S iným sa môžeme stretnúť len tam, kde sme sa už stretli sami so sebou

Čím sme starší vekovo a čím je naše vedomie otvorenejšie, tým viac túžime po zmysluplných vzťahoch. Túžime komunikovať čestne, úprimne a otvorene. Túžime po rozhovoroch, ktoré sú hlboké a otvárajú nám brány do duše iného človeka. Takéto rozhovory a vzťahy však môžeme mať až vtedy, keď takýto vzťah máme sami so sebou. Aj naše vnútorné rozhovory a to, čo hovoríme sebe, musí byť otvorené, úprimné a hlboké. 

➡️ Všetko je vedomie.
➡️ Všetko je energia.
➡️Všetko sa pohybuje určitou rýchlosťou.
➡️ Všetko je určitý geometrický vzor.
➡️ Všetko je svetlo a určitá farba.
➡️ Všetko je zvuk.
➡️Všetko je vibrácia.
➡️Všetko je frekvencia.

Skutočne hlboký a otvorený rozhovor môžeme mať so sebou alebo s iným človekom len vtedy, keď sme v kontakte s našimi pocitmi a uvedomujeme si, ako sa cítime. Je to tak preto, že úprimná, otvorená a hlboká konverzácia je vždy rozhovorom o našich pocitoch. 

Môžeme si s inými vymeniť aj informácie o tom, kto, čo, kde a kedy urobil alebo neurobil a aké boli motívy tohto človeka. To, po čom však skutočne túžime, je konverzácia o tom, ako sme sa pri tom všetkom cítili, aké pocity a emócie sme v danom okamihu, udalosti a situácii zažili, aké stavy bytia boli s tým spojené a čo všetko to s nami porobilo. 

Všetko, čo prežívame, nám prináša určitú skúsenosť a tento zážitok má v sebe zakomponované aj určité pocity a emócie. Táto skúsenosť a zážitok je aj hlavým dôvodom našej existencie ako vedomia a našej existencie ako vedomia prejaveného v aktuálnom ľudskom tele. 

➡️ O nič iné v živote nejde. 

Nič v zásade nie je pre nás také dôležité, pokiaľ to v nás nevyvoláva určitú emočnú odozvu a reakciu. To je to, o čom chceme hovoriť a to je aj hlavný dôvod, prečo sme sem prišli. Kvôli emóciám a stavom bytia, ktoré môžeme prežiť v rôznych situáciách len v tomto čase a priestore, za určitých špecifických okolností a tak podobne. Do tohto ľudského tela sme sa narodili preto, že chceme cítiť. Naše emócie sú naším darom. 

Aby sme mohli otvorene, úprimne a s hlbokým zážitkom hovoriť o našich pocitoch a emóciách, tak je potrebné:

➡️ Uznať, že máme pocity a emócie okolo našich životných skúseností.
➡️ Zaujímať sa o to, ako sa cítime bez posudzovania, hanby a viny.
➡️ Rovnocenne prijímať akékoľvek naše pocity a emócie, nielen tie pozitívne. V skutočne sú pozitívne a negatívne emócie vždy súčasťou tej istej veci a to, či je niečo pre nás pozitívne alebo negatívne, si volíme my sami. Je to naša definícia danej situácie, emócie aj stavu bytia. V skutočnosti sú emócie ako čokoľvek neutrálne a každá slúži na niečo, by sme označili za dobré aj za zlé. 

Až keď si dovolíme bez posudzovania, hanby a viny cítiť naše vlastné emócie, až vtedy dokážeme otvorene komunikovať bez odsudzovania a posudzovania o emóciách a stavoch bytia iných. Až vtedy dokážeme bez negatívneho nálepkovania a s empatiou pochopiť motívy vedúce k určitým situáciám a so záujmom sledovať a skúmať aj s nimi spojené pocity a stavy bytia. 

Pocity a emócie sú hlavnou témou pobytu vedomia na Zemi. Niet pochýb o tom, že ako vedomia sme skutočne tvoriví, keď sme z hlavnej témy našej existencie urobili nášho najväčšieho nepriateľa. Je fascinujúce, že sme schovali pred sebou ešte aj informáciu o tom, že tieto intenzívne energie v pohybe (emócie) existujú v tomto čase a priestore v takejto podobe preto, aby sme ich mohli skúmať a prežiť všetko, čo nám prežiť umožňujú. 

➡️ Existencia je plná podobných a iných paradoxov a na konci dňa sa môžeme vždy len zasmiať nad našou nekonečnou tvorivosťou. 

➡️Všetko je dočasné. Všetko v Existencii je v neutíchajúcom ruchu a pohybe a jedinou stálou konštantou, na ktorú sa môžeme spoľahnúť, je zmena.