Práca s emóciami a ich dar pre nás

Emócie nám umožňujú cítiť a každá emócia má určitú vibráciu. Naše vedomie je energia v pohybe tak, ako je každá emócia energiou v pohybe a každý z nás je kompiláciou všetkých vibrácií. Naše vedomie je vo svojom prirodzenom stave vysokou vibráciou lásky. Aby sme sa mohli rozpínať a expandovať do všetkých smerov, potrebujeme k tomu opak tohto stavu, kedy cítime kontrakciu a zmenšenie. Emócie sú energie, ktoré si vytvárame naším vedomím a mnohé z tých, ktoré existujú v tomto čase a priestore, tu boli už pred naším narodením a rovnako je to aj s našimi myšlienkami a presvedčeniami.

Naše vedomie si starostlivo vyberá, do akého prostredia sa narodí, pričom si vyberáme aj našich rodičov, genetické línie a výbavu a zvažujeme pritom aj mnohé ďalšie potenciály spojené s týmito atribútmi. Cieľom nášho života je prežitie určitých skúseností a určitých emočných stavov s tým spojených, ktoré nám prinášajú pocit zmeny, hravosti a tvorivosti, ktoré je imanentnou súčasťou našej existencie a prirodzenosti. Uvedené a mnohé ďalšie záležitosti zvažujeme z pohľadu nášho vedomia, ktoré chce mať určité skúsenosti a má už vytvorené aj rôzne energetické väzby vo stvorení. Naše emócie sú korením našej existencie a cieľom aj cestou nášho vedomia je túžba cítiť tieto energie zo všetkých strán polaritného spektra a nielen tie, ktoré označujeme za pozitívne.

Ako človek, ktorý sa už niekedy cítil veľmi zle, však väčšinou vedome nechceme zažívať tieto ťaživé stavy bytia spojené s negatívnymi emóciami a preto si mnohé nastavíme podvedome. Každému z nás sa určite aspoň raz v živote stalo, že sme boli úplne pohltení niektorými negatívnymi emóciami a mali sme pritom pocit, že tento desivý stav sa snáď nikdy neskončí a že tieto energie nás budú donekonečna ovládať. Pri vedomej práci s emóciami však postupne zisťujeme, že akákoľvek emócia má nad nami moc len dovtedy, kým jej ju my sami odovzdávame a kým tomu my sami veríme. Najväčšiu bolesť nám pritom spôsobujú tieto ťaživé energie vtedy, keď ich akokoľvek posudzujeme ako negatívne, zlé a v dôsledku toho sa za ne hanbíme alebo cítime vinu, že sú tieto energie u nás prítomné.

Pokiaľ tieto energie u seba rozpoznáme, dovolíme si ich naplno precítiť, vedome do nich dýchame a prijímame ich také, aké sú, a to bez odsudzovania, viny alebo hanby, tak im tým odoberáme moc nad nami a oni postupne slabnú až sa úplne rozplývajú. Každý emočný stav nám umožňuje prežiť určitú skúsenosť a to je aj hlavným cieľom nášho pobytu ako vedomia v ľudskom tele. Naším cieľom nie je cítiť len tie energie, ktoré sú nám príjemné, ale všetky energie z celej škály polaritného spektra. Pritom sa na vlastnej skúsenosti učíme, že prirodzeným stavom bytia je láska, ktorá sa pohybuje veľmi rýchlo a že touto láskou sme nikdy neprestali byť bez pohľadu na to, čo sme si kedy pomysleli, pocítili a vykonali. Tiež sa učíme, že do tohto stavu a vždy vieme vrátiť našou vedomou pozornosťou a aj vďaka práci s našimi emóciami.

Cieľom každej našej emócie je umožniť nám spoznávať sa ako láska a neustále sa vracať do tohto stavu bytia. Tento rozvoj nášho vedomia je procesom, ktorý sa deje v cykloch a po vrstvách v ňom odhaľujeme naše ďalšie roviny vedomie (podvedomia a nadvedomia) a počas týchto období pracujeme neustále aj s rôznymi našimi emóciami. Nie je to tak, že keď sme už niekedy cítili niektorú ťaživú emóciu, tak už nikdy si nevytvoríme podobnú situáciu. Čím sa však naše vedomie pohybuje rýchlejšie, tým je pre nás ťažšie udržať sa po dlhšiu dobu v ťaživých energiách a tie najpomalšie sa pohybujúce sú od nás už tak ďaleko vibračne, že si ich do našej skúsenosti nepriťahujeme. Určité polaritné energie však stále zažívame a platí to aj v prípade našich emócií. 

