Naším prirodzeným stavom je radosť

V procese rozvoja vedomia objavujeme množstvo nových dimenzií, pohľadov a perspektív, ktoré sa následne po nejaký čas stávajú našimi novými presvedčeniami a pravdami. Niektoré z týchto presvedčení sa však po čase opäť ukážu ako obmedzujúce, a to je správny čas na ich rozšírenie, zmenu alebo úplné opustenie. Pri rozpamätávaní sa na našu skutočnú podstatu objavujeme aj viaceré univerzálne pravdy, ktoré sa potom snažíme integrovať do nášho života.

Snažíme sa ich integrovať do nášho života preto, že tieto univerzálne pravdy sú pre nás prirodzené, rezonujú s naším vnútrom, s našou dušou a vedomím a s našou podstatou, ktorá je láska a svetlo. Univerzálne pravdy sú pre nás posilňujúce, povzbudzujúce, oživujúce, podporujúce a radostné. V procese prebúdzania sa do našej skutočnej podstaty tiež zisťujeme, že sme nádherné bytosti svetla a lásky a že láska je nielen stav bytia, pocit, alebo emócia, ale že je to substancia, z ktorej je vytvorené Všetko, čo Je.

Naša existencia je holografická a tak každá častica obsahuje Celok a Celok obsahuje každú časticu. V procese rozvoja, (v)zostupu nášho vedomia, sa rozpomíname aj na to, že sme mocné a tvorivé vedomie a že vedomie je vo všetkom a všade okolo nás. Nie všetci sme však seba-vedomí, a to je aj základom nášho poznávacieho výletu v ľudskej koži, kde je našou hlavnou turistickou atrakciou cesta, na ktorej postupne odhaľujeme jednotlivé vrstvy nášho vedomia a tým si stále viac uvedomujeme seba ako vedomie, energiu, lásku a neoddeliteľnú súčasť Všetkého, čo Je.

Všetko, čo vnímame ako náš svet, vrátane nás samých, sme si na určitej úrovni vedomia vytvorili my sami, a tiež spolu s ostatnými, aby nám tento čas a priestor, táto dimenzia, poskytli určité skúsenosti a s nimi spojené emočné stavy. Emócie a pocity sú to, čo tvorí naše skúsenosti a sú základným stavebným kameňom toho, prečo chceme v tejto dimenzii existovať. Emócie nám umožňujú skúmať široké spektrum stavov bytia od tých najkrajších až po tie najťažšie. Predchádzajúce generácie sa väčšinou učili o tom, že prejavovať emócie sa nehodí, že je to zlé a preto sa za niektoré z nich musíme hanbiť, čoho následkom je potlačenie našej kreativity, autenticity a určitých našich aspektov, ktoré potom neprijímame a tým cítime oddelenie od našej sktočnej podstaty.

Treba však povedať, že aj to je súčasťou tejto dimenzie a má to svoj účel. Keby sme od začiatku vedeli o sile emócií a o tom, že prostredníctvom emócií nás možno napríklad aj ovládať, tak by sme to samozrejme nedovolili a veci by sme robili inak a tak by sme mnohé situácie nemohli zažiť a vďaka ním spoznať príjemný opak. Dnes sme však o krok vpred ako jednotlivci a aj ako ľudský kolektív a začíname si uvedomovať silu a dôležitosť slobodného, zdravého a autentického prejavu našich emócií a práce s nimi. Emócie sú kľúčom k vedomej práci s vibráciou a energiou, čo je ultima ratio našej cesty vzostupu.

Každý z nás má svoj prístup ku práci s emóciami, ktorý odráža našu jedinečnosť. Techník, ktoré nám pomáhajú uľaviť od náročných emočných stavov, je množstvo a možno ich rôznymi spôsobmi obohacovať alebo kombinovať tak, aby sme dosiahli požadovanú úľavu a vrátili sa späť do prirodzeného stavu, ktorý je radosť, šťastie, dôvera, expanzia a tak podobne. Keby sme nikdy nepoznali opak toho, kým sme, tak by neexistoval pohyb a zmena, ktorá nám umožňuje rast a expanziu v podobe nových zážitkov a s nimi spojených stavov bytia.

