Sebareflexia v neutrálnom tóne

Už samotný názov rozvoj vedomia v sebe nesie aj svoj účel a tým je uvedomenie si samého seba ako Všetko, čo Je. Všetko, čo k tomu potrebujeme, pritom obsahuje aj tá najmenšia naša častica. My už sme celistvým a rozvinutým vedomím a preto naša cesta rozvoja vedomia nie je v skutočnosti lineárna a nevedie z jedného bodu do druhého po rovnej priamke. Predstava, že sa niekam presúvame, nám však poskytuje určitý rámec a niekedy nám pomáha lepšie uchopiť celý proces.

Rozvoj vedomia je o skúmaní rôznych stavov bytia. Emócie sú v tomto smere našimi veľkými učiteľmi, ktorí nás učia o existencii energie a vibrácii. Ukazujú nám, ako rôzne sa môžeme cítiť a umožňujú nám vyskúšať si, čo všetko pritom môžeme zažiť. Predstava, že sa musíme rozvíjať a stávať niekým iným nám niekedy evokuje, že v aktuálnom bode našej cesty ešte nie sme kompletným celkom. V procese rozvoja vedomia sa však nestávame ničím, čím už nie sme, len pritom postupne odkrývame vrstvy, ktoré nám to bránia vidieť.

Vzostup vedomia je o tom, že si postupne stále viac uvedomujeme našu skutočnú podstatu a celistvosť, ktorou je tvorivá láska. Čím viac si seba takto uvedomujeme, tým viac nám to odrážajú aj všetky naše myšlienky, pocity a na nich založené konanie. To, čo sa v procese rozvíja vedomia skutočne mení a rozširuje, je naše uvedomenie si samého seba a všetkého okolo nás. Objavujeme pritom, že akékoľvek limitujúce presvedčenia nie sú ničím viac, ako myšlienkové koncepty, ktoré z rôznych pohľadov preskúmavame a umožňujú nám tvorbu a následné prežívanie rôznych skúseností.

Tvorba týchto myšlienok a vzorov je z našej strany účelová a nie náhodná. Na rôznych úrovniach nášho vedomia si ich vytvárame preto, aby nám poskytli možnosť zdanlivého obmedzenia, ktoré nám potom umožní pocit rozšírenia a expanzie. V skutočnosti sa neustále mení len rýchlosť energie, ktorou vedome vibrujeme. Vďaka tomu sa mení aj svet okolo nás, ktorý je iluzórnym odrazom nášho aktuálneho vedomia a v ňom prítomných presvedčení (energií). Je to ako film, ktorý spolu s ostatným štábom napíšeme, režírujeme, obsadzujeme do neho role a neustále vymýšľame nové epizódy a pokračovania.

Naše obmedzujúce myšlienky a presvedčenia sami o sebe nie sú zlé tak, ako nie je v skutočnosti zlá ani žiadna naša skúsenosť. Zlo a dobro sú súčasťou jednej mince, a to, či je niečo dobré alebo zlé, určujú naše aktuálne presvedčenia a pohľad na vec. Akékoľvek záležitosti, ktoré považujeme za akokoľvek nežiaduce, nám poskytujú určitú skúsenosť a s ňou spojený stav bytia. Pokiaľ nám už v našom živote neslúžia a prídeme na to, že sa s týmito myšlienkami a pocitmi necítime dobre, tak ich môžeme nechať tak, ako sú a nasmerovať našu vedomú pozornosť na také, pri ktorých sa cítime dobre.

Tieto myšlienky, ľudia a situácie tým však neprestanú existovať, pretože všetko existuje naraz, ale prestanú existovať ako živá a pulzujúca súčasť našej aktuálnej reality, pretože ich nenabíjame našou energiou v podobe našej pozornosti. Takto dokážeme odňať moc nad nami akejkoľvek našej záležitosti alebo človeku v našom živote. Často sa nám pritom tieto myšlienky vracajú a niekedy až s dotieravou intenzitou. Práve preto je dôležité naučiť sa stíšiť a ponoriť sa do našej skutočnej podstaty, ktorou je láska a ostatné vibrácie, ktoré označujeme ako pozitívne. Je dôležité naučiť sa uvoľniť a relaxovať kedykoľvek to potrebujeme.

Ťaživé a nežiaduce myšlienky, presvedčenia, slová, emócie a konania, sa v našom živote v drvivej väčšine prípadov vyskytujú vtedy, keď cítime, že niektorú životnú oblasť alebo záležitosť nemáme pod kontrolou a vtedy si tvoríme ešte viac nedostatku v tejto oblasti, ktorý je spojený s potrebou kontroly. Náš dych nám pomáha upokojiť sa a ako sa začneme vedome sústrediť na naše dýchanie, tak ho automaticky spomalíme. Spolu s tým sa spomaľuje aj tok našich myšlienok a strácajú intenzitu až sa úplne rozplývajú aj naše ťaživé emócie. Vedomým dýchaním tak zrýchľujeme našu vibráciu a spolu s tým prichádzajú aj pozitívnejšie myšlienky, pocity, preferované idei a riešenia.

