Rozvoj vedomia je prirodzený proces

Naše vedomie sa rozvíja neustále, pretože je integrálna súčasťou Všetkého, čo Je a Všetko, čo Je, je v neustálom pohybe. Všetko sa zmršťuje a následne expanduje a pritom mení svoju formu. Rozvoj vedomia je prirodzený proces, ktorý nie je potrebné nasilu tlačiť a ani ho žiadnym špeciálnym spôsobom iniciovať. S každým naším nádychom a s každým tu a teraz sa posúvame z nášho stredu smerom do všetkých strán. Nie je ani žiadna iná možnosť a ani žiadna iná cesta. Pohyb a zmena je základným atribútom našej existencie.

S rozvojom nášho vedomia sa stretávame aj s našimi aspektmi, ktoré označujeme ako negatívne, ťaživé alebo toxické a táto časť procesu je pre nás vždy veľmi náročná. Spočiatku je zložité prijať tieto naše aspekty, uzavrieť s nimi mier a odpustiť pritom sebe a iným. Iná cesta k šťastnému, naplnenému, radostnému, tvorivému a harmonickému životu však nie je. V akejkoľvek ťaživej životnej situácii je preto dobré naučiť sa zastaviť, uvoľniť sa a nebrať život príliš vážne. Vždy sa pritom môžeme inšpirovať našimi deťmi, ktoré sú plné nádeje a veľkých snov, veľa sa stále smejú a v okamžiku zabudnú na to, že sa dialo aj niečo zlé a znovu sa tešia z nejakej novej aktivity, na ktorej sa zúčastňujú.

Každý z nás sa cíti k niečomu priťahovaný, niečo nás inšpiruje, baví, niečo máme radi a pri niečom sa cítime dobre. Vyhľadávanie týchto činností a stavov bytia je pre nás prínosným, pretože vtedy sme zladení s našou zdrojovou podstatou a nachádzame sa v tvorivom toku nášho vedomia. Proces rozvoja vedomia je z veľkej časti o tom, že sa rozpamätávame na to, ako myslí, cíti, koná a vibruje zdrojová energia, pričom tou najväčšou časťou celého procesu je od-púšťanie toho, k čomu sme sa počas života pripútali a v tomto období nášho života nám to už neslúži. Väčšina našej vnútornej práce je tak o tom, že prepúšťame naše doterajšie presvedčenia, pravdy a posudky o sebe a všetkom okolo nás a vnímame ich naším rozšíreným vedomím, ktoré rozumie tomu a plne prijíma to, že každá naša skúsenosť nám určitým spôsobom slúži a pomáha nám expandovať.

A, ako vieme, že nám niektoré naše presvedčenie už neslúži? Vieme to podľa toho, ako sa v našom živote cítime. Ak sa necítime dobre, cítime ťažobu, máme pocit, že všetko je náročné, že stagnujeme, že sa nudíme a sami so sebou alebo inými stále v niečom bojujeme, tak to sú všetko dôležité kľúče k našim presvedčeniam a posudkom, ktoré nás držia prilepených v bludnom kruhu nízkych energií. Naše obmedzujúce presvedčenia, posudzovanie a s nimi spojené pocity viny a hanby, sú tými najväčšími prekážkami na našej ceste do expanzie, tvorivosti, radosti a nových kreatívnych skúseností.

Základným pilierom každého nášho posunu je prijatie toho, kým sme boli a kde sa v tomto momente nachádzame. Prijatie je prvým a skutočne veľmi uvoľňujúcim a oslobodzujúcim krokom a po ňom nasleduje odpustenie. Odpustenie sebe a všetkým a môže to byť aj prosba o odpustenie, ktorú urobíme len sami v sebe, alebo môžeme poprosiť o odpustenie aj daného človeka, ale v každom prípade musíme aj my odpustiť sami sebe, aby sme cítili vytúžené uvoľnenie. To, čo akokoľvek posudzujeme, sa nám v našej realite ukazuje v rôznych podobách, situáciách, vzťahoch, nedostatkoch a nepríjemnostiach, až kým to neprestaneme posudzovať alebo akokoľvek odsudzovať.