V procese rozvoja vedomia si stále vytvárame určité polaritné situácie, aj keď táto polarita už nie je taká veľká a preto sú aj pocity spojené s náročnými situáciami často menej intenzívne a trvajú aj kratšie. Naším cieľom nie je potláčať a ignorovať existujúce emócie a ani sa tváriť, že nás sa netýkajú. Každý z nás je tu preto, aby prežil rôzne emočné stavy a pritom sme sa učili o tom, akú majú vibráciu a že všetky tieto vibrácie sú našou súčasťou a preto si ich ako vedomie na určitej úrovni vytvárame, aby sme ich mohli zažívať. Tiež sa pritom učíme vibrovať tak, ako sa chceme cítiť a učíme sa to robiť vedome. V každom tu a teraz sme iní a preto aj inak prežívame zdanlivo rovnaké emócie.

Aj z tohto dôvodu je proces nášho rozvoja veľmi zaujímavý, pretože žiadna zo situácií, ktorú prežívame, v skutočnosti nie je rovnaká. Ako sa rozvíjame, tak si tiež stále viac uvedomujeme, že sa stávame pozorovateľmi našich myšlienok a emócií a že našou cestou aj cieľom nie je ich eliminácia, ale ich plné precítenie a preskúmanie z rôznych rovín a perspektív, pri ktorých máme možnosť zažívať rôzne stavy bytia. Keď venujeme akejkoľvek našej emócii našu plnú pozornosť, postupne si uvedomíme, že akokoľvek sa pritom cítime, tak tento stav a táto skúsenosť nám na niečo slúži, niečo nás o nás učí a prináša nám určitú prežitú múdrosť, ktorá sa pevne zapisuje do nášho energetického poľa. Zároveň pochopíme, že všetko okrem stavu lásky, je dočasné.

Túto skúsenosť nám však už nikdy nikto nemôže vziať a čím je emócia náročnejšia, tým hlbšie sa ponárame aj do nášho vedomia, vďaka čomu rastieme a rozširujeme naše doterajšie poznania do všetkých smerov. Každá náročná situácia, ktorú sme kedy prekonali, nás preto významným spôsobom zoceľuje a posilňuje a my máme u seba niečo hmatateľné, čo vieme potom dať aj ďalším ľuďom, našim blízkym, celému kolektívu a aj celej Existencii. Nič sa nám nedeje náhodou a nie je ani žiadnym omylom, že sa nám to deje práve v danom čase. Keď dokážeme rozpoznať niektorú našu emóciu a prestať sa negatívne posudzovať preto, že ju u seba držíme, tak vtedy začneme cítiť jej skutočný odkaz, ukrytú silu a múdrosť, ktorú nám prináša.

Náš pohľad na náš život, realitu a Všetko, čo Je, sa s každým takýmto poznaním nádherne rozširuje a umožňuje nám dívať sa na všetko z úplne nových perspektív. Tento stav bytia je tak nielen príjemne uvoľňujúci, oslobodzujúci a posilňujúci, ale je to aj pocit úžasného naplnenia, mieru, vášne a tvorivosti, ktorá je základným atribútom toho, prečo vôbec ako vedomie existujeme. Vedomie je inteligencia – je to tvorivá inteligencia nie je v zmysle toho, ako bežne meriame naše IQ, ale ako vše-objímajúca a vše-tvorivá láska, ktorá sa prejavuje v rôznych rovinách a formách naprieč všetkými rovinami a úrovňami, aby sa neustále skúmala, rástla, vznikala a zanikala a následne vytvárala opäť niečo nové.

Skúmanie a cítenie našich emócií nám tak veľmi dobre slúži v našom živote a pri tvorbe preferovanej reality. Nech už cítime akúkoľvek emóciu, tak vždy je to príval energie, ktorý je oživujúci a dáva nám pocit, že existujeme. Každý z nás by chcel radšej cítiť tie príjemné a povznášajúce emócie a preto je dôležité neposudzovať ako zlé a nevhodné žiadne z nich a naučiť sa ich vítať ako život obohacujúce skúsenosti, ktoré nás niečo učia, niečo nám umožňujú prežívať, tvoriť, posilňujú nás a tým nás opäť niekam posúvajú.