Prečo môže byť lepšie vstupovať do nového vzťahu zo stavu „single“?
Každý z nás je energia a v našom živote sa spájame a sme obklopení energiami, ktoré sa pohybujú určitou rýchlosťou a v podobnom frekvenčnom spektre ako my. Každý z nás sa vyvíja a tempo rastu každého z nás je jedinečné. Niekedy sa však stane, že jeden z partnerov sa začne vyvíjať rýchlejšie a začne pôsobiť vo vyššie vibrujúcom frekvenčnom rozsahu. Vtedy začíname mať pocit, že v našom vzťahu niečo škrípe alebo že nám partner nerozumie, prípadne sa nám prestalo páčiť to, ako sa k nám správa.Keď neoperujeme v podobnom vibračnom spektre a po čase sa opäť nezladíme, tak tento vzťah už nie je harmonický a v mnohých ohľadoch nás ruší a je pre nás toxický.
Častou našou reakciou pritom býva, že sa snažíme nášho partnera alebo partnerku prevychovať, čo sa deje formou kontroly a podvedomej manipulácie v rôznych formách a pritom ju alebo jeho obviňujeme z toho, že nám nie je dobre. Keď nám v akomkoľvek našom vzťahu už nie je dobre, tak je čas sa posunúť. Väčšinou nevedomým cieľom toho chovania je, aby sme ju alebo jeho napokon nestratili, čo nabíjame našou energiou a napokon sa to stane. Ju aleho jeho nechceme stratiť preto, lebo máme strach. On alebo sú naším zdrojom energie, ktorú si nevieme dať sami.
Takýto vzťah nie je dobrý pre nás a ani pre nášho partnera, kolegu, priateľov a ani iných ľudí, s ktorými máme určitý vzťah a vzďaľujeme sa od seba vibračne.Mnohí rodičia tiež ostávajú v takýchto vzťahoch aj v domnienke, že tým robia dobrú službu svojim deťom. Nie je to však pravda a po čase sa to vždy ukáže. Vzťah, kde už dvaja nie sú na rovnakej frekvencii, vydáva rušivý zvuk, sú v ňom iné presvedčenia a životné hodnoty, nie je tam už iskra, vášeň a ani hlboká láska. Často tam chýba aj porozumenie, úcta či rešpekt, lebo každý vydáva zvuk na inej frekvencii.
Pre deti sme vzorom a oni vidia a cítia, keď je vzťah založený na hlbokej láske, oddanosti, starostlivosti, pozornosti, väčších spoločných krokoch aj malých denných radostiach. Pre deti je potom vzorom vzťah, kde toto chýba, alebo sú tam ešte aj horšie veci. Následne tieto vzory opakujú vo svojich vlastných životoch, až kým sa nenájde v generácii niekto, kto s tým pracuje, skoncuje s tým a prelomí to energeticky.Pokiaľ sa naše vibrácie v akomkoľvek vzťahu začnú frekvenčne vzďaľovať a necháme to prirodzene plynúť, deje sa to, že napokon mnohí ľudia z nášho života odídu bez väčších drám.
Pokiaľ je to vzťah partnerský, tak je to väčšinou o niečo ťažšie a ešte ťažšie je, kým sú v ňom aj rôzne záväzky, ako sú deti, zvieratká, spoločné podnikanie a/alebo majetok a nehnuteľnosti a iné. Keď je však ochota komunikovať, vždy sa dá takáto situácia vyriešiť a zvládnuť tak, aby sme si čo najmenej ublížili a čo najviac to uľahčili naším deťom.Čím viac si sami seba uvedomujeme a čím viac si uvedomujeme to, aká je naša vibrácia, tým jasnejšie máme nastavené naše hranice a bežné štandardy správania. Ľudia, ktorí nie sú ochotní tieto limity dodržiavať, alebo ich ešte sami nedosahujú, sa v našom živote neudržia.
Tieto frekvencie neladia. To je akoby sme zapli dve rádiá a počujeme len sem tam nejaký hlas z jedného alebo z druhéhi, pričom to šumí a ruší sa signál. Presne tak je to aj s našimi frekvenciami. Tým, že opustíme nerezonujúce vzťahy, robíme službu sebe, partnerovi, ale aj našim deťom, ktorým tým umožňujeme žiť vo vysokovibračnom prostredí a obklopovať sa takými ľuďmi a činnosťami. Robíme tým službu aj ex partnerovi alebo ex partnerke či komukoľvek inému, s kým máme nejaký vzťah, ktorý už prestal byť harmonický, pretože pre týchto ľudí držíme energetický priestor tým, že nepoľavujeme z našich štandardov a hraníc a oni sa môžu posunúť, alebo ostať, kde sú či sa posúvať pomalším tempom.
