Prameň lásky v nás

Je úžasné, ako dokážeme pred sebou zakryť pravdu o tom, že sme láska a že sme z lásky sme vytvorení. Všetci pritom vedome alebo podvedome hľadáme lásku, často ju však pritom hľadáme najmä vo veciach, statusoch či iných mocenských záležitostiach. Hľadáme lásku, ktorá je oživujúca a prináša nám do života iskru, vášeň, pocit radosti, naplnenia, šťastia, expanzie, múdrosti, mieru, pokoja, pokory, vďačnosti, bezpečia a istoty o tom, že naša existencia nie je zbytočná a že každý náš krok má zmysel a vedie nás správnym smerom.

Toto všetko a mnohé ďalšie pre nás robí láska. Láska pre nás robí všetko. Láska nás miluje tak moc, že nám umožňuje zabudnúť na chvíľu aj na to, že sme láskou a nechá nás tvoriť aj jej opak. Tento opak je však len zdanlivý, pretože všetko je láska a každý opak je vždy súčasťou tej istej veci. Vo vnútri pritom každý z nás cíti, že keď robíme niečo zle, tak to nie je v súlade s našou skutočnou podstatou, ktorou je láska a skôr či neskôr sa aj vedome vydáme na cestu k prameňu lásky v nás.

Tento prameň nie je miesto niekde ďaleko mimo nás. Je k nám bližšie, ako by sme si to dokázali predstaviť. Prameňom lásky je každý z nás. Nikdy sme neprestali byť láskou, aj keď sme na nejaký čas zabudli, že ňou sme. Niektorí z nás v živote nepocítili hrejivý dotyk lásky a len preto je možné, že srdiečko takého človeka je zatvorené a myšlienky sú ponorené do tmy. Kde nie je svetlo a nehreje slnko, tam panuje chlad a obliehajú ponuré pocity.

Tma však v skutočnosti neexistuje. Je to zhustené svetlo a aj v tom najtmavšom kúte je preto vždy iskra nádeje a lásky. Čím väčšia je tma, tým ťažšie sa naše oči prispôsobujú dennému svetlu a tým ťažšie je pre nás vidieť a následne prijať všetko, čo sa pod rúškom tmy skrývalo. Všetko, čo sa tam skrýva, je však našou tvorbou a z určitého dôvodu sme si to vytvorili. Ak sme dlho spočívali v tme, je potom väčšinou pomerne dlhá aj naša cesta do svetla. Každý krok nás však približuje k väčšej jasnosti a prináša o kúsok viac stability, balansu a seba-vedomia.

Nikdy nie je neskoro začať sa otáčať za svetlom a otvárať sa novým ideám, začiatkom a skúsenostiam. Ak sme moc dlho pobývali na temných územiach, nemožno čakať, že naše videnie sa rozjasní z noci do rána a že ihneď dokážeme byť otvorení všetkým pozitívnym riešeniam. Kým poznáme len tmu, nevieme, že existuje aj niečo iné. Ak chceme veci zmeniť k lepšiemu, musíme otvoriť naše vedomie a pustiť do neho svetlo a lásku.

• Ak odhalíme niektoré záležitosti, ktorými škodíme sebe a/alebo iným, väčšinou ako prvé cítime zlyhanie a vedome alebo podvedome sa za to obviňujeme, hanbíme a trestáme.

• Zdravá pokora a prijatie nám pomôže prejsť o krok ďalej a prijať veci také, aké sú. Spolu s tým postupne prestaneme cítiť vinu a hanbu a pomaly sa otvárame aj novým a pozitívnejším riešeniam.

• Všetko, čo odporuje našej skutočnej podstate, ktorou je svetlo a láska, si postupne vypýta našu pozornosť a bude nás volať po zmene, ktorá je viac v súlade s našou pozitívnou náturou a vysokou vibráciou, ktorou je láska.

• Aby sa láska stala imanentnou súčasťou nášho života, musíme veriť, že láska existuje a že si lásku si zaslúžime, preto, že sme. A, preto, že sme láska, láska je našou cestou aj konečnou destináciou. Inak nemôžeme. A, nemôžeme sa nikdy ani v skutočnosti stratiť. Môžeme na chvíľu poblúdiť, ale naše svetlo nás napokon vždy privedie späť na cestu za láskou, ktorou sme.

• Láska sa musí stať naším nazeraním na svet. To však neznamená, že všetko, čo nie je láskou, zavrhneme a budeme sa tváriť, že to neexistuje. Ignorovaním záležitostí v našich životoch vytvárame odpor a odporom posilňujeme a zväčšujeme to, voči čomu sme v odpore. Následne si vytvrárame viac z toho, čo nechceme a takto posudzujeme.

• Láska nie je manipulatívna a netúži ani po moci. Tieto nástroje používame vtedy, keď cítime separáciu a nectíme lásku. Vtedy máme strach a cítime sa oddelení od lásky. Cítime sa prázdni a preto hľadáme čokoľvek alebo kohokoľvek, kto nám toto prázdno aspoň na chvíľu zaplní.

