Láska je naša liečivá misia

Každý z nás je láska a z lásky je vytvorená aj celá Existencia. Láska je tak nielen krásna a pozitívna emócia, ale je to aj základná substancia, z je vytvorené Všetko, čo Je. Naše životy a náš súčasný svet je naplnený rôznymi situáciami a nie o každej z nich by sme povedali, že je láskou. Aj tieto situácie sú však všetky vytvorené z lásky a sú láskou. Je to láska, ktorá je dôkladne prekrytá nami vytvorenou ilúziou, ktorú sme si na určitej úrovni nášho vedomia vytvorili my sami. Cieľom takéhoto postupu je umožniť nám spoznávať sa ako láska prejavená v ľudskom tele alebo inej forme, čo sa deje postupným odhaľovaním tejto ilúzie. Každú našu ilúziu tvoria určité pomaly vibrujúce energie, ktorými sú naše myšlienky, presvedčenia, pocity a emócie.

Láska je tá najvyššia vibrácia a aj energie, ktoré sú pozitívnymi atribútmi lásky, vibrujú veľmi rýchlo. Preto rôzne svetelné reality naším vedomím nevnímame, pokiaľ v ňom prevládajú energie ilúzie. To, čo vibruje pomalšie, však vnímať dokážeme. Aby sme dokázali cítiť príjemné emócie a voliť si také vibrácie, často sme si túto prieskumnú výpravu nastavili tak, že najprv musíme prejsť temným mínovým územím obsahujúcim naše najťažšie zážitky v podobe rôznych limitujúcich, dramatických, traumatických a ťaživých životných presvedčení a emócií. Kým tieto emócie ignorujeme alebo potláčame, tak bránime aj plynulému toku tých pozitívnych. Žiadna skratka v tomto procese neexistuje.

Pokiaľ niekto tvrdí, že všetko vždy mal len pozitívne a že negativita de facto v ňom/nej neexistuje, tak tento človek má pred sebou ešte veľkú časť svojej tieňovej práce s týmito energiami. Cítiť naše negatívne emócie a uznať naše obmedzujúce presvedčenia je ťažké a nikto z nás si to nevolí v živote dobrovoľne. Na určitej úrovni nášho vedomia si však prajeme prežiť aj tieto situácie a mať s nimi spojené skúsenosti. Na takejto úrovni nášho vedomia máme širší pohľad na celú záležitosť a vieme, že prekonanie takto náročných pocitov a situácií nás napokon posilní a ukáže nám to našu skutočnú silu ako tvorivého vedomia. Aj s vedomým poznaním, že to tak je, to však ešte stále býva veľmi ťažké.

Našou úlohou je byť láskou, ktorá objíma Všetko, čo Je, vrátane všetkej temnoty. Všetko, s čím akokoľvek prídeme do kontaktu, je nami vytvorená projekcia, rola daného človeka alebo nastavená situácia. Objatie bezpodmienečnej lásky robíme naším prijatím tohto človeka alebo danej situácie, prípadne tak, že cítime voči nim skutočný a hlboký súcit a pochopenie. Nie je to tak, že týchto ľudí milujeme ako niekoho, kto je nám najbližší a najdrahší. Je to tak, že my jasne a bez akýchkoľvek pochýb vieme, že aj tento človek je rovnocennou láskou, ako sme my a že pochádza a je neoddeliteľnou súčasťou rovnakého Zdroja ako my, čo je znamená, že je my, my sme si ho spolu-vytvorili v našej realite a že vieme, že sme so všetkým prepojení.

Zároveň pritom rozumieme, že tento človek si svoju situáciu na určitej úrovni svojho vedomia tiež ako vedomie zvolil prežiť a dokážeme dešifrovať aj to, prečo je súčasťou nášho života alebo prečo sa nám akokoľvek dostal do našej pozornosti. Žiadna náhoda tohto typu neexistuje. Toto je naša práca a liečivá misia každého z nás. Takýmto prístupom k sebe, k nášmu životu a všetkému, čo je, sa oslobodzujeme a oslobodzujeme tým aj všetkých, s ktorými prichádzame do kontaktu. Nechávame žiť a žijeme. Cítime nádhernú úľavu, že nemôžeme niesť zodpovednosť za všetko na svete a uzatvárame mier s tým, že skutočne všetko má svoj určitý význam a preto to existuje.

Tento pohľad na nás, náš život a celý náš svet, nám pomáha rásť a expandovať do pohľadu Zdroja, ktorý všetko tvorí a vie, že to tvorí preto, aby mal/mala určitú skúsenosť. Všetky svoje výtvory považuje za rovnocenné a jedinečné a za svoju súčasť. Neposudzuje ich ako lepšie a horšie a ani nijako inak. Ak niekde v nás existuje odpor a s ním spojený posudok, tak na tomto mieste je láska ešte prekrytá určitou vrstvou ilúzie, ktorá čaká na uznanie a zmenu. Odhaľovanie týchto ilúzií a práca s nízkovibračnými energiami – emóciami – je skutočne náročná, ale vždy, keď sa nám podarí prepracovať ďalšou vrstvou, je tento pocit príjemne expandujúci, posilňujúci a skutočne uspokojujúci.

