My sme náš svet
V určitom bode našej cesty pochopíme, že skutočne my sme náš svet a všetko, čo vidíme a akokoľvek vnímame, snívame či vieme, je projekciou nášho vedomia a existuje to v nás. Cesta majstrovstva je integrácia tohto poznania a jeho praktická aplikácia v každej našej životnej oblasti. Cesta vzostupu vedomia a tvorby kvalitného a spokojného života je cestou práce s našou vlastnou vibráciou.
Môžeme sa spájať a tvoriť v číslach, lebo aj to je krásna skúsenosť, ale táto cesta je individualizovanou cestou každého z nás. Je to našs vlastná tvorba. Svet, ktorý prežívame, je našou vlastnou tvorbou a každý z nás ho preto vníma inak. Každý máme vlastné skúsenosti, pocity a pohľad na rovnaké veci a v tom je čaro, mágia a krása.
Existencia je pestrá a ponúka toľko pohľadov, koľko si každý z nás dokáže predstaviť. Existencia je plná života a to nielen toho humanoidného, ako ho poznáme. Existencia nemá začiatok a ani koniec a neustále v nej niečo tvoríme, formujeme a pretvárame. Keď vidíme svet mimo nás a rozmýšľame o tom, ako ho môžeme pretvoriť a že sme moc malí páni na to, aby sa to udialo ešte v tomto pomerne krátkom čase, ktorým je náš život, tak ja ponúkam taký to pohľad, ktorý žijem a s ktorým rezonujem:
nie je jedna časová os,
nie je jeden svet a ani jedna Zem,
nie je jedno naše Ja,
nie je jedna naša minulosť a budúcnosť,
sme kolektív energií, ale týchto kolektívov je nespočetne veľa.
Našou vstupenkou na Zem a ku kolektívu, ktorý chceme prežívať je:
naša vibrácia,
naše presvedčenia o sebe, našich možnostiach a schopnostiach,
o možnostiach a schopnostiach ostatných,
o integrácii a prijatí bez posudzovania seba, všetkých a všetkého, čo je.
Prijatie však nie je ignorancia. Ak sme volaní veci meniť a je to v našej moci, tak je treba to robiť. Inak je potrebné energeticky prijať, že to, čo akokoľvek vnímame, je náš iný aspekt, ktorý má vlastnú cestu, vlastné skúsenosti a sme to len my v inom tele, koži, alebo aj celkom inej forme. Praktická aplikácia tohto poznania sa neudeje z noci do rána.
Celý život sme učení, že sme obeťou iných ľudí, organizácií alebo okolností a že sme v niečom väčší alebo menší šťastlivci ako iní. Prejsť z tejto role obete do role tvorca, kedy chápeme, že aj tá najťažšia skúsenosť má hlboký význam, chce svoj čas, trpezlivosť a aj kopu pochopenia a praxe. Každý malý úspech nás však krásne posúva a stojí za to pokračovať.