Prameň lásky je v nás. Otočením kohútika pustíme lásku všade tam, kde nám chýba. Láska však v prvom momente osvetlí všetko, čo láskou nie je a čo je potrebné uviesť do rovnováhy, zmeniť to alebo vybalansovať. Láska veľmi často hovorí NIE všetkému, čo s ňou nie je v rezonancii, stavia si zdravé hranice a trpezlivo drží priestor pre všetkých, ktorí sú ochotní hľadať prameň lásky v sebe.

Cesta k prameňu lásky v nás vedie cez mnohé temné územia a obsahuje aj množstvo nástrah či prekážok, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou každého poriadneho dobrodružstva. Napokon nie je kam inam prísť, len do lásky a láskou zaplniť všetko, čo je, pretože láska je Všetko, čo Je. Ako dlho však bude naša dobrodružná cesta trvať a koľkokrát sa na nej potkneme alebo spadneme, to závisí od každého z nás.

Cesta nášho rozvoja je nekonečná a my sme jej staviteľmi aj tými, ktorí po nej kráčajú. Keď sa nám už zdá príliš dlhá, môžeme si vytvoriť zastávku a oddýchnuť si na nej a môžeme si urobiť aj odbočku k slnečnému jazeru, alebo na iné príjemné miesto. Môžeme budovať, búrať, stavať a prestavovať a medzitým hľadať balans vo všetkom. Cesta k prameňu lásky v nás je cestou seba-poznávania. Je to cesta, na ktorej láska na chvíľu predstiera, že je menej, ako láska, aby sa mohla spoznávať a objavovať ako láska a pritom tvoriť nové zážitky a skúsenosti. 

Vždy môžeme našu pozornosť presmerovať a náš pohľad zaostriť. Vždy môžeme začať konať a vibrovať inak a meniť našu realitu tak, aby sme ju uviedli do súladu s tým, čo je pre nás príjemné. Môžeme pritom čakať, kým sa veci na nás zosypú, alebo ich môžeme korigovať už pri jemných náznakoch toho, že niečo nie je v súlade s láskou. Za tvorbu všetkého v našom živote sme zodpovední a akákoľvek energia, ktorú našimi myšlienkami, naším bytím, naším cítením a vibráciou, uvedieme do života a pohybu, už nikdy nikam nezmizne.

Táto energia vždy bude po nejakom čase hľadať vyrovnanie a bude chcieť splynúť s láskou, ktorá ju vytvorila, aby sa niečo naučila o tom, aké je to byť láskou. To, čo nás postihuje v našich životoch, nie je trest zhora a nie je to ani žiadna trestajúca karma. To, čo uvedieme do pohybu, vždy musíme nejako vybalansovať / transformovať - niekam túto energiu viesť a vlievať do formy. Všetko, čo vytvoríme, je našou súčasťou a nikdy to od nás nie je oddelené. Každý problém v dualite má aj svoje riešenie a keď pochopíme, že máme problém a začneme hľadať riešenia, tak postupne sa nám otvoria.

Čokoľvek sa nám v živote deje, je zrkadlom našich myšlienok, presvedčení, emócií, konania a aktívnych vibrácií. Prameň lásky je v každom z nás a cesta lásky je našou vnútornou prácou, ktorá si vyžaduje aj fyzické zmeny v našom živote.

• Láska nám dáva aj ohromnú fyzickú silu a čím viac lásky nami prúdi, tým sa prameň viac mení na mocnú rieku.

• Táto rieka sa niekedy môže načas úplne stratiť pod zemou a nám sa môže zdať, že pred nami stojí len obrovský kameň, ktorý nedokážeme odvaliť.

• Ako však naša cesta pokračuje a my sa nevzdávame, tak na druhej strane kopca sa pred nami z tej obrovskej skaly odhalí mocná rieka. Táto rieka zmocnela pod skalou a pod všetkými zdanlivo ťaživými okolnosťami, ktorými musela prejsť.

• A tieto okolnosti boli darom pre ňu a zvyšnú časť doliny, ktorú teraz zalieva hojnou vlahou a oživuje svojou sviežou prítomnosťou.

Tak je to aj s nami a naším životom. Náš rozvoj je daný a deje sa neustále. Čím sa však rozvíjame vedomejšie, tým je naša cesta zaujímavejšia, krajšia a tým viac si tvoríme preferovanejšie skúsenosti. Nie je chyba a nie je ani zlyhanie. Môžeme však cítiť, že veci, ktoré robíme a žijeme, nie sú láskou a ubližujú nám a iným. A, to je pozvánku na zmenu, na nový smer a späťvzatie si svojej vlastnej tvorivej sily, ktorú následne začneme používať pozitívnejšie pre seba, našich blízkych a aj Celok.