
Tvorivý paradox
Mnohí sme si už možno všimli, že predtým, ako chceme mať určitú peknú a pozitívnu skúsenosť, si najprv vytvoríme jej opak. Cieľom tohto postupu je dopriať si skúsenosť, ktorá nás nasmeruje tam, kde chceme ísť. Sčasti je dôvodom takéhoto procesu skutočnosť, že niekedy si až po tom, čo sme zažili opak toho, po čom túžime, viac vážime to pekné a sme za to oveľa vďačnejší. Keď si vytvoríme situáciu, vec, záležitosť, podmienky alebo vzťahy, ktoré sú pre nás náročné alebo úplne nechcené, tieto záležitosti nás podnecujú k ďalšej tvorbe, ceste a manifestácii preferovaných skúseností.
Náročné životné situácie v nás vznecujú oheň a túžbu a tie sa následne stávajú motorom našich pozitívnych výtvorov. Samozrejme, neplatí to vo všetkom. Sú aj situácie, kedy si vytvárame dobré a pozitívne veci ľahko a bez väčšej námahy a sme za ne rovnako vďační a prijímame ich s láskou a pokorou. Keď však nemáme v našom živote niečo, po čom veľmi túžime, tak sa to snažíme dosiahnuť o to viac a pritom si vytvárame aj viac energie. Všetko má svoje správne načasovanie a dôležité je využiť takúto príležitosť na to, aby sme boli viac sebou, viac svetlom a láskou, ktorou sme, viac naším autentickým a zdrojovým ja.
Vtedy neupíname našu pozornosť na to, čo v našom živote nemáme, ale žijeme naplno každé tu a teraz. V prvom momente môžeme uznať, že nám niečo chýba, že po niečom túžime a niečo chceme dosiahnuť alebo očakávame, že si vytvoríme. Objednávka je takto už vytvorená a ďalej je dôležité ostať vo vibrácii toho, čo sme si vytvorili a neupadať do vibrácie toho, že to ešte stále nemáme. To je celkom slušná výzva občas :-). Dobré je si pritom pripomínať, že my sme samotná naša skúsenosť, ktorú si vytvárame a naša cesta rozvoja je konečným produktom všetkých našich skúseností bez ohľadu na to, či boli chcené alebo nechcené. Na určitej úrovni nášho vedomia je každá naša skúsenosť chcená a má pre nás dôležitý zmysel a význam.
Ak chceme zažívať niečo povznášajúce a radostné, tak je to naozaj pozvánka pre naše rýchlo vibrujúce aspekty na túto párty. Keď chceme viac a krajšie, je to vždy objednávka pre naše vlastné vyššie aspekty, aby sa zapojili do tejto hry a my sme zároveň tí, ktorí musia odpovedať na toto volanie od nás samých. Čo však významným spôsobom sťažuje a spomaľuje celý proces plnenia našich pozitívnych prianí, je naša pochybnosť opatrená celým zoznamom veľmi dobrých dôvodov o tom, prečo si niečo také pre seba nemôžeme vytvoriť alebo si to nemôžeme vytvoriť v určitom časovom rámci.
Medzi zadaním príčiny a jej následkom je v tomto čase a priestore vždy nejaký čas, kým si vytvoríme to, čo sme chceme, alebo aj to, čo nechceme, lebo nevieme, že takto vibrujeme. Každá skúsenosť je však už našou imanentnou časťou a trik je v tom, že je dôležité udržať sa v pozitívnej vibrácii nášho priania po dostatočne dlhú dobu bez toho, aby sme začali pochybovať a hľadať všetky možné dôvody, prečo to nie je možné. Keď im veríme, tak samozrejme si ich tvoríme, no a potom to naozaj nie je možné :-).
Náš život nemusí byť až taký vážny a je dobré ho vždy trošíčku odľahčiť, vniesť do našej tvorby ľahkosť a srdečnosť, ako aj humor, ktorý sa začína smiechom na sebe samom. Nie je nič krajšie, ako sa zasmiať nad tým, čo si tvoríme a tento postoj je sám o sebe aj skvelou liečebnou technikou. Keď bez pochýb cítime, že my sami sme naším prianím, tak vtedy sme s ním v skutočnosti zladení, nie sme však nemu pripútaní. Toto je potom presne stav, kedy si zväčša to, po čom túžime, vytvoríme aj o niečo skôr a s väčšou ľahkosťou.