Majú možnosť voľby, nás však pritom neťahajú dole, ako to býva v toxickom vzťahu, kde chcú, aby sme sa prispôsobili nižším štandardom. Ono to ani nejde, ani keď chceme byť v akomkoľvek vzťahu s človekom, kde to neladí a je jedno, či je to vzťah osobný alebo pracovný. Aby to fungovalo a nebola v tomto vzťahu prítomná nerovnováha s ňou spojené rôzne pokusy o kontrolu, vlastníctvo a s tým spojenú manipuláciu, kontrolu či akékoľvek iné negatívne a toxické prejavy, ktorých cieľom je odoberanie energie tomu druhému, tak musíme vibrovať podobne a čo najvyššie.
Podvedomým cieľom tejto kontroly je snaha, aby tento človek, zdroj našej energie, od nás neodišiel a vždy je tam nejaký náš strach, ktorý postupne takto manifestujeme. Pokiaľ aj vibrujeme podobne, ale stále je u jedného alebo oboch prítomné chovanie, prostredníctvom ktorého čerpáme energiu jeden od druhého, tak v určitom bode takéhoto vzťahu vždy začne jeden chcieť viac a tým tlačí na toho druhého, ktorému sa po postupne prestane páčiť, lebo ho to energeticky vyčerpávala. Vždy, keď sa nám toto deje vo vzťahu, je dobré začať vedome skúmať naše podvedomé presvedčenia o tom, prečo sa nám to deje alebo prečo nám to robí náš partner, prečo mu/jej to robíme my. Všetko, čo nám hovorí alebo robí niekto iný, je odrazom toho, čo si hovoríme my sami a ako sa sami ohľadom seba cítime, ako konáme a ako sa k sebe správame, čo si o sebe myslíme a podobne.
Každý náš vzťah:
je odrazom toho a vypovedá o tom, ako sa správame sami k sebe,
je odrazom toho, čo si myslíme o tom, kým sme boli, kým sme a kým sa stávame,
je odrazom toho, ako vibrujeme a koľko lásky k sebe cítime,- je odrazom toho, čo myslíme o tom, že musíme, môžeme, alebo čo si zaslúžime,
je odrazom našej vlastnej hodnoty a rešpektu k sebe,
je odrazom našej radosti zo života a vášne, ktorú máme z tvorby.
Keď prídeme na to, že niečo vo vzťahu nám nefunguje a ešte vedome nepracujeme s našimi presvedčeniami, alebo aj pracujeme, ale všetko si ešte neuvedomujeme a nie sme pripravení si to pripustiť, tak sa často stáva, že namiesto skúmania toho, čo si nevieme dať sami, začneme hľadať iný pracovný alebo osobný vzťah, kde sa nám daná situácia po čase opäť zopakuje. Mnohí v tomto bode začínajú seba označovať za obeť a smoliara alebo smoliarku, ktorým sa deje stále to isté.
Alebo sa označujeme za neúspešnémho majstra a ďalej sa obviňujeme a posudzujeme, čím opäť vytvárame negatívny kruh, až kým sa dostatočne neunavíme a nerozhodneme sa to vedome či podvedome prelomiť. To isté sa nám však deje len preto, že ešte sme nezmenili naše limitujúce presvedčenia o sebe a nedali sme si to, čo hľadáme u druhého. Väčšinou to chce od nás nasledovať naše vnútorné volanie a ísť proti zažitému spoločenskému programovaniu a pritom zmeniť pohľad na všetko, čo sme kedy zažili, kým sme kedy boli alebo neboli, čo sme urobili alebo neurobili a odpustiť sebe a ostatným.
Až prijatím bez posudkov a v dôvere v lepšie sa skutočne dokážeme posunúť ďalej, čo nám následne a postupne začne odrážať každý náš vzťah a každý človek, s ktorým sme v kontakte.Je dobré byť sám, keď opustíme nejaký vzťah a niekedy je dobré aj nejaký čas nepracovať (dať si napríklad sabatikal alebo podobne), ak takú možnosť máme (vždy si ju vieme vytvoriť, keď to naozaj chceme) a naozaj si utriediť naše myšlienky, presvedčenia, pracovať s našou vibráciou, emóciami a nevrhnúť sa hneď do nového vzťahu. Keď sme sami, je to iná dynamika vzťahu a fungovania.
Lepšie spoznávame našu vlastnú energiu, zvuk našej vibrácie, tóny našej duše a motívy nášho vedomia a máme možnosť objavovať, čo nás naozaj teší a baví a k čomu nás to ťahá. Energiu, ktorú by sme inak investovali do času a venovaniu sa partnerovi, môžeme využívať pre náš vlastný rast a keď našu vibráciu zvýšime a cítime sa pripravení zdieľať ju s niekým s podobnou vibráciou, tak taký človek, práca či priateľ alebo priateľka, sa v našom živote objavuje.
Rozvoj vedomia, osobnostný rozvoj, spirituálny rozvoj, vzostup do vyšších dimenzií, to všetko sú len synonymá pre prirodzený proces, ktorým vedomejšie, alebo menej vedomejšie, prechádza každý z nás neustále. Je to práca s energiou, učenie o energii v pohybe, ktorá je vo všetkom a ktorá tvorí všetko. Učíme sa poznávať tieto energetické princípy a univerzálne pravidlá a aplikovať ich do nášho života.Akýkoľvek náš vzťah je pritom veľkou pomôckou a z veľkej časti nám vzťahy slúžia práve v oblasti rozvoja nášho vedomia.
