Náše strachy a neochota meniť staré vzory ničí život aj našim deťom

Deti sú naši veľkí učitelia. Cez svoj fyzický a emočný stav nás ako náš dokonalý odraz učia o tom, koľko lásky dávame sami sebe a tým aj im. Často nám jasne alebo v rôznych náznakoch ukazujú, kde nám chýba láska k nám a aj k nim a kde sa namiesto lásky nachádzajú strachy spojené so spoločenským programovaním. Mnohí rodičia ešte stále ostávajú v rôznych toxických vzťahov z rôznych dôvodov a často si pritom neuvedomujú, že to má veľmi negatívny dopad aj na ich deti.

Deti sú oveľa vnímavejšie, ako si bežne pripúšťame a sú na nás dlho závislé. Dlho sme pre ne jediným relevantným vzorom, ktorý si so sebou odnášajú do svojho dospelého života. Deti sú ešte viac v kontakte so svojimi emóciami a sú aj v užšom kontakte s tými našimi, ktoré my sami často ignorujeme, prehliadame a potláčame. Mylne ich neraz preberajú za svoje, lebo si myslia, že to majú robiť, aby nám pomohli, alebo tiež preto, že si myslia, že oni robia niečo zlé.

To, aký vzťah máme so sebou determinuje aj všetky naše ostatné vzťahy. Základom je byť v kontakte s našimi pocitmi a emóciami. Tie sú našim verným ukazovateľom toho, či sa cítime dobre a prosperujeme, alebo nie a sú spojené s presvedčeniami, ktoré nám ukazujú, prečo. Jedným z jasných signálov potlačených emócií je napríklad priberanie a prejedanie sa, ako aj iné závislosti. Snažíme sa tým prekryť naše potlačené pocity, ktoré nám hovoria o našich obmedzených presvedčeniach a negatívnych emóciách. Ako rodičia však nemáme zodpovednosť len za seba. Sme zodpovední aj za prosperitu našich detí a zabezpečenie zdravého rodinného prostredia pre ne a ich vývoja.

Je našou povinnosťou pracovať na sebe, aby sme im ponúkli naše najlepšie Ja a ten najlepší príklad do ich vlastného života. Ak ostávame v toxickom partnerskom vzťahu a hovoríme si pritom, že však to vydržíme, kým deti vyrastú alebo dospejú, vedome alebo nevedome im tým ničíme život nielen teraz, ale aj ten dospelý. Deti nasávajú všetko, čo žijeme, ako čo robíme, tón hlasu, vyjadrovanie a aj to, čo my máme potlačené. Následne sa deje to, že tieto vzory sa pre ne stávajú tým, čo poznajú a nasledujú vo svojich vlastných životoch a vzťahoch. Náš strach a neschopnosť dôverovať tomu, že naše pocity nás správne vedú, respektíve neochota konfrontovať sa s nimi a situáciu patrične riešiť, je zničujúce pre nás aj naše deti.

Je pravda, že všetko si volíme spolu na určitej úrovni nášho vedomia. Takže, áno, deti si túto rodinu zvolili aj preto, aby mali aj náročné skúsenosti a mohli rásť. Ako vedomé duše kráčajúce ľudským svetom však už máme poznanie o tom, aké nástroje použiť pre skvalitnenie nášho života a aj života našich detí a je to aj našou povinnosťou. Oni sú v tomto často naši najväčší učitelia, ktorí nás učia o láska k sebe – učia nás prekonávať sa a odísť zo vzťahov, práce či priateľstiev, ktoré sú pre nás a pre ne toxické. Deťom ukazujeme aj to, ako sa majú správať sami k sebe tým, ako sa my správame sami k sebe. Ukazujeme im, ako sa majú partneri k sebe správať tým, ako sa navzájom k sebe správame a ukazujeme im, ako sa správať k ostatným deťom a ľuďom. Všetko citlivo a poctivo vnímajú a potom nasledujú.

