V deň, keď zasadíme rastlinku, ešte nezbierame plody

Každé zasadené semienko má svoj čas klíčenia, rastu a dozrievania plodov. Každá rastlinka bez akýchkoľvek pochýb vie, kedy nastávajú ideálne podmienky pre jej klíčenie, zakvitnutie aj dozrievanie. Vie, že je krásna taká, aká je a že je užitočná preto, že existuje. Na svojej ceste hmotou je pripravená čeliť  rôznym výzvam v podobe nepriaznivého počasia či iných externých faktorov. Všetko, čo na svojej ceste prežíva, prijíma bez odporu a posudzovania. Nasleduje svoje vnútorné vedenie bez potreby kontroly a manipulácie a odovzdáva sa toku, lebo je to pre ňu to najprirodzenejšie.

Vie, že pre svoj rast potrebuje lásku, ktorá je prítomná vo svetle, ktoré ju cez deň zalieva, v pôde, ktorá je dáva potrebné živiny a základy a vo vode, ktorá ju kropí a dodáva jej životodarnú tekutinu. Lásku však prijíma aj z našej energie, ktorú jej venujeme našimi slovami a našou prítomnosťou. Keď jej dávame našu lásku vedome, prosperuje ešte viac. Rastlinky nás takto krásne učia o tom, ako prebieha aj náš vlastný rast a rozvoj nášho vedomia, pretože toto všetko platí nielen pre ne, ale aj pre nás.

Trpezlivosť, prijatie a láska bez posudzovania, sú základnými ingredienciami v procese rozvoja nášho vedomia. Všetko má svoj správny čas a keď dokážeme prijať, že každý z nás tu má svoje rovnocenné miesto so všetkými našimi skúsenosťami, tak postupne zmenšujeme aj náš odpor k tejto realite. Každý z nás má svoje tempo rastu a čím viac sme naladení na naše vnútro, tým viac cítime, kedy sú ideálne podmienky pre náš rýchlejší rast a kedy je treba spomaliť a integrovať nové. Keď neposudzujeme a neporovnávame naše skúsenosti so životmi iných, dávame tým priestor láske, ktorou sme a jej autentickému vyjadreniu. Tam, kde je posudok, nie je láska a v skutočnosti sa v takom stave necítime dobre.

Každý z nás je tvorcom svojho života s jedinečnými skúsenosťami a naša tvorba je vždy originálom v celej Existencii. Každý z nás je neoddeliteľnou súčasťou Existencie a navzájom sme všetci prepojení. Úspech jedného z nás, je úspechom každého a inšpiráciou pre všetkých. Je to však cesta, ktorá si aj od nás vyžaduje trpezlivosť s procesom klíčenia, rastu a dozrievania.

Akékoľvek naše skúsenosti, ktoré na našej ceste máme, majú svoj cieľ a dôležitý účel. Mať tieto skúsenosti je pre nás cieľ aj cesta. Napokon, aj posudzovanie alebo porovnávanie sa, nás učí o práci s energiou a niečo nám ukazuje. Každý z nás v správnom bode svojej cesty objaví svoje svetlo a lásku ukrytú pod vrstvami iluzórnych presvedčení, ktoré tam neumiestnil nikto iný, ako my sami s cieľom rozvoja nášho vedomia.