To, voči čomu cítime odpor a rezistenciu a čoho sa obávame, si rovnako bude hľadať cestu do našich životov, až kým tento odpor, rezistenciu, obavy a strach neprekonáme a nerozpustíme. V procese rozvoja vedomia sa tak postupne stávame vedomým pozorovateľom nás samých, našich myšlienok, presvedčení, právd, emócií, pocitov, akcií a konaní a našej celkovej vibrácie. S každým ďalším prijatím prichádza aj väčšie uvoľnenie, sloboda, pochopenie, kreativita, súcit, láskavosť, radosť, vášeň, tolerancia a láska, ktorá je tým najpríjemnejším a najexpanzívnejším stavom bytia.

V stave lásky dokážeme ešte viac odpustiť a prijať a na všetko naše minulé sa už pozeráme s väčším pochopením a úctou k tomu, že v danom momente sme urobili maximum. A, aj keď s aktuálnym vedomím vidíme, že dnes by sme už vedeli urobiť aj viac, tak môžeme. Nemôžeme však fyzicky zmeniť našu minulosť, ale môžeme zmeniť náš pohľad na ňu. Môžeme ju prijať s láskou a porozumením toho, že naše vedomie bolo v tom čase schopné riešiť danú situáciu len takým spôsobom, ako sme to urobili a ktorý dnes posudzujeme ako zlý alebo nedostatočný. Už keď vidíme, že niečo sa dá robiť aj lepšie, je skvelou známkou nášho rastu a rozvoja nášho vedomia. A, to je samo o sebe veľkou odmenou.

Pokiaľ sa rozhodneme neustále sa trápiť nad tým, čo bolo, čo sme urobili alebo neurobili, čo sme povedali, alebo nepovedali, čo sme mohli zažiť a nezažili, budeme si stále viac z toho vytvárať z tohto nedostatku a viny a budeme sa cítiť nešťastní a uväznení v tomto bludnom kruhu ťaživých energií. My sme iní v každom tu a teraz. V každom tu a teraz sme iným Ja, inou energiou, vedomím a inou vibráciou, sme však energeticky spojení aj so všetkými našimi inými Ja a Všetkým, čo Je. Náš rozvoj a prijatie oslobodzuje všetky naše Ja a umožňuje expanziu celej Existencii. Naším cieľom je objavovať tiene, ktoré k nám nepúšťajú slniečko do tmavých kútov nášho života a reality, ale nie s nimi bojovať. Tieň v sebe nemá svetlo tak, ako nemajú v sebe skutočnú realitu našu nízkovibračné limitujúce presvedčenia. Sú len nami vytvorenou dočasnou ilúziou, ktorá nám poskytuje určitú skúsenosť a je katalyzátorom našej expanzie.

Tiene existujú len tak dlho, kým ich naším svetlom neosvietime a neodstúpime, nezmeníme uhol nášho pohľadu a do tohto svetla ich neprijmeme. Našou láskou ich tak rozpúšťame a dávame nám všetkým slobodu. Niekedy necháme naše výtvory ísť svojou vlastnou cestou a inokedy ich úplne integrujeme tak, ako je to najvhodnejšie v danom prípade, aby sa Existencia mohla ďalej rozvíjať v tých najrozmanitejších formách a podobách. V skutočnosti platí, že ako sa rozvíjame, často nemôžeme vyhovieť všetkým a všetci nás ani nemajú radi, pretože láska k sebe obsahuje aj zdravé hranice. Keď si postavíme zdravé hranice, tak niektoré veci, činnosti a ľudia musia z nášho života odísť a to sa každému nepáči. V skutočnosti to je však darom a sviežim vzduchom pre nás všetkých, či si to uvedomujeme alebo nie. Je na každom z nás, či sa pri takto nadobudnutej slobode zhlboka nadýchneme a vezmeme ju ako nový čerstvý začiatok, alebo ostaneme pripútaní v komfortnej zóne so svojimi tieňovými priateľmi, s ktorými sa síce dobre poznáme, ale už dávno to nie je tá najpríjemnejšia spoločnosť.

Stvorenie je nekonečné a je plné nekonečných potenciálov, ktoré čakajú len na to, kým sa im otvoríme. Naším rodovým právom je radosť a hojnosť na všetkých úrovniach. Naším prirodzeným stavom existencie je expanzia, skúmanie a tvorivosť. Substanciou, z ktorej sme vytvorení, je láska a to je aj naša skutočná podstata a podstata Všetkého, čo Je. Pokiaľ toto všetko v našom živote nevidíme tam, kde by sme to chceli vidieť a prežívať, tak je to pre nás pozvánkou na kontrolu našich aktuálnych presvedčení a s nimi spojených posudkov o tom, čoho sme schopní, čo môžeme, čo si zaslúžime a čo všetko je možné.