Neexistuje niečo také, ako skutočne zlé dieťa. Ak je už dieťa zlé, je za tým nespokojnosť a nedostatok lásky, pozornosti a uznania. Vždy. Akékoľvek problémy sú vždy výsledkom prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Ak však sami nie sme v kontakte s našimi vlastnými emóciami, tak často nevidíme ani to, že vôbec nejaký problém dieťa má a ani to, že ho má kvôli nám. Nevidíme ani to a často nechceme vidieť, že ho ničíme a často si dokonca myslíme, že mu robíme dobre, keď v takom vzťahu a fungovaní pokračujeme a zotrvávame. Následne si mnohí myslíme, že to dieťa je nejakým spôsobom vadné a že de facto máme smolu, že my máme také dieťa. Nič nie je ďalej od pravdy a čím skôr sme to ochotní vidieť, pripustiť a niečo s tým robiť, tým lepšie pre všetkých. Naše deti sú naša budúcnosť a nová generácia nám vždy ukazuje len to, čo do nej vložila tá predchádzajúca.

Takže, ak sa predchádzajúca generácia čuduje, čo sa to deje s tou novou, tak je to skvelá príležitosť nahliadnuť do vlastných rezervoárov presvedčení a výchovných metód a prehodnotiť ich. Ešte stále môžu byť skvelými učiteľmi pre svoje vnúčatá alebo svoje okolie. Každý, kto je ochotný zmeniť limitujúce spoločenské programovanie, pomáha sám sebe aj Celku. Každé takéto úsilie sa počíta a nikdy nie je neskoro začať. Pri objavovaní našich pocitov a toho, čo sme vytvorili, je potrebná veľká dávka lásky prameniacej z nášho vnútra, ktorá nám pomáha objať všetko, čo je mimo rovnováhy, odpustiť pritom sebe aj ostatným a začať tvoriť s láskou k sebe a ostatným.

Vždy, keď je problém s dieťaťom v rodine, je to priestor na to, aby začali riešiť svoje individuálne a spoločné záležitosti aj jeho rodičia. Vždy. Naše pocity neklamú. Láska je cítiť aj za dverami u susedov. Je mocná, tvorivá, nádherná, povznášajúca a posilňujúca energia, stav bytia. Nedá sa pomýliť. Ak toto necítime, tak je tam strach alebo rôzne strachy a na ne naviazané rôzne obmedzujúce presvedčenia. Toto potom dávame aj našim deťom vedome alebo nevedome a oni to všetko od nás preberajú. Niekedy sa problém ukáže až v dospelosti, to však neznamená, že dovtedy sme veci robili dobre. Každý z nás robí, čo sa dá a preto je tento článok takou pripomienkou pre tých, ktorí možno už tušia, že niečo nerobia dobre, ale majú strach s tým niečo urobiť. Treba začať. Raz sa za to deťom poďakujeme a raz sa oni poďakujú nám.

Sme nádherné zdrojové energie, tvorivé vedomia, ktoré sú výlučnými a originálnymi tvorcami svojho života a celej reality. Je veľmi dôležité snažiť sa nájsť vlastnú hodnotu ako zdrojovej energie a vše-objímajúcej lásky, ktorou sme. S tým prichádza aj väčšia seba-dôvera, ktorá nám pomáha urobiť aj náročné životné zmeny, ktoré nie sú v súlade s presvedčeniami našich blízkych a ľudí, s ktorými sme v kontakte, ale podľa nášho vnútorného vedenia a našich pocitov. Ak nežijeme v kontakte s našimi pocitmi, žijeme život niekoho iného – podľa jeho/jej/ich presvedčení. Takýto život nie je napĺňajúci a ani uspokojujúci a časom táto nespokojnosť prerastá do gigantických rozmerov a prejavuje sa na našom fyzickom a psychickom zdraví a v ďalších životných oblastiach, kde následne strádame.

Vždy, keď nám niečo chýba, tak si tvoríme náš život z nedostatku, nabíjame energiou tento nedostatok a tvoríme si tak ešte viac nedostatku. Byť vedomým tvorcom znamená uvedomiť si tento limitujúci vzor a dokázať ho našou vôľou, príslušnými rozhodnutiami a konaním prelomiť a zmeniť. To nie je ľahké, ale táto práca stojí za všetko úsilie. Rovnako nie je ľahké cítiť naše negatívne emócie. Nikto to nechce dobrovoľne podstupovať. Čím sme však vedomejší, tým je ich menej, takže opäť sa táto práca oplatí a vyplatí sa pritom každá naša snaha.

Naše deti sa nám raz poďakujú za to, že sme boli ochotní na sebe pracovať a dať sebe aj im to najlepšie z nás a do života.