V toku s naším autentickým Ja

Každý z nás je súčasťou rovnakého Zdroja, Celku a Existencie, ktorú si vytvárame ako vedomie a energia a so všetkým, čo si vytvárame, sme neustále energeticky prepojení. To je základným princípom zákona príčiny a následku, zákona - čo dáš, to dostaneš, - čo zaseješ, to zožneš a podobne. Základom všetkého je energia pohybujúca sa určitou rýchlosťou. Naša separácia od toho, čo si tvoríme a od všetkého ostatného a všetkých ostatných je zdanlivá - je to ilúzia, ktorá je vytvorená frekvenciou. Všetko v Existencii je oddelené frekvenciou a vidíme vždy len toľko, s čím sa dokážeme zladiť našou vlastnou frekvenciou. Akékoľvek poznanie máme prístupné do tej miery, ako rezonuje s danou frekvenciou.

Keď sa nachádzame vo vysokej vibrácii (frekvencii, ktorá kmitá veľmi rýchlo), čo je náš prirodzený stav bytia, tak je náš pohľad rozšírený a dokážeme vnímať aj všetky pomalšie sa pohybujúce frekvencie. Vždy dokážeme vnímať len frekvencie, ktoré máme sami aktívne a všetky ostatné, ktoré sa poyhbujú (vibrujú) pomalšie. Cesta spoznávania nášho vedomia zahŕňa skrytie tejto a iných právd pred sebou a tvorbu našej reality a skúsensotí aj s pomalšou vibráciou, ktorá nám toto umožňuje. Naša prirodzená podstata je svetlo a láska. Sú to vibrácie, ktoré sa pohybujú veľmi rýchlo a ktoré postupne objavujeme. V našom ľudskom tele s ohľadom na jeho fyzikálne možnosti máme schopnosť dosiahnuť určitú vibráciu, ktorá je však tiež veľmi vysoká a tým aj veľmi príjemná. 

• Čím rýchlejšie vibruje naše vedomie, tým sme autentickej, viac zladení s našou zdrojovou podstatou, čo sa prejavuje v každej životnej oblasti. 

• Čím rýchlejšie vibruje naše vedomie, tým viac lásky objavujeme v sebe, ostatných a celej Existencii. 

• Čím rýchlejšie vibruje naše vedomie, tým viac porozumenia máme so všetkým, čo existuje, ako to existuje, prečo to existuje, prečo si to tvoríme, prežívame a skúmame. Po stave bytia, ktorý je naším prirodzeným stavom bytia, túži každý z nás vedome alebo podvedome. 

A, aj keď ho v danom živote nikdy nedosiahneme, akékoľvek naše skúsenosti nás k tomuto stavu vedú. Nie je kam inam ísť. Nie je vôbec kam chodiť, pretože všetko máme v sebe. Všetko je našou tvorbou, projekciou nášho vedomia s našimi inými aspektmi, s ktorými sme sa tak na určitej úrovni nášho vedomia dohodli. Našu realitu udržiavajú pevnú naše dohody, myšlienky, presvedčenia, s nimi spojené emócie a na nich založené konania. Našu realitu tvorí naša vibrácia, ktorú tvoria tieto faktory. Všetko v našom živote je zrkadlom a spätnou väzbou našej aktuálnej vibrácie a toho, čo v nás existuje. Dôležitým kľúčom, ktorý nás približuje k nášmu autentickému Ja, sú naše pocity a naše reakcie na to, čo sa nám v živote deje a čo v našom svete vidíme. 

Ak v nás tieto obrazy, skúsenosti a akýkoľvek obsah vyvoláva negatívne emočné reakcie, hnev, smútok, nevraživosť, nenávisť, žiarlivosť a mnohé ďalšie, vždy tieto veci posudzujeme a tým s nimi splývame, stávame sa nimi a energeticky ich posilňujeme. Preto v našej realite existujú aj naďalej. Rovnaký princíp platí aj o tom, čo je pre nás neutrálne a pozitívne. Dualita je vždy v skutočnosti trojicou s neutrálnym stredom. Naše pocity a pocity, ktoré cítime v našom tele, sú pre nás dôležitými signálmi o tom, či naše vedomie a našu (ne)vedomú pozornosť zameriavame smerom, ktorý nám dobre slúži. V konečnom dôsledku nie je nič, čo nám dobre neslúži. 