Všetko má svoj správny čas a sú záležitosti, ktoré nám slúžia viac alebo menej a podľa toho sa objavujú aj v našich životoch. Tajomstvom úspešnej tvorby bez väčšieho úsilia je robiť to, čo nás baví s vášňou a s láskou v srdci. Vtedy sme sami sebou a náš život je naplnený naším autentickým prejavom. Každý, kto robí, čo ho baví a napĺňa, vysiela smerom navonok chytľavú energiu, ktorá je nákazlivá a my chceme byť jej súčasťou, keď ju u niekoho cítime. Zároveň je táto vibrácia pre nás inšpiratívna a obracia nás do seba a povzbudzuje nás k tvorbe toho, po čom túžime. Človek, ktorý žije svoje svoj potenciál a robí to, čo ho baví, je magnetom pre ostatných a je aj skvelou inšpiráciou. Takto sa skutočne navzájom inšpirujeme a motivujeme. Pritom platí, že všetci sme jedno a navzájom sme prepojení, a to, čo sa nám páči u iného, môžeme žiť aj my. Naše cesta k tomu však bude veľmi pravdepodobne odlišná a aj tu je dobré sa neobmedzovať na to, ako sa tam dostaneme tam, kde chceme byť.
Dôležité je počúvať naše vnútorné volanie a zlaďovať sa s tým, čo nám robí radosť a tieto podnety a pocity nasledovať. Keď sa navzájom podporujeme v tom, čo vieme, že je tou najnapĺňajúcejšou aktivitou pre toho druhého, je to jeden z najkrajších darov, aké si môžeme darovať a aké vieme ako rodičia darovať našim deťom alebo našim blízkym. Žiť náš autentický potenciál si neraz vyžaduje mnoho zmien v našom živote a odvahy na našej strane, ale každý krok nás posúva bližšie k vytúženým stavom bytia a prináša nám radosť z každého malého úspechu. Nemusíme všetkému rozumieť. Keď však nasledujeme to, pričom sa cítime dobee a čo nás povznáša, robí nám radosť a napĺňa nás krásnymi pocitmi, tak vtedy sme na správnej ceste a veľa vecí v našom živote zapadá do seba bez toho, aby sme tomu venovali špeciálnu pozornosť.
Žiť život podľa našich snov je naším právom a je to aj našou voľbou. Preto sme tu a preto máme aj rôzne polaritné skúsenosti, aby sme si vedeli vybrať, čo áno a čo nie a aby sme vedeli aj plne oceniť všetko, čo sme si vytvorili a vďaka čomu sme dnes takí, akí sme. Každý z nás robí, čo môže v danom momente a ako prebudení už vieme, že máme voľbu. Vždy máme. Vždy môžeme zmeniť smer a vždy môžeme zmeniť seba a celú našu tvorbu. To je veľká vec, ktorú nám tento stav vedomia prináša a my môžeme tento dar začať aplikovať v praxi a skúšať až dovtedy, kým nám naše rozhodnutia a spôsob života neprinesie to, po čom túžime.
Pritom sa navzájom podporujeme a inšpirujeme a táto prepojenosť nás spája, a to je to, po čom naša duša a vedomie najviac túži. Náš život je veľké dobrodružstvo s mnohými skúsenosťami z celého polaritného spektra a čím je naša pozornosť vedomejšia, tým viac si tvoríme to, čo sa nám páči. Je to cesta, ktorú sme sami postavili a po ktorej sami kráčame a z ktorej v skutočnosti nikdy nemôžeme zísť, pretože vždy sa niekam dostaneme a vždy sa pritom niečo nové naučíme. A, ak už niečo nechceme zažívať, tak postupne zisťujeme, že nemusíme, ale aj toto rozhodnutie musí byť podporené prácou na sebe, príslušnými zmenami v našich životoch, ktoré sú prácou s energiou, vibráciou a vedomím, či to tak označujeme alebo nie.