Následky toxických partnerských vzťahov na deti

Akékoľvek naše vzťahy si vytvárame s cieľom nášho rastu. To, ako fungujú akékoľvek naše vzťahy, je vždy verným odrazom nášho aktuálneho vedomia a úrovne sebalásky. Partnerské vzťahy nám podobne ako ostatné naše vzťahy poskytujú dokonalú pôdu pre rozvoj nášho vedomia. Neuzatvárame ich však preto, aby sme v nich ostávali po celý život, keď už tento účel pre nás prestanú plniť. Tento svoj účel pritom naplnia akonáhle zistíme, že daný vzťah sme v akomkoľvek ohľade prerástli. Inými slovami to znamená, že partneri sa viac nevyvíjajú rovnakým tempom a jeden z nich toho druhého v jednom a väčšinou aj vo viacerých ohľadoch prerástol.

V takýchto vzťahoch sa postupne začínajú objavovať rôzne disharmónie a jeden z partnerov vtedy vždy tlačí na toho druhého, aby sa prispôsobil jeho požiadavkám. Tento tlak následne vytvára pnutie, nedorozumenia a problémy. Takýto vzťah viac nie je naplnený láskou a začína byť pre všetkých účastníkov toxický. Mnohí partneri si pritom často po dlhú dobu odmietajú priznať, že ich vzťah už nefunguje a z rôznych presvedčení založených na strachu a obmedzujúcich vzoroch v ňom aj naďalej pokračujú.

Takýto vzťah je zaťažujúci pre všetkých účastníkov a trpia v ňom rôznymi spôsobmi aj deti takýchto partnerov. Mnohí partneri si pritom myslia, že robia svojim deťom dobrú službu, keď ostávajú v takýchto toxických vzťahoch. Prax však ukazuje, že presný opak je pravdou. Navyše sa pritom deje aj to, že takýto toxický vzťah sa stáva vzorom pre vyrastajúce deti, ktoré ho vo väčšine prípadov minimálne raz v živote zopakujú so svojím vlastným partnerom alebo partnerkou. Nie je pritom ani žiadnou výnimkou, že v takýchto vzťahoch sa trápia potom aj po celý život.

Je to pre nich vzor, ktorý je poznaný a aj keď je toxický, je veľmi ťažké takýto poznaný vzor prekonať. Aj voľba toxického vzťahu, alebo vzťahu, ktorý sa do takého postupne vyvinul, je však našou voľbou a tvorbou nášho vedomia na určitej jeho úrovni. Naším cieľom je pritom rozpoznať, že tento zväzok nám už viac neslúži a chrániť seba aj svoje deti pred ďalšími negatívnymi dopadmi. Mnohí ostávajú v takýchto vzťahoch aj po celé roky a niekedy aj po celý život napríklad z finančných dôvodov, alebo kvôli tomu, čo by na to povedala rodina, okolie či preto, že sú presvedčení o tom, že robia svojim partnerom a/alebo deťom dobrú službu, keď nerozbijú rodinu. Dôvodov na zotrvanie v toxickom vzťahu je však v praxi oveľa viac a niektoré z nicg môžu byť naozaj bizarné. Sme skutočne tvorivé vedomia aj na tomto poli.

Mnohí tiež argumentujú tým, že po rozchode by to bolo oveľa horšie. Takýto argument však vždy vychádza z veľkého strachu, ktorý je prítomný v tomto človeku. Deti sú ako špongia, nasávajú naše presvedčenia, slová, vzory správania a aj všetko, čo v našom živote vidia. Tieto vzory sa následne stávajú aj ich vzormi. Je preto našou zodpovednosťou opustiť takýto toxický vzťah kvôli sebe aj kvôli našim deťom. Pokiaľ je to možné a opustíme ho po dohode a následne fungujeme s láskou pre deti, je to to najlepšie, čo im môžeme dať. Pre druhého partnera je to tiež dobrá služba, lebo má možnosť uvedomiť si, že niečo treba v budúcnosti robiť inak. V toxickom vzťahu vždy jeden kŕmi druhého svojou energiou (vibráciou) a keď tento zdroj energie odstrihneme, má opustený partner možnosť obrátiť pozornosť do seba a nájsť ho tam, prípadne tak môžu urobiť obaja, lebo vždy je kam sa posunúť na oboch stranách. Či tak urobia, je slobodná voľba každého z nich a zodpovednosť za seba a svoje rozhodnutia nesie každý z nás sám.

My nie sme zodpovední za to, čo bude robiť opustený partner alebo partnerka, môžeme na to len reagovať a prispôsobiť sa tomu tak, aby sme žili náš život s láskou k sebe aj k našim deťom. Rovnako nezdravé je, keď v takom vzťahu ostávame na naliehanie našich detí, ktoré túžia mať rodinu pohromade. Pohromade síce rodina žije, ale láska v nej často chýba a ďalej vo vzťahu pretrvávajú rôzne toxické vzory, presvedčenia, emócie a nízke vibrácie, čo má následne negatívny dopad na všetkých a aj na deti. Takýto vzťah je ilúziou šťastia a rovnako prax ukazuje, že neprináša pozitívne výsledky pre nikoho zo zúčastnených.

