Nemusíme sa učiť žiť v prítomnosti

Mnohí sa učíme byť v tu a teraz. V skutočnosti však nemôžeme byť nikde inde. Vždy sme v tu a teraz a všetko je v tu a teraz. V tu a teraz si tvoríme každú skúsenosť a máme určitý pohľad na vec. Jediné, čo môžeme, je mať pocit, že nie sme prítomní pritom, čo robíme. A, tento pocit máme vtedy, keď nerobíme to, čo nás teší a baví. 

My sa nemusíme učiť byť v prítomnosti. Nič iné, ako prítomnosť neexistuje. Môžeme však hrať so sebou hru na to, že nie sme v prítomnosti a cítiť sa tak. Všetko sa deje tu a teraz a naraz. Minulosť a ani budúcnosť neexistujú. Všetko je len uhol nášho pohľadu v danom tu a teraz. 

Vždy sme v tu a teraz. Vždy sme v prítomnosti. Ak máme pocit, že nie sme v prítomnosti a myšlienky nám ubiehajú napríklad do minulosti alebo do budúcnosti, tak väčšinou je to preto, že sa nevenujeme niečomu dodatočne zaujímavému alebo zábavnému, a to, čo robíme, nás v skutočnosti až tak neteší – prípadne nás to nebaví vôbec. 

To je aj dobrý čas na to, aby sme preskúmali naše presvedčenia o tom, prečo robíme niečo, čo nás neteší a nebaví. Vtedy je dobré si pripomenúť, že si zaslúžime robiť to v každom tu a teraz. Keď robíme, čo nás baví, tak sme vo vysokej vibrácii a všetko do seba krásne zapadá. Vtedy máme aj všetkého dostatok a pocit naplnenia vo všetkom, ibaže si opäť myslíme, že to nemôžeme mať.