Čokoľvek, čo v živote robíme, myslíme si a cítime, sme si vytvorili preto, že ako tvorivé vedomia chceme objavovať to, čo sme pred sebou dobre ukryli a chceme byť v ľudskom tele bezpodmienečnou láskou, ktorou sme. Chceme ňou byť nielen tak, že ju poznáme ako určitý mentálny koncept – tí, ktorí ho už poznáme, ale chceme ju žiť plne v každom ohľade a v každej životnej situácii. Našich emócií sa bojíme väčšinou preto, že spolu s nimi vždy objavíme aj nejaké limitujúce presvedčenia, ktoré je potrebné zmeniť a keď ich chceme zmeniť, tak musíme meniť veľa vecí v našom živote. Musíme byť odvážni aj trpezliví, často musíme ísť proti našim blízkym a spoločenskému programovaniu a musíme si veriť, že to, čo cítime a následne robíme, je pre nás dobré bez ohľadu na to, ako to vníma ktokoľvek iný. 

Kým sa však takéto zmeny plne manifestujú v našej fyzickej realite a my hmatateľne cítime ich pozitívny dopad na náš život, nejaký čas to vždy trvá. Medzitým musíme veriť tomu, že ideme správnou cestou a vytrvať aj v našej odvahe, odhodlaní a trpezlivosti. S týmto nám krásne pomáha mier v podobe prijatia všetkého tak, ako to je a s poznaním, že všetko sme si vytvorili pre náš rast a rozvoj nášho vedomia. S prijatím je vo väčšine prípadov spojené aj odpustenie sebe a/alebo iným, čo nás skutočne oslobodzuje a umožňuje nám opustiť danú situáciu energeticky, poďakovať sa za to, čo nám priniesla a možno ešte prinesie, čo zistíme neskôr a otvoriť sa novému a pozitívnemu riešeniu. To znamená, že najprv musíme našu vibráciu zrýchliť, aby sa nám otvoril nový a širší pohľad, ktorý obsahuje svetlejšie riešenia. Postupne pritom na našej ceste pracujeme so stále menej intenzívnymi emóciami, ktoré zodpovedajú našej zrýchlenej vibrácii.

Naša vibrácia je všetko. Je to nástroj, pomocou ktorého si tvoríme všetko a pomocou ktorého prežívame všetko, čo sme si vytvorili. Našou vibráciou a s ňou rezonujúcimi myšlienkami, presvedčeniami a emóciami, si vytvárame všetko v našom živote a v našej realite. Realita každého z nás je iná, základom každej reality je však láska. Láska drží všetko pohromade a láska nás lieči na všetkých úrovniach. Nie je kam inam smerovať, ako do lásky, ktorou sme. Niekto to nemá naplánované na tento život a jeho rola v tomto živote je byť určitým opakom lásky. Aj tohto človeka však očami lásky vidíme ako lásku, ktorá len zatiaľ do lásky nerozkvitla. Je to veľmi ťažká rola, pretože keď necítime lásku, cítime veľmi ťažké emócie, ako je strach, bezmocnosť, veľká oddelenosť a nekonečné prázdno a z tohto stavu sme preto kvôli láske ochotní robiť aj všetko možné, čo láskou nie je. Všetko, čo sme kedy urobili, sme urobili preto, že niekde v podvedomí hľadáme lásku, ktorou sme. Nie je to ospravedlnenie pre naše činy, ale je to tak, že všade a vo všetkom vedome alebo podvedome hľadáme lásku.

Ak sa ako ľudia dopustíme skutkov, ktoré si vyžadujú určitý ľudský trest, tak aj to je relevantnou súčasťou našej skúsenosti a chceme to zažiť. To však nemení na nič na tom, že stále sme láskou. Aj takéto zážitky na určitej úrovni vedomia chceme mať, aj keď vedome by si ich nikto z nás nezvolil na žiadnej zo strán. Láska je našou liečivou misiou a začína sa od nás. Kým nedokážeme dávať lásku sebe, nemáme viac lásky ani pre iných. Láska sa začína láskou k sebe a zmenami v našom živote, ktoré nesú pozitívne atribúty lásky. Niekedy pritom zdanlivo ubližujeme iným, lebo ich napríklad opustíme, ale aj to je len ilúzia. Pokiaľ s niekým ostávame len preto, že sa bojíme, že ho/ju nejako zraníme naším odchodom, tak to je ešte stále aktívne zranenie v nás. Ešte stále sa vtedy nachádzame v role obete a máme strach z tejto zmeny, pretože si dostatočne neveríme. Niekedy opustenie iného človeka je tou najväčšou službou, akú všetkým môžeme urobiť vrátane jeho samého.

Tento človek si konečne potom môže konečne začať hľadať vlastný zdroj energie v sebe, ale môže ho aj ďalej hľadať v iných. To je jeho slobodná voľba. Od nás je opustenie toxického človeka aktom zdravej sebalásky a správneho nastavenia zdravých hraníc, ktoré so sebaláskou úzko súvisia. Čím viac si toto všetko uvedomujeme a najmä, keď si to dokážeme uvedomiť už aj uprostred niektorej ťaživej emočne situácie, tým skôr sa z nej vzdialime a tým skôr si vytvoríme miernejšiu cestu naplnenú väčším pokojom, rovnováhou a ostatnými pozitívnymi záležitosťami.