Nikto a nič mimo nás nás neovláda, kým tomu neveríme
Všetko v našej realite je projekciou nášho vedomia a odrazom našich aktívnych presvedčení. Ak sme presvedčení bez pochýb o tom, že ktokoľvek ovláda, kontroluje alebo inak manipuluje náš život a realitu, tak vždy sú vtedy v nás v tomto čase aktívne niektoré obmedzujúce presvedčenia. Vždy vtedy cítime určitý nedostatok a strach, s ktorým je spojený pocit separácie od našej zdrojovej podstaty. Vždy niečomu veríme bez pochýb, pretože tak si tvoríme ilúziu fyzickej reality, nášho fyzického tela a všetkého v nej.
Nikto nás takýmto spôsobom nekontroluje a ani neovláda, pokiaľ to my sami nedovolíme a nepripustíme v našich väčšinou podvedomých presvedčeniach. Tieto majú svoj dobrý účel, lebo nám poskytujú protiklad, sú katalyzátorom nášho rastu a spoznávania sa ako zdrojová energia prejavená v ľudskom tele. Všetky tieto skúsenosti sme si dobrovoľne naplánovali, aby sme vďaka nimi mohli rásť a spoznávať sa ako Existencia z rôznych pohľadov. Mnohí z nás, ktorí sme už aj prebudení, sme ešte stále presvedčení aj o tom, že naše negatívne skúsenosti spôsobujú aj rôzne negatívne entity vstupujúce do nášho energetického poľa.
Nič také neexistuje. My zapĺňame celý náš priestor. Všetko je projekciou nášho vedomia a všetko odráža naše limitujúce alebo expanzívne presvedčenia, ktoré sme pred narodením a počas života prijali za našu súčasť. Pokiaľ si myslíme, že nás ktokoľvek mimo nás akokoľvek ovláda, vždy je to výsledok našich presvedčení založených na strachu, nedostatku, bolesti, traume a separácii od našej zdrojovej podstaty. Vo všetkých týchto prípadoch je v nás vtedy ešte stále prítomná určitá nevyliečená trauma, ktorú je potrebné adresovať a limitujúce presvedčenie o sebe a Existencii rozšíriť.
Kohokoľvek alebo čokoľvek mimo nás označíme za náš problém a vinníka našich dramatických, traumatických, alebo náročných životných situácií, tak vždy je to len naša snaha vzdať sa zodpovednosti za liečenie nášho zranenia a neschopnosť a strach adresovať nami vytvorené limitujúce presvedčenie. Ak také skúsenosti chceme mať. Väčšinou je tam však strach preto, že proces liečenia a odhalenie limitujúceho presvedčenia považujeme za príliš bolestivý a tak radšej nájdeme vinníka nášho problému, pričom sa automaticky staviame do role obete, čím sa dostávame do začarovaného kruhu.
V role obete si potom opäť vytvárame páchateľa, eventuálne až dovtedy, kým nie sme ochotní adresovať naše limitujúce presvedčenia spôsobujúce nám dané problémy, drámy, traumy, bolesti a nedostatky a kým nie sme ochotní prevziať za ne plnú zodpovednosť a posunúť sa k takým presvedčeniami a riešeniami, ktoré odrážajú našu skutočnú silu, svetlo, hojnosť a lásku, ktorou sme. Prevzatie zodpovednosti za tvorbu našich limitujúcich presvedčení je tou najväčšou úľavou a oslobodením, aké si môžeme darovať.
Prijatie zodpovednosti za všetko, čo si tvoríme a vidíme v našej realite, zahŕňa prijatie vecí takých, aké sú, nás takých, akí sme a všetkého takého, aké to bolo a je – bez posudzovania, odsudzovania, hanby a viny – bezpodmienečne. Až v tomto bode dokážeme dané záležitosti a/alebo ľudí skutočne (o)pustiť a im (od)pustiť. To však neznamená schválenie odobrenie daných vecí a konaní. Znamená to, že vidíme, že sú toxické a že my sme niekde mimo rovnováhy (niekde sme limitovaní) a znamená to, že v tomto bode sme už ochotní vidieť, kde tak myslíme, cítime a konáme (vibrujeme) a sme ochotní to všetko zmeniť k lepšiemu.
Naša sila sa skutočne končí tam, kde sa začína náš strach.
Čomu venujeme našu pozornosť (napríklad entitám, čo nás ovládajú, alebo vládam, ktoré nás ovládajú), tak z toho si tvoríme viac.