Skôr či neskôr sa každý z nás unaví v niektorej ťaživej životnej záležitosti a odovzdáme našu potrebu kontroly nad ňou jej prijatím takej, aká je. Odovzdáme sa plynulému toku našej zdrojovej energie a ponoríme sa do vibrácie nového objavovania a s tým spojenej vášne, kreativity a lásky. Našu vedomú pozornosť takto obrátime na nové a osviežujúce myšlienky, pričom vždy objavíme aj nové spôsoby, ako spoznávať sami seba. Spolu s tým sa mení aj náš pohľad na to, čo označujeme ako minulosť a minulé udalosti, ako aj náš pohľad na to, čo si prajeme vytvoriť v čase a priestore, ktorý označujeme ako budúcnosť.

Čokoľvek a ktokoľvek sa akokoľvek dostane do našej pozornosti, je kľúčom k tomu, aké myšlienky a pocity držíme v našom vedomí a aké vibrácie si vedome alebo podvedome volíme. Sebareflexia je nástrojom našej vedomej pozornosti, ktorá nám pomáha uvedomovať si naše myšlienky, presvedčenia a pocity, pomocou ktorých si vytvárame vzory a programy, ktoré v živote delíme na dobré a hodné nasledovania a ich opak. Naše skutočné majstrovstvo spočíva v poznaní toho, že všetko je v poriadku tak, ako to je. Všetko, čo existuje, existuje v akejkoľvek realite preto, že to má pre nás určitý účel a zmysel. Jedným z najväčších majstrovstiev nášho života, aké môžeme dosiahnuť, je prijatie vecí takých, aké sú, bez posudzovania a odsudzovania.

Prijatím záležitostí a ľudí v našom živote uvádzame do praxe motto: "Ži a nechaj žiť." Každý z nás je rovnocenným tvorcom nášho života a každá situácia a človek sa v našom živote a našej pozornosti nachádza z určitého dobrého dôvodu. Čokoľvek, čo akokoľvek vnímame a ktokoľvek nám akokoľvek skríži cestu, je tu s perfektným účelom, ktorý pre nás nesie v sebe určitý odkaz o tom, aké myšlienky, presvedčenia a emócie v sebe uchovávane. Sú z celého spektra a každá nám umožňuje určitú skúsenosť a pomáha prežiť určitý stav bytia. Celý proces objavovania rôznych limitujúcich ideí je pre nás ľahší a radostnejší, ak naša sebareflexia prebieha v neutrálnom tóne bez posudzovania, odsudzovania, viny alebo hanby. Tieto koncepty patria medzi najväčšie prekážky radostného a naplneného života a udržiavajú nás v nízkych vibráciách. 

Ak ich však dokážeme prijať také, aké sú a uvedomiť si pritom, že teraz seba alebo iných súdime alebo odsudzujeme, prípadne cítime pocit viny alebo hanby, tak vždy máme priestor prijať tieto naše pocity a myšlienky a vymeniť ich za také, pri ktorých sa cítime lepšie a tý zvýšiť našu vibráciu. Čím sú naše myšlienky expanzívnejšie, chápavejšie a tolerantnejšie a tak podobne, tak tým sa cítime ľahší, veselší, naplnenejší a celistvejší. Keď sa necítime dobre alebo naplnení, tak vždy nám v živote niečo chýba a v niektorej jeho oblasti cítime nespokojnosť. Keď objavíme, odkiaľ táto nespokojnosť pramení, pri nekompromisnej sebareflexii tam vždy nájdeme aj posudzovanie, vinu alebo hanbu, prípadne aj kombinácie všetkých týchto myšlienkových konceptov.

Proces rozvoja vedomia sa nikdy neskončí, lebo ako večné vedomie si neustále vytvárame nové koncepty, na ktoré môžeme mať nové pohľady a perspektívy. Tieto nám umožňujú rozmanitosť, ktorá nám poskytuje zábavu. Poskytuje nám možnosť tvoriť si reality a potom v nich participovať a pretvárať ich podľa našich potrieb. Ako v malom, tak vo veľkom a na všetkých úrovniach v Existencii. Posudzovanie, odsudzovanie, viny a hanba sú nízkovibračné koncepty, ktoré nám po ich odhalení umožňujú pocit rozšírenia a novej sviežej celistvejšej perspektívy. Aj oni teda majú svoj dôležitý význam v našej existencii.

Po tom, čo sa naše vedomie už nasýti určitých skúseností a stavov bytia, tak opäť túži zažívať niečo nové. Súčasťou tohto procesu je neustály pohyb v podobe kontrakcie a expanzie vo všetkých jej predstaviteľných aj nepredstaviteľných podobách. Niečo musí umrieť, aby sa iné narodilo. Niečo sa musí zničiť, aby sa nové vybudovalo. Niečo sa musí stratiť, aby sa nové našlo a tak podobne. Ani náš súčasný svet nie je v tomto ohľade žiadnou výnimkou z týchto univerzálnych pravidiel. Všetko, čo žijeme a vidíme, je tu preto, aby nás to obrátilo do nášho vnútra a v rámci sebareflexie sme tam objavili limitujúce presvedčenia o tom, kto sme a čoho sme schopní a zažili pritom rôzne skúsenosti a stavy bytia.