Naše emócie ako cesta k slobode

Naše emócie nám asi najviac ukazujú to, ako v danej chvíli alebo aj po dlhšie obdobie vibrujeme. Zároveň nás privádzajú k tomu, prečo sa cítime určitým spôsobom a prečo určitým spôsobom konáme. Ak nám v živote niečo chýba, sme nespokojní, nenaplnení a mimo rovnováhy, tak je to vždy preto, lebo sme voči sebe v odpore.

Ak sme voči sebe v odpore, tak vždy žijeme náš život podľa určitých sociálnych konštruktov a noriem, ktoré sme už v danom čase prerástli a sú pre nás tesné. Ak sme voči sebe v odpore, vždy je náš život ovládanými našimi limitujúcimi presvedčeniami a ruka v ruke s nimi idú aj naše ťaživé emócie.

Tie nás spätne privádzajú k tomu, že niekde nie sme v toku s našimi skutočnými prianiami a našou zdrojovú podstatou. Keď sme šťastní a naplnení, tak žiarime a vtedy sme sami sebou. Toto svetlo má v sebe každý z nás, len niekedy sa na určitej úrovni vedomia rozhodneme, že ho na chvíľu prekryjeme, aby sme zažili pocit, že sme ho objavili.

Ak sme v odpore, tak sa bojíme cítiť tieto emócie. V dôsledku tohto strachu ich ignorujeme, alebo potláčame, čo nás stojí veľké množstvo energie. V tomto čase často siahame po nejakom externom naplnení, ktoré je však vždy len dočasné.

Potláčanie emócií nás stojí veľké množstvo energie. Keby sme namiesto toho dali také isté množstvo energie do dôvery v to, po čom túžime a čo si v živote prajeme vytvoriť a venovali sa tomu, čo nás teší a baví a s tými, s ktorými nás to teší, tak by náš život často vyzeral úplne inak.

Nie je však súd. Každá skúsenosť nám na niečo slúži a aj keď strávime celý život v rôznych toxických vzťahoch či situáciách, tak aj tak sme niečo dôležité prežili a naučili sa. V Existencii je to zaznamenaná a táto skúsenosť tu stále existuje.

V súčasnej dobe prechádza naša planéta v tomto galaktickom cykle aj tzv. fotónovým pásom, čo pre nás tu na Zemi okrem iného znamená aj to, že sme vystavení vysokým vibráciám, s ktorými môžeme tvoriť. Tieto energie okrem iného robia aj to, že doslova vyzývajú a osvetľujú všetko, čo vibruje pomalšie, aby sa to ukázalo a aby sme našu vibráciu zmenili.

To znamená prácu s našimi emóciami a limitujúcimi presvedčeniami. Najdôležitejšie oblasti, kde nás tieto zmeny volajú, sú napríklad naša práca, naša finančná situácia, naše záľuby a všetky naše vzťahy. Každý náš vzťah nám ukazuje, do akej miery sme prijali seba a do akej miery sme zladení s našimi prianiami, potrebami a v toku s našou zdrojovou energiou.

Okrem iného nás tieto energie vyzývajú čo najplnšie stelesniť našu zdrojovú energiu, čo znamená byť sebou a autenticky sa prejavovať v našom každodennom živote a všetkých našich vzťahoch. Znamená to prijať, kým sme boli, kým (nie) sme a pustiť to, čo nás teší. Nechať to ísť svojou cestou a svojím vývojom. Vždy, keď to opäť o niečo viac dokážeme u seba, vždy to o niečo viac dokážeme vo vzťahoch s našimi rodičmi, blízkymi, deťmi, partnermi či kolegami. Vždy sa viac posunieme k láske, ktorou sme a tým otvoríme naše srdce aj ostatným ľuďom, bytostiam a celej Existencii.

Často sa bojíme nášho autentického vyjadrenia a fyzických krokov v našej realite, ktoré k nemu vedú. Bojíme, že nebudeme mať dostatok lásky a hojnosti a to si takto tvoríme. Keď však pozbierame odvahu a nasledujeme naše sny aj cez náročné prekážky, tento pocit je pocit, pre ktorý žijeme. Je to vitalita a tvorivosť v tej najsurovejšej podobe a to je to najprirodzenejšie pre nás.