Jednou z techník, ktorá všeobecne dobre funguje pri práci s našimi emóciami, je naša vedomá a okamžitá pozornosť. Keď sme boli deťmi a predtým, ako sme pochopili, že z rôznych dôvodov nie je vhodné prejavovať všetky naše emócie, tak sme sa cez tieto stavy dokázali preniesť pomerne rýchlo a v relatívne krátkom čase sme znovu boli v našom prirodzenom stave radosti. Našou prirodzenou podstatou je radosť a ľahkosť, ktorú si niektorí z nás ešte pamätajú aj zo svojich detských čias, ak sme mali to šťastie a tieto pocity sme vtedy zažili. A, tak keď čokoľvek ruší náš stav radosti, expanzívnosti, tvorivosti, šťastia, harmónie a naplnenia, je potrebné tomu čím skôr venovať našu bdelú pozornosť. Byť príliš dlho smutný, mať úzkosti, hnev, strach a iné ťaživé pocity, ktoré vnášajú do nášho života chmáry a prílišnú serióznosť, sú stavy bytia, ktoré nám prinášajú pocit separácie, pretože vtedy nie sme v toku s našou autenticitou, kreativitou, naším svetlom a láskou.

Vtedy sa stotožňujeme s týmito emóciami. My však nie sme naše emócie, ale sme tu aj preto, aby sme si rôzne stupne ich intenzity vyskúšali a vďaka nim pochopili, kto sme ako zdrojová energia, svetlo a láska. Pritom platí, že čím menej súdime naše emócie, tým rýchlejšie sa cez dostaneme. Prostredníctvom týchto stavov sa postupne učíme o tom, že v sebe máme dostupné všetky vibrácie a môžeme si voliť, ako sa budeme cítiť. Môžeme to robiť kedykoľvek, keď sa vedome naladíme na túto vibráciu. Naša vibrácia nemusí byť závislá od žiadnych externých stimulov mimo nás, ale je pravda, že niektoré veci a ľudia nám robia dobre a povznášajú nás a iné nám nerobia dobre a preto si treba vyberať, s kým, ako a pri akých činnostiach trávime naše všedné aj sviatočné dni. Pri práci s emóciami je tiež dobré pripomenúť si, aby sme mysleli na to, že keď potláčame naše emócie, je to vždy preto, že pritom nasledujeme niektorý naučený limitujúci spoločenský vzor alebo program, ktorý nás obmedzuje v našom autentickom prejave a je už pre naše vedomie v tomto bode jeho rozvoja tesný. Tento náš aspekt pritom nemáme potlačiť, vyčleniť, odstrániť alebo sa ho nejako zbaviť. Cieľom je jeho prijatie do jednoty, splynutie s jeho tvorcom, ktorým sme my, v láske a objatí. Ďalej platí, že tento vzor alebo program nás obmedzuje preto, že to my sami dovolíme a dovolíme to preto, že u seba držíme určité presvedčenie o tom, že sa takto musíme chovať, aby sa niečo dialo alebo nedialo. Toto presvedčenie držíme preto, že za ním stoja niektoré alebo viaceré dobre ukryté existenčné strachy, ktoré sa takto hlásia o slovo a ktoré je potrebné adresovať a pracovať s nimi.

Aj preto je proces vzostupu cestou ku kvalitnému, zmysluplnému a vyváženému životu, lebo ako zvyšujeme našu vibráciu a žijeme stále viac podľa atribútov lásky, ktorú stále viac stelesňujeme, tak si hľadáme k sebe ľudí, prostredie a činnosti, ktoré nám tento nový stav vedomia odrážajú. Vďaka tomu sa obklopujeme tým, čo nás teší, ľuďmi, s ktorými si rozumieme a ktorí sa k nám pekne správajú a činnosťami, ktorú sú tvorivé a prinášajú nám pocit radosti a expanzie. Postupne pridávame stále viac z toho, čo má vysokú vibráciu, aby sme boli v tejto vibrácii po celý náš deň. Väčšina ťaživých záležitostí, ktoré zažívame, sa v našich životoch objavujú a pretrvávajú v nich preto, že po dlhú dobu potláčame naše emócie a neumožňujeme si pravidelne ich cítiť a zdravým spôsobom vyjadrovať, lebo sa niečoho bojíme, že niečo stratíme, alebo nedokážeme a tak podobne. Bojíme sa zmien a toho, či ich zvládneme a tak si radšej volíme byť v tom, čo je nám nepríjemné, ale aspoň je to poznané. Pravdou je, že v nejakom bode našej cesty nás naše vedomie privedie k tomu, čo je potrebné zmeniť a prostredníctvom nejakého problému nás na to upozorní a vtedy už nemáme inú možnosť, len to riešiť. To je ťažšia cesta. Potom existuje aj vedomá práca s našimi emóciami, kedy ich pravidelne kontrolujeme a pracujeme s nimi a tak pravidelne korigujeme našu vibráciu, v dôskedku čoho si vedomejšie tvoríme preferovanú realitu. 

