V čom je ukrytá naša sila?

Náš každodenný život nám neustále umožňuje rozhodnúť sa, čomu budeme v danom okamihu venovať našu pozornosť. A, čomu venujeme našu pozornosť, s tým energeticky splývame a tak potom aj vibrujeme. Také sú naše myšlienky, presvedčenia, pocity a emócie. Naša skutočná sila nespočíva v tom, aké spirituálne (mimozmyslové) dary a schopnosti rozvinieme, ale z našej schopnosti rozhodnúť sa, ako budeme v každom momente myslieť, cítiť sa, konať, čomu budeme venovať našu pozornosť a následne tak vibrovať. Vždy máme možnosť rozhodnúť sa. Vždy. 

Vždy je naším rozhodnutím, či necháme iných, aby nám diktovali, ako sa budeme myslieť, cítiť, konať a následne vibrovať, na čom budeme participovať a ako žiť v akomkoľvek ohľade. Pokiaľ sa nám zdá, že kvôli niekomu niečo nejde, vždy sme to my, kto má takéto presvedčenie a takto odovzdávame našu silu iným. Komukoľvek to dovolíme, vždy je to naše rozhodnutie. Ak sa rozhodneme, že niečo nie je možné, alebo že čokoľvek z akéhokoľvek dôvodu čokoľvek musíme, tak takú situáciu si vytvoríme. Presvedčenia, ktoré stoja za týmito rozhodnutiami, sú vždy spojené s určitými emóciami, ktoré nás privádzajú k podobným alebo rovnakým vibráciám. Nikto iný nie je zodpovedný za to, ako myslíme, ako sa cítime, ako konáme a ako vibrujeme. Vždy sa môžeme rozhodnúť, že budeme myslieť, cítiť, konať a vibrovať inak. Neraz sa deje to, že sme v našich životoch s niečím nespokojní a obviňujeme z toho našich blízkych a/alebo naše vlády či iné organizácie.

Vždy sme to však len my sami, ktorí držia určité presvedčenia, v dôsledku ktorých sa cítime v role obete niekoho iného alebo nejakého systému. Naše emócie sú kľúče k našim vibráciám. Naše emócie nemajú logický základ a sú nepredvídateľné, sú to však jediné kľúče k nášmu rozhodovaniu sa o tom, ako budeme vibrovať. Väčšina z nás je od malička programovaná na to, aby sme sa orientovali na našu analytickú myseľ, myšlienky, konanie, akcie a z nich vyplývajúce výsledky. Toto smerovanie a sociálne programovanie nás však míľovými krokmi odvádza od našich pocitov a tým nás oberá o silu - avšak len potiaľ, pokiaľ to dovolíme. Keď sme v kontakte s našimi pocitmi a emóciami, tak jasne vieme, že v určitej situácii, pri určitom človeku alebo činnosti sa necítime dobre alebo naopak nás napĺňa úžasnými pocitmi a povznášajúcimi vibráciami.

Našou silou je bezpodmienečná láska, ktorou sme. Každý z nás je zdrojovou energiou, láskou. V tomto stave sa cítime silní, tvoriví, chápajúci, všetko prijímajúci, odpúšťajúci, v radostnom a pozitívnom rozpoložení a v podobných pozitívnych vibráciách. Pokiaľ sa takto necítime, vždy sa nachádzame mimo nášho stredu a vždy je u nás prítomné určité spoločenské programovanie s príslušnou logikou našej mysle. Naša myseľ pritom štandardne pracuje s tým, čo je pre nás poznané. Pocity náš však prenášajú oveľa ďalej a vedú nás do nepoznaného, čomu často chýba logika. Je to preto, že nepoznáme širší obraz, ale ako zdrojové bytosti si nevytvoríme nič, čo nemá logiku. Ako rozširujeme naše vedomie, tak začíname vidíme logiku v úplne všetkom a veci dávajú hlbší zmysel. To je pre nás a našu myseľ strašidelné, pretože nedokáže analyzovať a predvídať, čo nás tam čaká a v dôsledku negatívneho spoločenského programovania väčšinou očakávame niečo negatívne. V takýchto prípadoch je vždy prítomný strach a na tomto mieste ešte kraľuje ilúzia.

Vtedy vedome alebo podvedome obviňujeme našich partnerov, priateľov, deti, kolegov alebo rôzne systémy s ich ľuďmi za to, čo sa nám v živote deje. Vinník však nikdy nie je mimo nás. My sme si naprojektovali všetko, čo žijeme a vidíme. Všetko sme si vytvorili my sami a tieto presvedčenia a deje neustále nabíjame našou energiou a udržiavame pri živote. A, deje sa to dovtedy, kým si svoju silu nevezmeme znovu späť. Prakticky to znamená, že musíme uznať naše obmedzujúce presvedčenia ako existujúce a zmeniť ich na také, ktoré nás rozšíria a prenesú z role obete do role vedomého tvorcu. Spolu s tým je tiež potrebné uznať, že sú v nás prítomné ťaživé pocity, v dôsledku ktorých vibrujeme pomalšie a necítime sa dobre. Až keď uznáme, že sa naozaj necítime dobre v niektorej našej životnej situácii, až vtedy sa nám otvorí priestor s tým niečo urobiť. Musíme pritom jasne uznať, že nám niečo chýba, že niečo nie je ono, že náš vzťah nie je úplne napĺňajúci a harmonický, že to ubližuje nám a/alebo našim deťom, že naša práca nie je to, čo chceme robiť alebo nežijeme tam, kde by sme chceli a až vtedy sa dokážeme posunúť a zmeniť našu vibráciu.

Túto prácu za nás nemôže vykonať nikto iný. Žiadny človek ani svetelný bytosť. Na to máme našu slobodnú vôľu a voľbu slobodne sa rozhodovať a podľa toho vibrovať. Máme k dispozícii jemnohmotnú pomoc a aj rôzne druhy pomoci od ľudí tu na Zemi, ale nikto okrem nás netuší, ako sa v v danom momente skutočne cítime. Naše pocity musíme uznať najprv my sami a len my sami môžeme vyhodnotiť, že sa necítime dobre a niečo s tým začať robiť. Vtedy príde pomoc. V tom spočíva naša najväčšia sila. Neustále sa môžeme rozhodovať, či sa takto chceme cítiť, alebo nie a podľa toho môžeme potom nasledovať aj akcie, ktoré sú inšpirované z vyšších vibrácií a vedú nás k tomu, čo nám robí dobre. Môžeme sa 100 x presvedčiť o tom, že naše analytické koncepty, ku ktorým sme dospeli na základe spoločenského programovania, sú super a majú hlavu aj pätu a tak podobne, ale ak sa raz necítime dobre a cítime volanie vydať sa iným smerom, tak pokiaľ tieto pocity neuznáme a niečo s danou situáciou neurobíme, tak budú silnieť, budú stále hlasnejšie a všetko sa postupne zdramatizuje, aby si to získalo našu pozornosť.

Čím skôr prestaneme obviňovať všetko a všetkých naokolo za naše problémy, tým skôr si vezmeme našu silu späť a žijeme život podľa našich predstáv.