My sa však chceme cítiť sebou a príjemne a tak to, kde sa tak necítime, postupne meníme. Byť autentickým Ja znamená byť zladení do Zdrojom v takej miere, ako je to v danom čase a priestore energeticky možné, aby sme v ňom neprestali existovať. Zladiť sa s našou zdrojovou podstatou znamená nasledovať našu vášeň a to, čo nám robí radosť, pričom sa cítime (s)pokojní a v mieri, alebo inak príjemne. Pre každého z nás to znamená niečo iné. Fyzická realita existuje preto, že existujú naše presvedčenia o nej. Je súčasťou nášho vedomia a je rovnako spirituálna ako iné naše aspekty. Zladení sa so sebou podnikáme aj fyzické kroky, ktoré nás zlaďujú s našimi prianiami. 

Naše priania vo fyzickej realite sú rovnako spirituálne a slúžia nám ako motor, pohon a katalyzátor nášho rastu. To, že sa prebudíme a začneme rozvíjať neznamená, že sa musíme vzdať našich fyzických túžob, prianí a manifestácií. Niektoré sa zmenia, iné eliminujeme a niektoré len lepšie vybalansujeme s ohľadom na naše aktuálne a meniace sa potreby. Naším cieľom je stav bytia. Niekto nemusí mať nič a cíti sa úplne zladení so svojou zdrojovou podstatou. Iný môže mať všetko, čo sa dá fyzicky dosiahnuť vo fyzickej realite a aj tak svoje vnútorné šťastie necíti. Každý z nás hľadá vo všetkom určitú rovnováhu a každý z nás je originál. 

Preto sú unikátne aj naše pohľadu na seba a Existenciu a na to, čo potrebujeme. To, čo potrebujeme, nám ukazujú naše pocity a stavy bytia. Aby sme boli autentickou zdrojovou energiou nemusíme nič obetovať. To je limitujúce presvedčenie, ktoré má korene v strachu, že veci zneužijeme. Zdravá sebaláska si neodopiera a neodopiera ani iným. Zároveň má zdravé a vyrovnané hranice, v rámci ktorých vieme, že toto nechceme robiť sebe a ani iným a a ani iných nenecháme robiť to sebe a/alebo iným. Vo všetkom hľadáme balans a u každého z nás je to iná škála a niečo iné, po čom túžime. 

Na konci dňa nás táto túžba však vždy vedie k určitým stavom bytia, po ktorých túžime a preto ak to, či si vytvoríme vo fyzickej realite niekedy po čase stratí svoj lesk, ale pocit nám ostane aj bez toho a naopak niektoré veci si vieme užiť viac práve vďaka danému stavu vedomia. Naša vedomá pozornosť je v tomto kľúčovým nástrojom. Čom venujeme našu pozornosť, z toho si tvoríme viac. Nie je to zložitejšie. Môžeme si vytvoriť niečo iné, čo je ešte krajšie, ako sme si predstavovali a v inom čase, ako sme si predstavovali, ale vždy si tvoríme to, čomu venujeme našu pozornosť, ako myslíme, cítime, konáme a vibrujeme. 

• Sme to, čo si myslíme.

• Sme to, čo cítime.

• Sme to, ako konáme.- Sme to, čo jeme.

• Sme to, čo vidíme a akokoľvek posudzujeme.

• Sme to, čo vidíme a akokoľvek obdivujeme.

• Sme to, o čom snívame.

• Sme to, čomu veríme, že sme, že môžeme, že si zaslúžime.

• Sme to, o čom sme presvedčení.

• Sme to, ako vibrujeme.

Sme nádherné a mocné bytosti svetla a lásky a sme aj veľkí dobrodruhovia, ktorí sa neboja na túto krásnu pravdu zabudnúť a neváhajú ponoriť sa do hustých vôd nášho vedomia, v ktorých zabudneme na to, čo je našou autentickou podstatou, prečo sme toto dobrodružstvo vôbec chceli prežiť a čo tým sledujeme. Čím viac sa však začíname na všetky tieto veci rozpamätávať, tým väčšia úľava prichádza, sloboda, radosť a láska a spolu s tým aj pochopenie, empatia, porozumenie sebe a ostatným.