Nie sme tu preto, aby sme v jednom vzťahu boli celý život - a ak áno, tak je to skvelé a ak nie, tak je dôležité sa z celého srdca poďakovať za túto skúsenosť, nech ju už označujeme za pozitívnu alebo negatívnu a posunúť sa ďalej - ideálne v priateľskom alebo aspoň neutrálnom duchu. Pokiaľ cítime bolesť, keď od nás niekto odchádza a tvrdíme, aký krásny vzťah sme mali, pričom ten druhý nás už prinajmenšom podvádza, tak je to pre nás dôležitá informácia o tom, že potláčame naše autentické potreby, naše skutočné Ja a neraz z našej nespokojnosti obviňujeme práve partnera alebo partnerku, šéfa, alebo kohokoľvek iného.
Na takom partnerovi sme z nejakého dôvodu závislí a to je preto, že sami si nevieme dať, čo chceme a udržiavame náš zdroj pri nás kvôli falošným pocitom bezpečia, istotám, postaveniu, majetku a tak ďalej. Pokiaľ cítime bolesť, sú to naše potlačené emócie a limitujúce presvedčenia, ktoré máme o sebe a o tom, ako by sme mohli žiť. Bolesť je závislosť, kedy čerpáme energiu od druhého partnera a myslíme si, že on nám dá to, po čom túžime.
Vždy je tam strach prejaviť našu autentickú energiu a žiť podľa našich vnútorných potrieb a želaní. Je tam lipnutie na starých zraneniach a traumách a obmedzujúce presvedčenia, že keď budeme sami sebou, tak stratíme partnera, prácu, priateľov, lásku, pozornosť, hojnosť, majetok, postavenie a tak podobne. A, to, čoho sa bojíme, to nabíjame našou energiou a postupne sa to naozaj aj stáva našou realitou. To, čoho sa bojíme, to vždy posudzujeme a teda to neprijímame bezpodmienečne.Byť single znamená prijímať množstvo rozhodnutí sám. Je to úplne iné, ako keď o nich rozhodujú dvaja.
Druhý má vždy na nás vplyv, ktorý si často neuvedomujeme. Aj preto sa mnohí boja byť sami, lebo zrazu ostaneme sami s našimi myšlienkami, ktoré nedokážeme vystáť. Je to veľmi zaujímavé a definitívne nás vzťahy učia obrovské múdrosti o sebe a celej Existencii. Nie sme tu preto, aby sme v akomkoľvek vzťahu trpeli, pokiaľ si to my sami nemyslíme. Sú však aj ľudia, ktorí sa nechcú posunúť z role obete a závislosti a to má tiež svoj význam a zmysel pre toto vedomie alebo oboch. Je to skúsenosť, ktorú chcú mať a ktorú chcú mať niekedy aj po celý život v jednom alebo vo viacerých vzťahoch.
Pre tých, ktorí sa chcú posunúť z role obete do role vedomého tvorcu, takáto možnosť vždy existuje. Je to však denno denná práca, v rámci ktorej si musíme niektoré veci dokázať priznať a odpustiť a mnohé zmeniť. Až keď to dokážeme u seba, to väčšinou dokážeme aj u iných a preto sú vzťahy, ktorých aktéri sa pohybujú vo vyššom frekvenčnom spektre, vždy harmonickejšie, je v nich väčšia hĺbka a často aj spoločné smerovanie. Zároveň je v nich dostatok slobody a priestoru, ktorý poskytujú jeden druhému a každý sám sebe.
Takéto vzťahy sa nevyznačujú presvedčeniami o tom, že ten druhý mi musí niečo dať alebo ma musí akokoľvek doplniť, lebo bez neho alebo nej nie sme kompletní, ale vyznačujú sa tvorivou hravosťou a zvedavosťou, čo je ten druhý zač a ako ma to môže obohatiť a čo mu môžem poskynúť ja - lebo vždy je to hra a výmena energie. Keď máme dostatok energie pre seba, nemusíme brať inému a našu energiu vtedy vymenieňame a spájame, čím obohacujeme seba a všetkých zúčastnených a je to zábava, pri ktorej vždy tvoríme s našimi energiami niečo nové.
To nás začne skutočne zaujímať až vtedy, keď už sme relatívne spokojní sami so sebou a nehľadáme vzťah na to, aby nám ten druhý dal, čo si sami nevieme dať – či už je to určitý životný štýl, prechádzky, túry, prácu, určité záľuby, cestovanie, čokoľvek, pričom čakáme, že začne do nášho života prúdiť s našim partnerom alebo partnerkou či v rámci akéhokoľvek pracovného, rodinného, alebo priateľského vzťahu.