Kde sme v role obete, tak si tvoríme aj páchateľa.
Našou cestou a ciešom je prijatie bez podmienok a vstup do role zodpovedného a vedomého tvorcu svojej reality a skúseností. To neznamená, že sme úplne bez výziev. Stále máme výzvy, ktoré nás nejako posúvajú.
Tam, kde je náš strach, je aj nejaký nedostatok a limit, ktorý sme si nastavili.
Odhalenia sa pritom väčšinou bojíme preto, že tento limit a to, že ho máme, posudzujeme ako zlý a hanbíme sa za to.
Tento limit nám však umožnil skúsenosť, vďaka ktorej sa môžeme spoznávať ako tvorivá zdrojová energia. To je cestou a cieľom nášho skúmania vo fyzickom (hmotnom) svete – nový pohľad na Existenciu cez naše rôznorodé skúsenosti. Keď prijmeme zodpovednosť za to, že sme si danú ťaživú situáciu vytvorili s cieľom rastu, tak vstupujeme do našej sily a meníme aj naše doterajšie presvedčenia. Vtedy sa objavujú nové a svetlejšie riešenia, noví ľudia aj nové príležitosti.
Keď meníme naše presvedčenia, tak meníme našu vibráciu.
Keď meníme našu vibráciu tak, že rozširujeme naše vedomie a vibrujeme rýchlejšie, tak všetko je svetlejšie, krajšie, ľahšie a tvorivejšie. Všetko je presiaknuté vitalitou a novou silou, chuťou žiť a tvoriť.
✨ To je fyzika, ktorú tu na Zemi a v tomto čase a priestore ako ľudia postupne objavujeme. Niekto skôr, niekto neskôr a niekto aj vôbec. Je to záležitosťou témy, ktorú v živote preskúmavame. ✨
V skutočnosti nikto nikoho nelieči. Môžeme ako lekári, liečitelia, učitelia, terapeuti, sprievodcovia alebo ktokoľvek iný, poskytnúť priestor s určitou vibráciou a v rámci tohto procesu aj určitú liečebnú alebo terapeutickú metódu, lieky a iné liečebnú procesy a procedúry, ktorú rezonujú s aktuálnymi presvedčeniami daného človeka, ale liečenie si musí umožniť sám.
Pokiaľ sme neodstránili príčinu v sebe vo forme našich limitujúcich presvedčení, tak časom si podobnú alebo rovnakú situáciu, chorobu, alebo niečo iné dramatické alebo traumatické, vytvoríme znovu, aby bolo opäť možné adresovať aktívne presvedčenie. Nikto nás netrestá a nie je to ani žiadna karma. To je opäť len fyzika, s ktorou pracujeme v tomto čase a priestore. Takúto silu má každý z nás. Čomu však veríme, ako myslíme, cítime, konáme, rozhodujeme sa a vibrujeme, to je naša výsostná slobodná voľba.
Za všetkými našimi strachmi stoja limitujúce presvedčenia o tom, že sme malí, špinaví, v rôznych ohľadoch menejcenní, že nemáme hodnotu, alebo ju máme len za určitých okolností, v určitom stave alebo statuse, alebo že si niečo (ne)zaslúžime z rôznych dôvodov a tak podobne. Sú to presvedčenia o tom, že lásku, hojnosť, pozornosť a čokoľvek iné v našom živote, po čom túžime, si musíme zaslúžiť splnením určitých štandardov, spoločenských, sociálnych, rodinných, komunitných, alebo iných noriem a pravidiel a splnením podmienok či kritérií, ktoré nastavujú tieto pravidlá.
V každom takomto prípade cítime separáciu od Zdroja, ktorým sme a spolu s tým aj nejaký nedostatok. V dôsledku tejto iluzórnej separácie následne cítime bolesť, za ktorú sa často hanbíme a viníme. Potom ju rôznymi spôsobmi potláčame a sme voči nej v odpore alebo ju prisudzujeme kontrole iných. Bolesť je vždy stelesnenie nášho posudku a odporu voči danej záležitosti a/alebo človeku a sebe. Pokiaľ tento odpor prekonáme a prijmeme všetko a všetkých, akí sú, vytvoríme tým priestor na posun a uvoľníme sa.
To je pocit a stavy bytia, pre ktorý v skutočnosti existujeme a žijeme v tomto čase a priestore.