Smútočná radosť a radostný smútok

Základným cieľom našej existencie ako vedomia prejavenom v ľudskom tele je túžba pocítiť rôzne emócie a zažiť s nimi spojené stavy bytia. Každá situácia, ktorú v živote zažijeme, má určitý emočný náboj a poskytuje nám skúsenosť spojenú s určitým pocitom. Väčšina z nás by si v bdelom stave nikdy vedome nezvolila cítiť emócie, ktoré označujeme ako negatívne. Tento stav bytia pre nás nie je príjemný a je to tak aj preto, že naším prirodzeným stavom je láska, radosť a ostatné pozitívne vibrácie.

Z tohto stavu pochádzame a nikdy sme neprestali byť jeho súčasťou. Z lásky je vytvorené všetko a láska je prítomná vo všetkom. Láska je stavebná substancia nachádzajúca sa v každej častici Existencie. Je preto celkom prirodzené, že ak chceme spoznať aj iné stavy bytia, tak nejakým spôsobom musíme zakryť to, kým v skutočnosti sme. Zrušiť sa to nedá. My sme vedomie. Sme energie v neustálom pohybe, ktorá má svoj vlastný zvuk, svoju frekvenciu (vibráciu). Raz vytvorenú energiu nemožno zničiť, môžeme len zmeniť jej formu a toto pravidlo platí na všetkých úrovniach vedomia a vo všetkých dimenziách stvorenia.

Obe polarity sú vždy súčasťou jednej energie. Energie, ktoré označujeme ako negatívne, však neobsahujú skutočnú realitu. Existujú v našom živote ako citeľné len preto, že im dávame našu energiu v podobe našich myšlienok a presvedčení a existujú v ňom len dovtedy, kým tieto presvedčenia neprestaneme nabíjať našou pozornosťou. Jednou z veľmi náročných energií je vibrácia smútku. Je to nesmierne zaťažujúca a skľučujúca energia, ktorú často cítime v obdobiach nedostatku alebo straty niečoho alebo niekoho blízkeho.

Priamo vedľa vibrácie smútku sa však nachádza aj vibrácia radosti a nádeje na nové začiatky. Každý koniec je vždy len začiatkom niečoho nového a to platí nielen v našom fyzickom živote, ale aj na všetkých úrovniach nášho vedomia. Skončí sa vždy len určitá etapa, epocha, projekt alebo iná zábava nášho vedomia. Naše vedomie túži po rôznorodých skúsenostiach a preto si vytvárame stále niečo nové a preto chceme v našom živote prežívať aj mnohé ťaživé situácie a s nimi spojené negatívne emócie. Umožňujú nám pohyb, relativitu a s ňou spojené nové objavovanie a odhaľovanie toho, kým sme a kým nikdy neprestaneme byť. 

Postupne sa učíme tieto emócie rozoznávať ako dočasné a vždy ich postupne nahradiť niečím novým, sviežim, nepoznaným a zaujímavým, čo nás v živote teší a prináša nám radosť. Naším cieľom nie je trpieť po celý život, ani sa obetovať či pestovať v živote martýrstvo v akejkoľvek podobe. Môžu to byť skúsenosti, ktoré si chceme na chvíľu prežiť, ale nie je to náš cieľ. Všetky naše negatívne emócie cítime vždy len dovtedy, kým ich nabíjame našou energiou. Niekedy sú vrstvy týchto energií veľmi staré a tak nám po nejaký čas trvá, kým objavíme všetky vrstvy a nahradíme naše limitujúce vzory expanzívnejšími. Každé odhalenie ďalšej vrstvy nám pritom prináša väčšiu radosť, oslobodenie, silu aj tvorivosť.

Negatívne energie sú pre nás ťaživé nielen psychicky, ale aj fyzicky. Keď cítime tieto vibrácie, tak často nemáme ani dostatok fyzických síl a naopak, ako sa postupne prepracovávame jednotlivými vrstvami náročných emócií, tak nám pribúda aj fyzická sila. Ako prebudené vedomie máme poznanie o tom, že vždy máme voľbu vybrať si medzitým, ako budeme myslieť a ako sa budeme cítiť, ako budeme konať a vibrovať. Je však pritom potrebné nepotláčať a neignorovať naše negatívne emócie a pozrieť sa im priamo do očí.

Keď ich rozpoznáme, pocítime a uznáme ich existenciu, už máme viac ako polovicu práce za sebou. V ďalšom kroku si uvedomíme, že máme na výber. Máme na výber, či budeme ďalej nabíjať našou energiou pocity nedostatku, nedostatočnosti a im podobné limitujúce a ťaživé energie, alebo si uvedomíme, že všetko, čoho sme aktuálne súčasťou, sme si vytvorili my sami, aby sa spoznali ako tvorivé vedomie a aby sme pritom niečo zažili. 

Pri každej negatívnej emócii je aj jej opačný pozitívny protipól, ktorý si môžeme vybrať a ten začať nabíjať. V praxi to znamená, že zmeníme naše limitujúce presvedčenia o sebe, ako napríklad o tom, že sme malí, neschopní, nemilovaní, nehodní a podobne, alebo o tom, že niečo nevieme, nedokážeme alebo si niečo nezaslúžime a mnohé ďalšie. Ako vedomie chceme neustále zažívať expanziu z obmedzujúcich presvedčení a pocitov do tých, ktoré sú oslobodzujúce, radostné a tvorivé. Tie sú našou skutočnou podstatou. Všetko je láska s mnohými podobami a formami. Naším putovaním stvorením tvoríme ešte viac lásky a touto láskou obohacujeme Celok a pridávame do neho vždy niečo nové a originálne.

Nakoniec je na opačnom konci každej polarity vždy len láska. Naše cesty majú mnoho foriem a podôb, máme na nich rôzne skúsenosti a nachádzame unikátne riešenia na vzniknuté problémy a výzvy, ale cesta každého z nás má jeden cieľ a tým je spoznávanie sa ako tvorivé vedomie a bezpodmienečná láska, ktorá v sebe objíma úplne všetko. Všetko, čo žijeme a akokoľvek vnímame, je vždy vernou projekciou nášho vedomia, našich vedomých alebo podvedomých myšlienok a presvedčení o sebe a o tom, čo je možné.

Všetky tieto záležitosti nám ukazujú, kde ešte nabíjame našou energiou rôzne obmedzujúce presvedčenia a uvádzame ich do života v podobe existujúcich alebo nových vzťahov a životných situácií. Naša realita je jedným veľkým zrkadlom toho, kto sme a čoho všetkého sme schopní – v pozitívnom aj v negatívnom zmysle. V polaritných energiách je pri každej vibrácii prítomný aj jej opak a tak, keď sa z niečoho tešíme, môže tá istá situácia spôsobovať inému smútok a keď my smútime, iní sa môžu radovať. Nakoniec prídeme na to, že čokoľvek prežívame, nám vždy dobre slúži a umožňuje nám niečo prežiť. To je naším cieľom. Naším cieľom je pritom odlišnosť, variabilita a rozmanitosť vo všetkých podobách, ktoré sa spájajú v jednom Celku, ktorý takto obohacujú o unikátne zážitky.