a priestore. Inak by to neexistovalo.

Z tohto pohľadu sme všetci spirituálni a všetko je spirituálne. Rozdiel je len v našom pohľade. Každý z nás chce mať presne tie skúsenosti, ktoré máme na individuálnej aj na kolektívnej úrovni a cesta posunu k lepšiemu je cesta rozšírenia nášho obzoru, pohľadu a perspektívy – cesta poznávania sa ako večného a nekonečného vedomia bez začiatku a konca majúceho nekonečné množstvo rôznych skúseností na rôznych úrovniach manifestácie.

Cesta k lepšiemu je cestou svetla a lásky. Svetlo a láska sú bezpodmienečné prijatie všetkého ako rovnocenného a bez podmienok a posudzovania. Nie je to však ignorancia vecí. Je to aktívna pomoc, ak je potrebná a vhodná. Láska a svetlo sú integrujúce. Ak niečo alebo niekoho nenávidíme, alebo akokoľvek inak posudzujeme, tak sa nachádzame v separácii od toho a tým aj od seba. Cítime pritom strach a odpor a cítime sa obeťou a vtedy prijímame aj odvetné opatrenia. Vtedy nie sme sebou, zladení s našou podstatou a ani autentickí, ale aj tieto skúsenosti nám slúžia.

Každá skúsenosť je rovnocenná a všetko v Existencii je rovnocenné. Existujú rôzne formy a prejavy Všetkého, čo Je v rôznych časoch a priestoroch, ale každá z nich je rovnocenná a každá Celku na niečo slúži. Len prijatím toho, kým sme v danom momente bez pochýb, podmienok, viny, hanby a odporu a prijatím všetkého, čo okolo nás a v nás existuje, sa dokážeme otvoriť väčšiemu svetlu a láske, ktorou sme a tým aj novým riešeniam, pohľadom a perspektívam na naše problémy, dilemy a starosti. V otvorení, od-pustení, integrácii, pustení odporu a bezpodmienečnom prijatí, sa nachádza naša kreatívna sila a novátorské idey. Takto sa zlaďujeme s časovou osou, kde nám táto realita, jednotlivci a kolektív odrážajú náš rozšírený pohľad.