Každý z nás je vedomým alebo podvedomým tvorcom všetkého vo svojej realite a živote. Nič neexistuje mimo nás. Všetko je projekciou nášho vedomia a všetko, čo sme naprojektovali, dokážeme aj zmeniť. Najprv je však potrebné uvedomiť si, že niečo nie je dobré a robí nám to zle. To je prvý krok, ktorý je veľmi dôležitý, pretože bez neho sa ďalej nepohneme. Následne môžeme začať uvažovať o tom, ako možno veci zmeniť, pričom sa vynárajú postupne rôzne obmedzujúce presvedčenia a s nimi spojené ťaživé emócie. Musíme pritom čeliť rôznym vlastným posudkom, ktoré sa nám zrkadlia vo vonkajšom svete ako presvedčenia, ktoré nás limitujú a ktoré prichádzajú od nás aj od iných ľudí. Všetko je však napokon len od nás a ostatní nám to len ukazujú.

V skutočnosti neexistujú iné protiklady, ako láska a strach. Všetky ostatné polarity sú subsumované pod týmito protikladmi a v skutočnosti neexistuje nič iné, ako láska. Všetko ostatné je ilúzia, ktorá je však hmatateľná a vyzerá a pocitovo je úplne reálna. Kde nie je láska, je vždy nejaké obmedzujúce presvedčenie založené na určitom alebo viacerých strachoch. V každej náročnej situácii je preto tiež potrebné hľadať pomoc, podporu a robiť kroky systematicky napríklad od menších po väčšie. Takto získavame postupne potrebnú sebadôveru aj sebahodnotu a potvrdzuje sa nám, že zmeny, ktoré robíme, sú potrebné a smerujú nás k lepšiemu.

Niekedy sa veci najprv zhoršia, kým sa zlepšia. To je aj preto, že niečo je potrebné ešte odkryť a uznať existenciu tohto problému, aby ho bolo možné komplexnejšie riešiť. Následne musíme mať odvahu, trpezlivosť aj vytrvalosť a veľkú dávku dôvery, že všetko zvládneme a že pomoc príde v správny čas. Pomoc si tiež musíme dovoliť a nepodmieňovať ju nejakými našimi činnmi. Treba sa jej otvoriť. Tieto nástroje má k dispozícii každý z nás a ich používanie tiež môžeme prakticky trénovať. Niekedy je potrebné robiť aj veľké zmeny a niekedy aj rýchlo. Všetko vždy závisí od konkrétneho prípadu, človeka a aktuálnej situácie. Univerzálny návod neexistuje. Existuje však univerzálna pravda, že ak niekde nie je láska, tak je tam strach a nízka vibrácia. Inak to nie je a nejde.

Je to slobodná voľba každého z nás riešiť alebo neriešiť svoje záležitosti. Dôležité je uvedomiť si, že toxické vzťahy nám síce slúžia pre rast, ale po čase naplnia svoj účel a vždy príde potom aj čas ukončiť túto ilúziu, odhaliť obmedzujúce presvedčenie a zrýchliť našu vibráciu zase o kúsok viac. Každý z nás je svetlo a láska a každá situácia a cesta nás vedie k tomuto poznaniu a jeho praktickej aplikácii v našom živote. Môžeme ísť našu cestu však aj vo väčšej radosti, naplnenosti, harmónii a láske bez toho, aby sme napríklad našim deťom zbytočne komplikovali ich životnú cestu. Ak im ju však už aj skomplikujeme, aj to je naša spoločná voľba. Nakoniec nie je nič iné, ako vše-objímajúca a vše-prijímajúca láska, do ktorej sa vrátime.

A,  napokom ani vracať sa nemáme kam, lebo touto láskou sme nikdy neprestali byť, len sme toto poznanie a tento stav bytia pred sebou prekryli rôznymi obmedzujúcimi presvedčeniami, aby sme ho mohli opäť objaviť. Nie je ani žiadny súd o tom, ako žijeme. Je len skúsenosť, ktorá nás niekam vedie. A, aká je, to závisí len na nás. Naše deti sú krehké a dlho sú na nás závislé a preto najväčším darom, aký im môžeme darovať, je žitie života vo vysokých vibráciách lásky, ktoré nám odrážajú aj naše partnerské a iné vzťahy. Zahrnúť seba a aj naše deti touto blahodarnou substanciou je nádherné a povznášajúce a prospešné pre úplne všetkých a všetko. Vždy, keď majú deti určitý problém, mali by začať sami seba riešiť aj ich rodičia. Vždy. A, keď vidíme, že náš vzťah už nefunguje a naplnil svoj účel, tak je dôležité uvedomiť si, aké následky môže mať na nás a naše deti, keď ostávame v takomto toxickom vzťahu a účinne predchádzať týmto situáciám zmenou nášho myslenia, cítenia, konania a vibrácie - často aj opustením takého vzťahu.

Čím dlhšie v takom vzťahu ostávame, tým viac seba a deti vystavujeme emocionálnej ťažobe a negatívnym vplyvom, ktoré sa ukladajú do ich vedomia v podobne rôznych limitujúcich toxických vzorov, presvedčení a emócií. Tieto energie sa raz hlasne prihlásia o slovo a deti budú s nimi plne konfrontované, aj keď ich v mladosti potlačili, pretože inak s nimi nevedeli naložiť. Ako ľudia, ktorí už pracujú vedome, by sme v tejto fáze procesu už mali byť schopní analyzovať naše negatívne presvedčenia, ochotní ich vidieť bez hanby, odporu a posudzovania a schopní vidieť negatívne dopady našich rozhodnutí na našu budúcnosť a budúcnosť našich detí a následne konať tak, aby sme veci uviedli do pozitívneho stavu a vysokých vibrácií. Uvedené platí o akýchkoľvek vzťahoch a ich účastníkoch.