Nechať odísť naše myšlienky a presvedčenia

Naše vedomie prirodzene existuje vo vysokých vibráciách lásky. Všetko, čo prežívame s pocitom, že je to menej, ako pozitívne, je naším iluzórnym konštruktom. Iluzórnym z pohľadu nášho vedomia pôsobiaceho vo vysokej vibrácii, z nášho ľudského pohľadu sú to však všetko veľmi hmatateľné myšlienky, pocity a situácie. O to ide. Keby také neboli, tak by sme nemohli prežívať iné polarity a opätovne sa vynárať do vysokých vibrácií, z ktorých sme vytvorení a ktoré sú naším prirodzeným stavom.

Akékoľvek myšlienky a emócie sú nami vytvorené, alebo spolu-vytvorené, ale tieto energie nás nedefinujú. Slúžia nám v procese rozvoja vedomia, pri putovaní nášho vedomia v tomto čase a priestore a v tejto forme, ktorou je naše ľudské telo. Jedným z najdôležitejších nástrojov, ktoré nám pomáhajú zrýchľovať našu vibráciu, je schopnosť nechať tieto energie odísť. Niekedy s nami splynú, inokedy ich vedieme určitým smerom, ako to s nami rezonuje. Každú energiu je potrebnú viesť, pretože raz vytvorená energia už nezmizne, môže len zmeniť svoju formu.

Môže si ísť ďalej svojím životom, alebo môže splynúť so svojím tvorcom, keď už naplní svoj účel existencie. Táto inkarnácia je o integrácii našich nízko vibračných aj vysoko vibračných aspektov. Tak postupne (v)zostupujeme. Na to, aby sme sa posunuli do ďalšej dimenzie však nemusíme integrovať úplne všetky naše aspekty, niečo ostane aj na ďalšiu cestu. Väčšinu z hlavných však postupne integrujeme.

Keď sa do našej pozornosti dostane niečo negatívne, často máme tendenciu držať sa týchto myšlienok a presvedčení s cieľom eliminovať ich, alebo nejako inak "upratať" a dostať z nášho dosahu. Týmto nabíjame tieto negatívne formy našou energiou a tie potom pretrvávajú v našej realite a spolu s nimi si tvoríme ďalšie negatívne skúsenosti. V skutočnosti je to však posudok, ktorý nás vždy drží pripútaných k určitým záležitostiam, situáciám, ľuďom, presvedčeniami, alebo pravdám, ktoré sme už prerástli a už nám neslúžia – ťahajú nás stále viac nadol.

V skutočnosti nám však slúži úplne všetko a ak sa rozhodneme celý život venovať našu pozornosť len negatívnym záležitostiam a neustále si ich prehrávať v našom vedomí a posudzovať ich, tak je to rovno-cenná voľba, ako akákoľvek iná. V takomto prípade sa nachádzajme stále v móde obeť/páchateľ a aj našu rolu meníme tak, že raz sme obeťou niekoho alebo niečoho a inokedy niekomu škodíme my, byť i len podvedome.

Keď si uvedomíme, že v našich iných životoch sme aj my hrali rôzne role v celého polaritného spektra, tak to o niečo zjemní našu rezistenciu voči negatívnemu, ktoré sa nám dnes dostáva do pozornosti s pochopením, že to, čo vidíme, sme my v iných časoch a priestoroch.

• Zníženie alebo úplná eliminácia nášho odporu nás privádza k uvedomeniu, že okolo danej záležitosti držíme posudok a staviame sa buď do role poníženého a obete, alebo sa povyšujeme a niekomu vedome/podvedome škodíme našou negativitou, ktorú obsahuje náš posudok.

• Ťaživá energia posudku však napokon vždy ubližuje aj nám, čo sa nám deje prostredníctvom rôznych situácií, zdravotných problémov, vzťahov a tak podobne. Keď posudzujeme, vždy sme nešťastní a nepokojní a necítime sa dobre. Už tento stav sám o sebe môže byť pre nás informáciou, že ak sa chceme cítiť lepšie, je potrebné odstrániť náš posudok k danej záležitosti a pustiť do nášho života vyššiu vibráciu a s ňou spojené preferované manifestácie. Vždy, keď posudzujeme, nám v živote niečo chýba, aj keď sa tvárime, že všetko je OK, ako to je. Ak posudzujeme, nie sme spokojní a riešiť to môžeme len my sami.

