Sloboda v prijatí

Všetky naše limity sme si na určitej úrovni nášho vedomia nastavili dobrovoľne. Ich cieľom je náš rast a spoznávanie sa ako vedomia, ako vše tvorivej lásky a zdrojovej energie prejavenej vo forme, ktoré je naše ľudské telo. Aby tento náš projekt pôsobil autenticky, poznanie o tom, že sme si vytvorili limity, sme pred sebou dobre schovali. Mať toto poznanie je úžasným nástrojom, ktorý nám pomáha v prekonávaní našich výziev. Jeho praktické uplatnenie v praxi je však už iná káva. 

Naše limitujúce presvedčenia odhaľujeme postupne a aj to má svoj dobrý účel. Keby sme okamžite empiricky pocítili a zažili, kto sme ako vše tvorivé vedomia, nebolo by už kam ísť, nebolo by čo spoznávať a nemali by sme čo prežívať. Každé odhalenie nášho limitujúceho presvedčenia nám prináša pocit slobody, úľavy, radosti a expanzie. S každým novým odhalením sa stávame chápavejšími, empatickejšími a tvorivejšími. Objavujeme pritom aj ďalšie pozitívne atribúty, ktoré sú integrálnou súčasťou našej prirodzenej výbavy ako večného, nekonečného a vše tvorivého vedomia. 

Sme nezničiteľná energia v pohybe, ktorá spoznáva sama seba cez výtvory, do ktorých vlievame našu energiu. Celá naša realita je naším výtvorom a aj všetko v našom živote. Náš systém presvedčení je výsledkom kolektívnej dohody a aj dohôd, ktoré máme s ďalšími dušami. Vďaka týmto dohodám je pre nás naša realita hmatateľná a pôsobí akoby plynula v určitej postupnosti. Všetko v našej realite je udržiavané živé a existujúce individuálnymi a kolektívnymi presvedčeniami. 

A, aj keď sa naša duša prebudí a máme už k dispozícii poznania a informácie o tom, ako naša realita funguje, tak ešte nie sme hotoví majstri nad hmotou. V mnohom sa naša transformácia len začína, pričom sa učíme pracovať s dostupnými nástrojmi a poznaniami vedome. Je preto dôležité nebyť na seba a iných príliš prísni. Cieľom a cestou v majstrovstve nad hmotou je integrácia, inklúzia bez posudzovania. Jedným z najväčších umením ktoré sa pritom učíme, je posunúť sa za posudok. Nikdy neexistuje naraz posudzovanie aj prijímanie. Posudok implikuje, že niečo alebo niekto je lepší ako iný, krajší ako iný a tak podobne. Je to vždy buď alebo. 

Ako bezpodmienečná láska sme prirodzene prijímajúci, neporovnávame sa, akceptujeme všetko, čo je, také, aké to je – ako rovnocenný prejav Všetkého, čo Je. Cesta každého z nás je trošku iná a samotná cesta je aj cieľom. Každá skúsenosť má pre nás aj pozitívny prvok a je veľmi dôležité naučiť sa bez posudzovania prijímať to, kde sme a kým sme – čo sme urobili alebo neurobili, čo máme alebo nemáme v našom živote. 

Len z tohto bodu sme skutočne schopní rásť a expandovať. A, v tejto expanzii na nás čakajú nové skúsenosti, zážitky, riešenia či pôžitky. Až bezpodmienečným prijatím sa dostávame k jadru nových myšlienok a perspektív. Jedinou našou brzdou v čomkoľvek, čo si prajeme a po čom túžime, sme my sami a naše limitujúce presvedčenia. 

A, to, po čom túžime, je byť sebou. Stelesniť v našom ľudskom tele našu prirodzenú zdrojovú podstatu, ktorou je svetlo a láska a cítiť sa ako svetlo a láska – ako vše tvorivé vedomie bez akýchkoľvek limitov. Za každým naším prianím stojí v skutočnosti táto naša túžba. Naša duša nás vedie k tomu, pričom a pri kom sa cítime dobre, autentickí, podporovaní, naplnení a tvoriví. 

Keď nasledujeme tieto vnuknutia bez zbytočných vnútorných diskusií a strachu z toho, kam nás to privedie, čo o tom povedia naši blízki a či budeme prosperovať, tak toto je skratka k preferovaným stavom bytia. Keď robíme, čo nás baví a trávime čas s tými, s ktorými nám je dobre, ktorí nás inšpirujú a zvyšujú našu vibráciu, tak sa cítime sami sebou a ako ryby vo vode. 

Tieto stavy bytia sú našou elementárnou túžbou a to, prečo sa sem inkarnujeme. Chceme prepojiť fyzické zmysly s tými mimo-fyzickým a spojiť oba svety, ktoré v skutočnosti nikdy neboli oddelené. Separácia "fyzického" a "ne-fyzického" je nami vytvorená ilúzia, ktorá nám umožňuje pohyb a skúmanie. Umožňuje nám spoznávať sa z nových pohľadov a perspektív a mať pritom množstvo rôznych zážitkov a skúseností. 

Prijatím toho, čo a ako žijeme, sa oslobodzujeme z pút posudzovania, hanby a viny. V tejto slobode rastieme a máme možnosť retrospektívne preskúmať čo sme prežili a čo nás k tomu viedlo a napokon čo pozitívne nám to prinieslo, aj keď bola daná situácia náročná, ťaživá, toxická alebo inak negatívna. Nikto zvonku nás nesúdi a každá skúsenosť nás niečo učí a niekam nás posúva. V každom momente môžeme veci robiť inak. Máme slobodnú voľbu a všetku tvorivú silu žiť tak, ako po tom túžime. Keď robíme, čo nás teší, baví a napĺňa, tak nepotrebujeme ani dôveru a ani trpezlivosť. Tento stav bytia nám poskytuje všetko, čo potrebujeme a v tomto stave bytia si k sebe priťahujeme rezonujúce príležitosti aj ľudí. 

Chce to odvahu byť sebou a prejavovať sa autenticky. Chce to nasledovať naše vnútorné volanie a to, čo nás teší. Nie je to zložitejšie. Keď sme sami sebou, tak aj ostatným umožňujeme tento luxus a ľudia vedia, s kým interagujú. Takto umožňujeme iným, aby sa slobodne rozhodli, či nás chcú vo svojom živote alebo nie, pretože navzájom (ne)rezonujeme. 

Nikto nás nikdy neprijme takých, akí sme, kým sa takí bez podmienok a bez posudzovania najprv neprijmeme my sami. V tomto akte sebalásky je množstvo úžasnej tvorivej energie a skrytých potenciálov, ktoré čakajú na to, že im uvoľníme cestu, ktorú sme zahatali našimi limitujúcimi presvedčeniami o sebe a našej realite - o tom, kto podľa nás (nie) sme, (ne)chceme byť, čoho (nie) sme schopní, čo si (ne)zaslúžime a prečo a tak podobne. 

Je to prieskumná investigatíva do nášho systému presvedčení a ich prekonávanie a prijímanie, ktoré nám dáva krídla a slobodu (nie energetické nápoje :-). Toto skúmanie stojí za každú našu námahu a každý krok nás vždy o kúsok posunie k tomu, kým sme. Postupne tak odkladáme naše masky a ten pocit je taký dobrý, ako keď zo seba dávame dole ťažký maškarný kostým, ktorý zakrýval našu skutočnú tvár aj telo. Prijatie seba a vecí v našom živote takých, aké sú, je kľúč k akémukoľvek nášmu posunu.