Slová sú ozvenou našej duše
Ako kráčame životom, tak prostredníctvom rôznych životných situácií si časom začneme hmatateľnejšie uvedomovať príčinnú súvislosť medzi tým, čo sa nám v živote deje a tým, ako myslíme, cítime a konáme - ako vibruje naše vedomie. V tomto čase a priestore existuje medzi nastolením príčiny a jej účinkom určité časové okno, určitý priestor, ktorý nám poskytuje možnosť korigovať rôzne naše myšlienky a ich dopady na nás v našom fyzickom živote.
Niekedy si pritom dostatočne skoro uvedomíme, že niečo nerobíme dobre a vďaka tomu máme k dispozícii čas a priestor zmeniť potrebný na zmenu nášho myslenia, cítenia a konania a našej celkovej vibrácie. Vďaka tomu môžeme ešte v predstihu odvrátiť následok nastolený danou príčinou.
Keď sa naše vedomie začne prebúdzať, stále viac si začíname uvedomovať aj jemnejšie nuansy našej tvorby a postupne odhaľujeme stále ďalšie vrstvy limitujúcich podvedomých presvedčení. Ako vedomie sa neustále prebúdzame do ďalších rovín nášho vedomia. S každou novou skúsenosťou sa pritom niečo naučíme a niečo integrujeme. Vďaka tomu sa náš pohľad, naše vedomie a naše srdce, opäť o niečo viac rozšíri.
Ako prebúdzajúce sa vedomie sa už dostávame do kontaktu s poznaním, že všetko je vedomie, všetko je energia a všetko vibruje na určitej frekvencii. Každá naša myšlienka, presvedčenie, vzor, alebo program, je ozvenou našej duše prejavenej v určitej forme. Všetky naše slová sú nami zhmotnené myšlienky a emócie obsahujúce vibráciu týchto energií. Slová, ktoré tvoríme, hovoríme a ktoré kdekoľvek čítame, sú slová našej vlastnej duše, ktorá k nám aj takouto formou prehovára.
Týmito slovami sa prihovárame sami k sebe a sú pre nás dôležitými informáciami o tom:
čo si o sebe v danej chvíli myslíme my sami,
čo si myslíme o tom, kto sme a čo dokážeme,
čo myslíme o tom, že je vôbec možné,
čo si myslíme o našom živote, o našom tele, o našej práci, vzťahoch a všetkom ostatnom.
Ak v nás akékoľvek slová vyvolávajú určitú emočnú reakciu, je to často nejaké naše skryté presvedčenie o nás a o tom, čo by sme mali alebo nemali robiť. Naša emočná reakcia na tieto slová nám prezrádza, že toto je pre nás citlivá a nespracovaná záležitosť, ktorá si teraz vyžaduje našu pozornosť. Väčšinou je to nejaký náš strach, trauma alebo zranenie, ktoré si pýta našu pozornosť a následne aj zmeny v našom fyzickom živote.
Akékoľvek slová sú ozvenou našej duše, ktorá nás vyzýva byť odvážnymi prieskumníkmi nášho života. Keď pri našom prieskume narazíme na prekážky, tak je dobré si pripomenúť, že tieto prekážky sme si tam postavili my sami, aby sme sa niečo naučili o tom, kto sme ako vše tvorivé vedomie a láska prejavená v ľudskom tele.
Následne je našou úlohou odpustiť sebe a ostatným, prijať a zmeniť to, čo je vo fyzickej realite potrebné zmeniť. Ruka v ruke s tým ide aj dôležitá zmena nášho myslenia a potrebná pre-kvalifikácia našich doterajších limitujúcich presvedčení. Potom nasleduje otvorenie sa novým ideám, ktoré vibrujú rýchlejšie a ich aplikácii do nášho praktického života.
Veci, ktoré nám už naše vedomie raz osvetlilo, už nezmiznú z našich životov a našej pozornosti, a to ani vtedy, keď pred nimi zatvoríme oči. Strach nám často zväzuje ruky a bojíme sa konať, hoci sa veci vtedy často len zhoršujú. Niekedy ešte nie sme pripravení na riešenie vzniknutej situácie, ktorá nám už hlasno klope na dvere.
Vtedy je preto dobré si pripomenúť, že:
každá situácia a problém má aj svoje riešenie,
odkladaním problému sa veci zamotávajú a zhoršujú a môžu vygradovať až do mimoriadne extrémnych podôb,
zatváraním očí existujúci problém nezmizne,
obviňovaním iných nie sme ochotní prevziať zodpovednosť za náš príspevok k danému problému a vtedy obviňujeme zo vzniknutej situácie všelikoho a rôzne inštitúcie a tak podobne. Ani tento prístup nám nepomáha a veci napokon len zhoršuje,
vždy existuje nielen jedno, ale mnoho potenciálnych riešení danej situácie, niekde však musíme začať,
vždy máme k dispozícii množstvo pomoci, tejto pomoci sa však musíme otvoriť a prijať ju a aj spolupracovať,
pri riešení nášho problému musíme byť pro-aktívni a odpustiť sebe a iným,
pri riešení daného problému je základným prvkom prijatie, že daná situácia naozaj existuje a prijať ju bez posudzovania obviňovania - až vtedy sa dokážeme posunúť a otvoríme cestu aj potenciálnym riešeniam,
raz vytvorený problém sám nezmizne, vyžaduje si našu vedomú pozornosť, pretože tento problém sme si na určitej úrovni nášho vedomia spolu-vytvorili my sami, aby nás niečo naučil a aby sme jeho prostredníctvom rástli a rozvíjali sa,
každá situácia, akokoľvek je náročná, nesie v sebe ukryté nielen množstvo pozitívnych riešení, ale aj hlbokú múdrosť, ktorá tam čaká na naše objavenie a integráciu.
Slovo má obrovskú silu, pretože za každým slovom sa nachádza odtlačok našej duše, nášho vedomia, našej energie – našej aktuálnej vibrácie. Slová sú mocným nástrojom našej tvorby a aj úžasným nástrojom pre naše seba-vyjadrenie. Slová sú našimi učiteľmi o tom, kto sme a ako aktuálne vibrujeme. Slová môžu liečiť a môžu byť aj nástrojom manipulácie, moci, strachu a ovládania.
Každé slovo môžeme čítať naším vedomím a cítiť ho naším srdcom. Keď čítame akokoľvek slová, tak čítame vibrácie a cítime ich rezonanciu, cítime úmysly a motívy vložené do týchto slov. Potom sa môžeme rozhodnúť, či budeme v čítaní týchto slov pokračovať, lebo nás v niečom posilňujú, pozitívne aktivujú alebo našu pozornosť nasmerujeme inam. Každé slovo nás však niečo učí a jeho vibrácia má pre nás dôležité odkaz o nás samých.