• Sme výluční tvorcovia našej reality. Nič, čo sa nám deje, sa nám nedeje preto, lebo niekto iný. Ak nám robí zle niekto iný, je to odraz toho, že niekde robíme zle my sami sebe a našu silu odovzdávame iným. V našom podvedení je to opäť program strachu. Ani ľudia a ani iné bytosti s nízkou vibráciou, sa v našom energetickom poli a živote neudržia, ak nemáme v sebe aktívne tieto vibrácie, myšlienky, presvedčenia a programy strachu.

Našou podstatou je žiarivá, mocná, láskavá tvorivá láska, ktorá prináša vitalitu, oživenie a z ktorej však môžeme tvoriť aj jej opak. Tento opak je však ilúziou, ktorá nemá v sebe skutočnú realitu. Pri živote ju drží len naša energia, ktorú do týchto presvedčení nalejeme my sami, lebo chceme túto skúsenosť. A, tak je plne v našej moci nasmerovať našu energiu do foriem, ktoré nám pomáhajú tvoriť pozitívnu realitu a prinášajú do života radosť a príjemné záležitosti. Už vytvorené formy buď s nami splynú, alebo ich vedomie iným smerom, kde pokračujú vo svojom vývoji.

Je naším právom zmeniť naše myslenie, cítenie a konanie a aktivovať v sebe také vibrácie, s ktorými si tvoríme pozitívnu realitu – ak to chceme – čo väčšina z nás chce. S ostatným je potrebné uzavrieť mier a odstrániť z toho naše posudky. Máme plnú slobodu nechať tieto formy odísť z nášho energetického poľa a života.

• Ak si myslíme, že nie, opäť beží program obete.
• Ak cítime pri čomkoľvek bezmocnosť, opäť je to program obete a strachu.

Na posun nášho vedomia nepotrebujeme veľké nástroje. Potrebujeme:

• vedomú pozornosť,
• úprimnú sebareflexiu,
• odvahu odpustiť si negatívne a odpustiť iným,
• prijatie toho, kde sme a všetkého, čo je, také, aké to je,
• ochotu otvoriť sa novému,
• veľkú dávku dôvery v čase nášho energetického a fyzického "upratovania" v našich životoch,
• dôveru v seba, naše pocity, ktoré nás vedú a vo vyššie dobro,
• ochotu meniť veci, ktoré nás ťažia,
• odolnosť vydržať, ký sa veci zlepšia,
• láskavosť k sebe a iným, ktorá zjemňuje ťaživé obdobia,
• radosť z každého, aj toho najmenšieho úspešného kroku,
• vďačnosť za všetko a všetkých, ktorí s nami hrajú túto hru a ktorí nám pomáhajú,
• hlbokú vďačnosť za to, že sme a že existujeme,
• otvorené vedomie, ktoré umožní príjem nových ideí a myšlienok, konceptov, ktoré majú vyššiu vibráciu a mnoho ďalšieho.

Naším cieľom nie je úplne sa odtrhnúť od reality, do ktorej sme projektovali naše vedomie. To znamená, že sledujeme aj to, čo je tu negatívne. V skutočnosti sa to musí najprv ukázať, aby sme mohli veci napraviť. Dôležité je však nebyť v tejto vibrácii neustále a uvedomiť si, čo vidíme, je odraz nášho vedomia. A, ak to v nás vyvoláva negatívne emócie, väčšinou strach a hnev, tak vždy je tam posudok a z tohto energetického stavu si tvoríme našu realitu.

Ak sme si aj nevytvorili ešte niektorú negatívnu situáciu, tak už len tým, že sme v hneve a strachu, ju žijeme a nie je nám dobre. Niekedy však máme naše emócie tak potlačené a tak sme si už zvykli na to, že žijeme v negativite, že ani nevieme, že nám nie je dobre. Aj to je voľba, ktorá nám ako vedomiam prináša určitú skúsenosť.