Prečo je dôležité dovoliť si cítiť aj nepohodlné pocity?

V živote každého z nás sa pravidelne objavujú aj situácie, ktoré by sme označili ako stresujúce, náročné, ťaživé a v mnohých ohľadoch toxické. V týchto situáciách vždy cítime aj určitý diskomfort prejavujúci sa fyzickom alebo psychickým napätím na niektorom mieste v našom tele, v oblasti niektorej čakry. Táto čakra vždy reprezentuje naše limitujúce presvedčenia a životnú oblasť, v ktorej cítime diskomfort.Prvou našou reakciou väčšinou býva hľadanie čo najrýchlejšieho riešenia, ktoré nám pomôže uľaviť si od tohto stavu. 

Môže to byť fyzickú únik z daného miesta, práce, vzťahu, alebo snaha o inú elimináciu danej situácie, lieky, prípadne sa zamestnávame inými aktivitami či sa snažíme inak potlačiť vzniknutý diskomfort. V takejto chvíli je však tiež dobré si uvedomiť, že danú situáciu sme si vytvorili, aby nás niečo naučila o našej tvorivej sile a aby sme zažili daný fyzický a/alebo psychický stav. 

Cieľom je napokon expanzia, ktorej predchádza: 

• skúmanie našich limitujúcich presvedčení, 

• úprimné priznanie, že ich máme a že sme si ich vytvorili, 

• ochota precítiť daný stav, pocity a emócie,- prijatie daného stavu takého, aký je so všetkým, ako to je,

• ochota zmeniť limitujúce presvedčenia a napokon aj fyzická akcia, ktorá je vo fyzickej realite väčšinou tiež požadovaná. 

Napokon z daného vzťahu, práce, alebo inej situácie odídeme a samozrejme sa liečime, keď je treba. Ak však chceme z danej situácie naozaj vyťažiť maximum a nechceme, aby sa nám opakovala v nejakej inej podobe v budúcnosti, tak je dôležité skúmanie našich presvedčení a aj ochota cítiť nepohodlné pocity a emócie, prípadne niekedy aj samotnú fyzickú a/alebo psychickú bolesť. Nie sme masochisti a úľavu si samozrejme môžeme dopriať, ale je dôležité precítiť a to, prečo sme si danú situáciu vytvorili - pocity s ňou spojené.

Nezáleží pritom ani na tom, či ide o diskomfort, ktorý je fyzický, psychologický, alebo emocionálny. Sme ľudia a ako ľudia bežne prežívame tieto situácie. Z môjho pohľadu v procese rozvoja vedomia ani nejde o to byť úplne bez emócií, ako niektorí hovoria a ani v 5D podľa mňa ešte nie sme, stále je tam dualita a polarita. Čo je však dôležité, je naučiť sa nepotláčať a nesnažiť sa ignorovať alebo eliminovať, keď sa u nás objavia tieto pocity, ale pracovať s nimi. Naučiť sa sadnúť si s nimi, predýchať ich a rozpustiť. Akceptáciou týchto presvedčení, situácií a emócií ich potom nemusíme znovu a znovu prežívať a ak sa u nás objavia ešte, tak opäť môžeme proces zopakovať. 

Takto dokážeme efektívne predchádzať mnohým fyzickým situáciám. Naše záležitosti si vždy najprv tvoríme na emocionálnej úrovni a keď ich tam stihneme transformovať, tak si nemusíme vytvoriť fyzickú udalosť. Niekedy si chceme a aj to je v poriadku a treba to prijať a postupovať rovnako s tým, že sa pridá aj fyzická akcia. Toto je vedomá práca s našimi myšlienkami, presvedčeniami, emóciami a vibráciou. Čím vedomejší sme, tým vedomejšie si tvoríme náš život a všetky naše skúsenosti. Každá naša skúsenosť nás niečo učí o nás ako o mocnom tvorivom vedomí a našej tvorivej sile. Účelom našej existencie je tvorba, skúmanie a prežívanie našich výtvorov z rôznych perspektív a uhlov pohľadu.