Spomínané energie, ale nielen tie, nás okrem iného vyzývajú na korekcie v našich vzťahoch, čo je veľká téma pre nás všetkých. Naše vzťahy tvoria veľkú a dôležitú časť našej pozemskej skúsenosti a okolo toho, ako by sme v nich mali fungovať máme vytvorených množstvo rôznych noriem a pravidiel.

Tieto energie nás však pozývajú k tomu, čo je v nás prirodzené a autentické a ak to neladí s človekom, s ktorým sme v akomkoľvek našom vzťahu, tak je to služba pre všetkých zúčastnených, ak sa s poďakovaním za skúsenosť a učenie rozlúčime. Naši blízki a naše deti nepotrebujú rodičov, ktorých dusia ich emócie a ktorí venujú svoju tvorivú energiu rezistencii.

Oveľa viac sme v službe a inšpiráciou pre každého, ak sme sami sebou, šťastní a autenticky vyjadrujeme naše potreby, priania v rámci otvorenej komunikácie so sebou a svojím okolím. Naše potlačené emócie sú tiež energia, ktorá nikam sama od seba nezmizne. Je treba ju viesť a to robíme tým, že sa rozhodneme naše emócie cítiť, uznať a prijať situácie, ktoré sme si ich dôsledku vytvorili ako naše vlastné výtvory.

Všetko v našom živote je našou tvorbou. Takýmto prijatím zodpovednosti bez posudzovania, viny a hanby, sa otvárame nášmu tvorivému svetlu a novým skúsenostiam z kategórie: "Nepoznané. Krásne a nové." Práve to nepoznané je pre nás často veľká záhada a bod problému. Často radšej ostávame po dlhý čas v niečom, čo poznáme, aj keď to už dávno nie je napĺňajúce a ani inak prínosné len preto, že nevieme, čo nás čaká.

Niekedy potrebujú tieto situácie dozrieť z rôznych dôvodov a keď vyčerpáme potenciál danej skúsenosti, sme pripravení posunúť sa aj do nepoznaného. Väčšinou to v tomto bode ide už ľahko a my len krútime hlavou, prečo sme to neurobili už dávno. Všetko nám slúži a aj to, keď sme v odpore. Raz sa každá naša skúsenosť skončí, lebo všetko je pohyb a všetci chceme tvoriť a skúmať nové výtvory.

V súčasnosti je veľmi ťažké držať negatívne presvedčenia a emócie. Jasne to vidíme v našich individuálnych životoch v našej práci a v aj vzťahoch, ktoré sa rozpadajú a preskupujú viac, ako v minulosti, pretože sa mení naša vibrácia. Vždy, keď sa zmení naša vibrácia a je medzi dvomi ľuďmi veľký rozdiel, tak tento vzťah sa určitým spôsobom mení.

Našou cestou a ani cieľom nie je byť v akomkoľvek vzťahu po celý život. Vzťahy nám slúži ako učebné pole a keď z danej triedy zmaturujeme, je treba posunúť sa do ďalšieho levelu. Nie je na tom nič zlé, ak si to my sami nemyslíme a platí to pre akékoľvek naše vzťahy.

Spomínané energie pôsobia na každého bez výnimky a to je okrem iného aj dôvod, prečo vidíme toľko zmien a toxicity nielen v našich individuálnych životoch, ale aj v našej globálnej realite. Je čas, aby sa tieto veci ukázali, pretože až vtedy vieme povedať nie všetkému, čo nám škodí a čo s nami neladí.

Žijeme v čase, kedy naplno zapíname svetlo, aby sme vyčistili aj tie najtmavšie kúty a mohli zariadiť naše životy a našu planétu a život na nej novým spôsobom, ktorý je priateľský ku všetkému živému, toleruje rôznorodosť a chápe, že odlišnosť je výživou jednoty, ktorú takto obohacuje vždy o niečo originálne.