Potlačené emócie vždy vytvárajú v našich telách energetické blokády a tie sa prejavujú rôznymi spoločenskými, životnými, pracovnými alebo zdravotnými problémami, ktorých hlavným a spoločným menovateľom je upozorniť nás to, že sme mimo stredu, mimo rovnováhy a že potláčame naše autentické potreby a kreatívne vyjadrenia a nepríjimame tak všetky naše aspekty. Je veľmi dôležité nájsť si spôsob, ako pravidelne cítiť všetky naše emócie a autenticky ich vyjadrovať. V tomto sú našimi veľkými učiteľmi deti, ktoré keď im je to umožnené, sú prirodzene šťastné, veselé, vášnivé a zapálené pre objavovanie nového a všetky svoje emócie otvorene vyjadrujú. Aj u detí sa môže stať, že prejav emócií už nie je zdravý a preto je dôležité, aby sme sa to naučili sami a v ich prejave držali priestor a usmernili ich. Keď ich za to nesúdime, tak rýchlo pochopia, že táto emócia je raz dva preč a môžu sa postupne vrátiť do svojho prirodzeného radostného stavu. A, to isté platí aj pre nás.

Deti sú úprimné a autentické a žijú s nádejou v srdci, pričom od života a stvorenia očakávajú len to dobré, a toto sú určite vlastnosti, ktoré sa od nich môžeme učiť. Keď pracujeme pravidelne s našimi myšlienkami, presvedčeniami a emóciami, korigujeme naše akcie a nastavujeme našu vibráciu, tak si tvoríme aj v živote a našej realite preferované skúsenosti. Pritom platí, že čím sme vedomejší a sme čím viac si seba uvedomujeme ako zdrojovú energiu, tým elegantnejšie a rýchlejšie zvládame aj všetky naše výzvy a problémy. Určitú polaritu však stále budeme zažívať, pretože to nám umožňuje pohyb a aj výzvy si tak stále budeme vytvárať. Po každom posune a hlbšom pochopení však zistíme, že niektoré záležitosti už nepotrebujeme prežívať v takej intenzite, lebo sa pritom necítime dobre a nič z toho, čo sme už prežili, už nemusíme znovu opakovať. Čo však musíme, je byť bdelými a uvedomovať si naše myšlienky, presvedčenia, pocity a na nich založené konania, ktoré nám odrážajú to, ako v danom momente vibrujeme. Včasnou korekciou týchto energií dokážeme účinne predchádzať vyhroteniu našich životných situácií a dokážeme sa vyhnúť aj takým, ktoré by nás eventuálne mohli dostať do kolien. 

Deti veria na zázraky a veria tomu, že všetko dobre dopadne, až kým ich nenaučíme opak a to, že svet je zlý alebo že oni sú zlé, lebo sa určitým spôsobom prejavujú a vyjadrujú. Deti o sebe nepochybujú a necítia sa nedocenené, kým im to my sami neukážeme na sebe alebo vo vzťahu k nim, iným ľuďom, zvieratám a ostatnému vo stvorení. Vo svojej nádeji, čistote, úprimnosti, ľahkosti, hravosti a entuziazme sú skutočne našimi veľkými učiteľmi a preto je dôležité starať sa o dieťa v nás aj v dospelosti. Náš svet potrebuje praktických a dobre uzemnených idealistov, ktorí snívajú vo veľkom, nestrácajú nádej a nelámu palicu nad sebou a ani nad ľudstvom. To, čo nájdeme pod vrstvami akýchkoľvek našich ťaživých emócií, je naša autenticita, ktorou je svetlo, láska, nekonečná tvorivosť, pochopenie, súcit, tolerancia, rešpekt, odvaha, vytrvalosť, jemnosť, ľahkosť, ale aj ohromná sila či odhodlanie, ako aj množstvo ďalších krásnych vibrácií, ktoré sú našou skutočnou podstatou ako bytostí svetla lásky dočasne obývajúcich a oživujúcich naše unikátne ľudské telá.