My nemusíme vedieť, ako sa niekam dostaneme, kedy sa to udeje a ani s kým či za akých okolností. Našou vstupenkou do vytúženej reality je naša vibrácia, naše myšlienky, pocity a (ne)konania a naša viera v dobro, nekonečný potenciál a hojnosť všetkého druhu, ktorú si projektujeme do našej reality my sami naším vedomím. Pokiaľ toto všetko v našej realite nevidíme, v niektorej alebo viacerých životných oblastiach sa nachádzame mimo nášho stredu a nie sme zladení s pulzom našej zdrojovej energie. Vtedy potláčame naše autentické Ja a naše prirodzené potreby a snažíme sa byť buď menšími, alebo väčšími, pričom sa vždy odkloníme z nášho stredu a jednoty a vtedy sa cítime separovaní, cítime prázdno a nedostatok v jednej alebo viacerých oblastiach.

Je dôležité uvoľniť sa, uvoľniť veci, smiať sa a brať životo skutočne s väčším nadhľadom. To, že sa neustále trápime, obviňujeme a nedoprajeme si to, po čom túžime, nikomu nepomôže. Nikomu z našich blízkych a ani v kolektíve skutočne nepomáha, ak sa umárame, alebo akokoľvek obetujeme. Práve naopak, naša sila, viera, vytrvalosť, odvaha, tolerancia, pochopenie, odpustenie, prijatie, rešpekt, kreativita a veľké sny bez posudkov, pochybností, viny a hanby, sú cestou k vysnívanému životu v rovnováhe, láske a radosti. Táto vibrácia je pohonom, motivátorom a inšpiráciou nielen pre nás samých a našich blízkych, ale aj pre všetkých v našom kolektíve a celú Existenciu.

My sme projektorom našej Existencie a čo chceme vidieť a prežívať, to musíme projektovať smerom navonok rovnako, ako sa projektuje akýkoľvek film. Vidíme to, čo je nahraté a je tam aj to podprahové - podvedomé (ako v mnohých filmoch). Oboje sa nám manifestuje v našom živote. Naša realita je holografická a všetko v nej je odrazom nášho (pod)vedomia a všetkých našich energií a vibrácií, ktoré sú aktuálne v centre našej pozornosti alebo ukryté ako podvedomé a pýtajúce si našu pozornosť. Každý človek, ktorý má niečo, čo obdivujeme, žije život, ktorý by sme aj my chceli, je naším iným Ja a inšpiruje nás k tomu, čo je možné. Naša cesta k tomu však bude iná, pretože stvorenie je zložené z pestrých originálov, ale hojnosť, po ktorej túžime, existuje v nás ako nekonečný potenciál a je len na nás, aby sme sa jej otvorili a tento potenciál začali skúmať.

Rovnako to platí opačne – ak vidíme človeka, záležitosti alebo ľudí, ktorých označujeme ako zlých, nevhodných, toxických a podobne, tak to sú tiež naše aspekty, ktoré je potrebné prijať, aby sme sa cítili celistvou láskou, z ktorej je každý z nás vytvorený. Nič nie je mimo nás. My sme Existencia. My sme vesmír a my sme Všetko, čo Je. Všetko, čo Je, je prítomné v každej častici Všetkého, čo Je a tak sme všetci energeticky prepojení. Všetko je oddelené len vibráciou/frekvenciou a preto je čas a priestor len nami vytvorenou ilúziou. Sme slobodné bytosti svetla a lásky s neobmedzeným potenciálom, pokiaľ sa akokoľvek neobmedzíme my sami. A, toto obmedzenie trvá potom tiež len dovtedy, pokiaľ ho našou vedomou alebo nevedomou pozornosťou udržiavame a našou energiou podporuje a zosilňujeme. 

Sme mocní tvorcovia našej reality a je dôležité používať túto našu kreatívnu silu pre najvyššie dobro nás samých a Celku. Ako tvorcovia sme s našimi výtvormi neustále spojení a v jednom alebo druhom čase a priestore si naše výtvory vyskúšame. Voláme to aj ako zákon príčiny a následku, frekvenčný zákon alebo karma. Nie je to však trest, je to fyzikálny princíp, ktorý hovorí o tom, že raz vytvorenú energiu nemožno nijako zničiť, len ju premeniť do inej formy. A, energiou je Všetko, čo Je, ako aj každý naša myšlienka, presvedčenia, pocit, emócia a konanie. Všetko je vytvorené z energie. Všetko.