Viac z tejto skúsenosti

Mnohí z nás sa v súčasnosti prebúdzajú a pritom zisťujeme, že sme oveľa viac, ako sme si mysleli. Naše vedomie sa rozširuje a postupne si uvedomujeme viac našej zdrojovej podstaty a tvorivej sily, ktorou sme. Spolu s tým objavujeme v sebe aj množstvo ďalších skvelých atribútov lásky, pochopenia, súcitu a empatie, ktoré sú prirodzenou podstatou každého z nás a prirodzenou stavebnou látkou celej Existencie. 

Cesta prebúdzania vedie aj cez temné územia nášho podvedomia, kedy tam objavujeme všetko, čo sme si vytvorili a čo by sme neoznačili za atribúty lásky. V procese rozširovania vedomia sa naše vedomie vždy rozširuje do všetkých strán a preto nemáme pritom vždy len blažené skúsenosti, ale aj skúsenosti z opačného spektra a všetko možné medzitým. Čím viac sa však cítime v toku s našou zdrojovou energiou, svetlom a láskou, ktorou sme, tým viac túžime po týchto skúsenostiach. 

Proces vzostupu je procesom integrácie, kedy všetko, čo je nami vytvorenou ilúziou a čo je odklonené od našej autentickej podstaty, postupne integrujeme a prijímame bez podmienok ako náš výtvor. Každá skúsenosť nás niečo dôležité učí o tom, kto sme a kde nie sme v rovnováhe s naším autentickým ja. Výzvy si na úrovni manifestácie budú vždy budeme tvoriť, čím je však naše vedomie viac rozvinuté a čím viac si uvedomujeme, ako vibrujeme, myslíme, cítime a aké presvedčenia o sebe a Existencii máme, tak spolu s tým sa menia aj naše výzvy. 

Tie najťažšie situácie v živote nám vždy vytvoria tie najviac limitujúce presvedčenia a s nimi spojené pocity a vibrácia. Pre rozvinuté vedomie sú tieto energetické vzory ľahko rozpoznateľné a preto, ak by sa u nás aj objavili, okamžite ich rozpoznáme a vedome zmeníme našu vibráciu. Samotná myšlienka nestačí na to, aby sme si vytvorili určitú situáciu. Chce to silnejšie a aj dlhodobejšie presvedčenie. Inými slovami, toto presvedčenie a s ním spojené myslenie, cítenie, konanie a vibrácia, musí byť v nás pevne zakorenená a musíme takto žiť po určitú dlhšiu dobu. 

V súčasnosti sa však aj táto doba skracuje, pretože sa nachádzame v galaktickom cykle, v ktorom prechádza aj naša planéte fotónovým pásmom, kde nás toto svetlo doslova bombarduje aj na kolektívnej úrovni a osvetľuje všetko, čo je mimo rovnováhy. Mnohí z nás sa prebúdzajú a svojím svetlom inšpirujú aj svoje blízke a širšie okolie a tak sa nás toto transformačné svetlo dotýka zo všetkých strán. Prvé, čo sa pritom deje, je to, že začíname vidieť a uvedomovať si, kde sme ako jednotlivci, skupiny, národy a celý kolektív mimo našej skutočnej podstaty, ktorou je vše tvorivá a bezpodmienečná láska. 

A, tak sa určíme, že všade tam, kde sa takto cítime, je určitý náš limit, ktorý je potrebné prijať, rozšíriť alebo inak integrovať a že všade tam, kde je určitý limit, sú aj určité naše posudky o týchto záležitostiach. Posudok spoznáme vždy podľa toho, že má v sebe obmedzujúci aspekt a je na pocit ťaživý. Sme pritom buď viac, alebo menej, alebo sa dá viac, prípadne sa niečo nedá, alebo sa to nedá pre nás, pre týchto ľudí, či si to nezaslúžime alebo nezaslúžia. 

Posudok je ako lepidlo. Drží nás pripútaných na danej úrovni vedomia a nepustí nás ďalej až dovtedy, kým ho neprijeme a nerozšírime naše vedomie objatím tejto skúsenosti alebo tohto človeka či skupiny ľudí. Všetko v našej existencii si tvoríme naším vedomím a naším vedomím to projektujeme smerom do priestoru, ktorý si pritom vytvárame ako holografickú ilúziu. Nič neexistuje mimo nás, všetko je naša tvorba na určitej úrovni nášho vedomia a všetko je dohoda s inými našimi aspektmi v tejto a iných dimenziách – časoch a priestoroch. 

Akékoľvek dohody pritom môžeme kedykoľvek zrušiť, zmeniť, alebo prepísať – musí to však ísť ruka v ruke s tým, že danú záležitosť prestaneme odsudzovať a posudzovať, ale prijmeme ju ako rovnocennú súčasť akejkoľvek inej skúsenosti, človeka alebo záležitosti v celej Existencii a prijeme to plne aj s pochopením, že nám a aj ostatným to na niečo slúži, inak to neexistovalo. Následne sa u nás energeticky veci uvoľnia, naše vedomie sa rozšíri a prichádza pocit úľavy, slobody, precitnutia a pochopenia, čo vytvára priestor pre prípadné od-pustenie a napokon aj bezpodmienečnú lásku. 

Z týchto pocitov chceme stále viac a aj preto máme na našej ceste neustále určité výzvy, pretože tieto sú katalyzátorom nášho rastu a prekážkami, ktoré nám tento rasr umožňujú ich prekročením, zdolaním a integráciou. Pocit, kedy sa naše vedomie rozširuje a my si to v reálnom čase aj uvedomujeme, čo voláme aj ako vedomá práca, alebo aj ako život v tu a teraz, je tým najkrajším pocitom, aký tu v tele môžeme pravidelne zažívať. 

Spolu s tým si dokážeme aj vedomejšie vyberať preferované skúsenosti, čo je nielen príjemné, ale aj úžasne posilňujúce, pretože vďaka tomu si uvedomujeme, že skutočne si našu realitu tvoríme my sami a že to máme vo svojich rukách. Stále máme aj podvedomé presvedčenia, o ktorých nevieme, ale už to nie sú také limity, ktoré by nás prežitou skúsenosťou stiahli na samé dno a už v tejto fáze sa môžeme tešiť na ďalší rast a rozširovanie nášho vedomia. 

Byť sebou a autenticky sa vyjadrovať podľa toho, čo cítime v našom vnútri, je darom, ktorý si môžeme kedykoľvek darovať a cítime sa pritom úžasne, povznesene, (s)pokojne a naša životná sila je cítiť vo všetkom, čoho sa dotkneme. Vyjadrovať našu autentickú podstatu je naším právom a privilégiom, často si to však musíme dovoliť a pritom prekonať všetky možné obmedzenia. Je to posilňujúce a rozvoj nášho vedomia skvalitňuje náš život na všetkých jeho úrovniach.