Odstúp z cesty

Našou podstatou je vysoká vibrácia so všetkými pozitívnymi atribútmi lásky. Byť v stave vysokej vibrácie je preto pre nás to najprirodzenejšie, čo môže byť. Vtedy sme tvoriví, prirodzene zvedaví na nové a nepoznané, šťastní, vyrovnaní, spokojní aj pokojní, máme radosť a cítime vďačnosť, mier, spolupatričnosť, pochopenie, sme láskaví, rešpektujúci, podporujúci a tak podobne.

V stave vysokej vibrácie je pre nás prirodzené dôverovať tomu, že to, čo si tvoríme, nám dobre slúži a prinesie nám to nejaký zaujímavý zážitok a dobrodružstvo. A, v takomto stave si tvoríme a plánujeme aj našu inkarnáciu. Aby sme mohli rásť, potrebujeme limity, výzvy a prekážky, ktoré by sme mohli zdolávať a ktoré budú v určitom zmysle opakom toho, kto sme v našom prirodzenom stave.

A, preto, keď sa tu počas nášho života boríme s rôznymi prekážkami, tak v mnohých prípadoch naozaj stačí odstúpiť z cesty tomu, kým v skutočnosti sme ako vše tvorivé, večné a nekonečné vedomie. Naša myseľ čerpá z kolektívneho vedomie, nášho podvedomia a často aj z našich náročných životných situácií a to je všetko dohromady často tvorí našu rezistenciu a udržiava naše limity pevné a nehybné.

Často pritom stačí len odstúpiť a pripomenúť si, že aj ten najväčší limit sme si do cesty postavili my sami, lebo nám na niečo dobré slúži. Jeho zdolaním sa opäť o niečo viac stávame sami sebou, aj keď slovo stávame nie je úplne presné, lebo našou zdrojovou podstatou sme nikdy neprestali byť. Prekonávaním našich výziev sa však spoznávame ako táto podstata z iného uhla pohľadu a z inej perspektívy.

• Štruktúra Existencie sa nikdy nemení.
• Čas a priestor neexistujú, sú našou holografickou projekciou.
• Existenciu len skúmame z rôznych pohľadov a perspektív.
• Každá skúsenosť je dočasná.
• Všetko na úrovni manifestácie existuje v tu a teraz a deje sa naraz.
• Rozdiel je v uhle nášho pohľadu a našej frekvencii.

Pri všetkých tých limitoch, ktoré sme si pre fyzickú inkarnáciu nastavili, je niekedy významným umením nazerať na seba a Existenciu s pozitívnym pohľadom, a to aj pre tých najsilnejších pozitivistov. Vtedy si treba pripomenúť: "Odstúp z cesty" a tento príkaz patrí najmä našej nadmerne analytickej mysli snažiacej sa ukryť pred múdrosťou srdca a našich pocitov.

V momente, keď odložíme našu rezistenciu, tak limity miznú a otvára sa priestor pre rast a liečivé pramene poznania v podobe uvoľnenia, mnohých aha momentov, kedy sme vždy opäť o krok bližšie k láske, ktorou sme. Jedinou prekážkou k skúsenostiam, ktoré preferujeme, sme vždy len my sami a naše limitujúce presvedčenia neraz dobre ukryté pod skvelými odporúčaniami našej tvorivej mysle.

Naša myseľ je skvelým nástrojom, ktorý nás vedie životom, jej limity sú však v tom, že nás vedie tým, čo už pozná a prežila. Ak sa chceme dostať za naše poznanie, musíme dať kormidlo do ruky nášmu srdcu a jeho vedeniu, poznaniu, múdrosti a spojeniu so Všetkým, čo Je. Naše pocity nás informujú o tom, kde sme v kontrakcii a kde sa limitujúcemu a kedy sme v expanzii a otvorení novému bez pochýb a pokútnych analýz našej dychtivej mysle.

Ak dokážeme odstúpiť z cesty tomu, kým v skutočnosti sme na dostatočne dlhý čas bez toho, aby sme opäť začali pochybovať, život nám odhalí nové a nepoznané. Ďalšou výzvou je nezačať projektovať na tieto krásne skúsenosti naše staré zranenia a nepodarené úspechy. Odovzdať kormidlo srdcu znamená odovzdať sa toku, ktorým je láska. Láska mení naše životy k lepšiemu a vedie nás k tomu, pričom a pri kom sa cítime dobre.

• Láska je chápajúca, ale aj silná.
• Láska má jasné hranice, ktoré nás a ostatných informujú o tom, že toto už láskou nie je a tento limit, ilúzia a skúsenosť už v našom živote viac nemá miesto.
• Láska je tvorivosť vo svojej surovej podstate.
• Láska je substancia, z ktorej je všetko vytvorené.
• Láska je bezpodmienečne prijímajúca a umožňuje nám aj to, že zabudneme, že sme láskou a aj tak nás miluje.
• Láska prijíma všetko a všetkých ako rovnocenných.
• Láska je našou podstatou a nie je kam inam ísť, ako sa opäť stať láskou.
• Láska je vibrácia, je to stav bytia, ktorý opäť spoznávame v rôznych odtieňoch a príchutiach a substancia, s ktorou sa učíme vedome tvoriť.

A, tak, jediné, čo sa od nás chce na našej ľudskej ceste v tejto vyzývavej fyzickej realite, je, aby sme odstúpili z cesty láske, ktorou sme a vliali lásku do každej životnej oblasti a pokropili ňou nielen naše životy, ale aj našu kolektívu realitu na tejto nádhernej Zemi v tomto konkrétnom čase a priestore.