Kruh je konečná definícia

Veci sa v súčasnej dobe vyvíjajú veľmi rýchlo a my sme pritom vyzývaní reagovať na množstvo rôznych informácií a podnetov v každom tu a teraz. Žijeme v epoche veľkej transformácie vedomia a nikto z nás tu nie je náhodou.Množstvo informácií a podnetov, ktoré máme denne k dispozícii, významným spôsobom rozširujú naše vedomie a nútia nás prehodnocovať naše doterajšie postoje, pohľady, pravdy a presvedčenia. Nútia nás myslieť, cítiť, konať a vibrovať inak. A, to je dobre. Všetko, čo sa deje, je naša spoločná tvorba ako individuálneho vedomia a aj na kolektívnej úrovni. Všetko nám na niečo slúži. 

Všetko, čo vidíme v našom vonkajšom svete, je projekcia nášho vedomia a všetci sú naše iné aspekty. V tomto živote sme pritom ani nemuseli byť "príšerné kreatúry s hlboko temnou históriou", ale každý z nás má za sebou aj skúsenosti, ktoré by sme zaradili do kategórie: "Schovať a viac sa k nim nevracať." Všetko existuje v nás a je našou súčasťou.

Je preto veľmi naivné myslieť si, že vždy sme boli len svetlom, láskavými a dobrými v našom prejave na úrovni manifestácie. To, čo sa nám hnusí, čím opovrhujeme, alebo čo považujeme za absolútne neprijateľné, to všetko je náš iný aspekt, ktorým sme inde a ktorý nás volá po prijatí a integrácii. Nie po schválení, že to, čo robí, je v poriadku, ale po pochopení, že aj taká skúsenosť existuje a že má nejaký význam pre Celok, ktorým sme.

Každý z nás má za sebou v iných životoch a na iných miestach Existencie aj skúsenosti, ktoré sú z opačného spektra a aj tie najtemnejšie. A, to, čo vidíme teraz ako temnotu, to sú naše iné Ja v iných časoch a priestoroch. Temnota je nedostatok svetla. Keď pustíme svetlo do tmavej miestnosti, rozsvietime a môžeme začať upratovať. V tejto fáze sa ako ľudia nachádzame.

A, aj keď je hrozné, čo všetko sa deje, všetci sme to niekde a niekedy robili aj v takomto rozsahu. Prijatie toho poznania je nevyhnutnou súčasťou nášho rastu, posunu a rozvoja nášho vedomia, ktorý vedie k zrýchleniu našej vibrácie. Keď si predstavíme, že ako Existencia sme bez pohybu a len plynieme, tak je to nuda a preto existuje Všetko, čo Je. My sme Všetko, čo Je a Všetko, čo Je, existuje v každej častici Všetkého, čo Je. Existencia je holografická. Kamkoľvek ideme, všade sme centrum. Nie však z našej ego perspektívy, ale skutočne Stred je v každom z nás. A, z tohto stredu máme ako Existencia vždy nový a iný pohľad a nové a zaujímavé, i keď niekedy aj bolestivé skúsenosti. 

V súčasnosti už po nejakú dobu prebieha ešte jeden zaujímavý fenomén, ktorým je akoby rozdeľovanie realít. Nie v ďalekej budúcnosti sa reality niektorých z nás výrazne rozdelia podľa toho, kto ako bude vibrovať a aké témy chceme preskúmať v tomto živote a kam až v tom chceme zájsť.
Aj preto máme v súčasnosti k dispozícii toľko informácií, obsahu a podnetov. Vďaka nim integrujeme, čo treba a meníme vibráciu. Vďaka nim sa rozhodujeme, či chceme ísť ďalej a ako. Voľba je slobodná a môžeme ju do určitej miery meniť.

Všetko, čo vidíme a čo sa odhaľuje, nám dáva možnosť vybrať si, ako budeme vibrovať a naša vibrácia nás zlaďuje s príslušnou realitou a Zemou. Čokoľvek, čo vidíme, nám dáva aj možnosť fyzicky sa zapojiť a pomôcť a zmeniť veci k lepšiemu. Všetko je našou projekciou a všetku silu byť tým, kým chceme, žiť, ako chceme, s kým chceme a kde chceme, máme v sebe.Je to cesta, je to proces a je to tréning. Aj to tak väčšinou chceme. Naša vibrácia je kľúčový nástroj ku všetkému. Vibrácia nášho vedomia. Našu realitu tvorí systém našich presvedčení. Akákoľvek technika, metóda, čokoľvek, čo nám pomáha zmeniť naše presvedčenia k pozitívnemu, je v poriadku. Nemusíme používať ani žiadnu. 

Čomu veríme, to si tvoríme. Nedôvera neexistuje. Vždy niečomu veríme, a to bez ohľadu na to, či je to negatívne alebo pozitívne. To je princíp tvorby na úrovni manifestácie. Všetko je tiež neutrálne, a to, ako to vnímame a prežívame, sú naše vlastné zafarbenia na základe našich presvedčení.
Ak sa chceme zladiť s realitou, kde je mier, kde ľudia spolupracujú, pomáhajú si, rešpektujú sa, nebojujú, ale tolerujú sa a všetko robia pre blaho Celku, tak toto musíme najprv integrovať v sebe a v realite, kde sa nachádzame. 

Najprv však musíme prijať to, kým sme, kde sme a aj kým sme boli. Musíme tiež prijať to, čo sa deje a až cez prijatie všetkého, čo vidíme v našej externej realite a prijmeme to rozpoznaním toho, že to, čo a koho vidíme, sme my v iných časoch a priestoroch. Prijatie a odpustenie sa nerovná schválenie toho, čo vidíme. Je to len energetické uvoľnenie.Je to zmena nášho presvedčenia, kedy uznávame aj to, že nám to slúžilo ako skúsenosť. A, keď cítime, že chceme pomôcť fyzicky, že to je volanie našej duše, tak to treba urobiť. Ostatná práca je energetická, je to cesta integrácie, inklúzie a prijatia bez podmienok a posudzovania.

• Kým neprijímame, tak posudzujeme. 

• Kým neprijímame, tak sme v odpore.

• Kým sme v odpore, tak cítime bolesť.

• Kým sme v odpore, tak cítime oddelenie.

• Kým sme v odpore, tak cítime prázdno.

• Kým sme v odpore, tak nabíjame energiou to, voči čomu a komu sme v odpore. To potom v našej realite pretrváva, a to potom zažívame ako reálne a hmatateľné.

• Kým neprijímame, tak bojujeme.

• Kým bojujeme, tak necítime a nevidíme mier. 

• Kým necítime mier, tak necítime pokoj, radosť a lásku.

Rovnováha, ktorú si prajeme vidieť v externej realite, sa musí najprv uskutočniť na internej úrovni, v nás, bezpodmienečným prijatím. Toto je naozaj čas, ktorý nás vyzýva k tomu, aby sme videli v sebe aj mimo seba, čo je mimo rovnováhy a začali sa tým seriózne zaoberať. Úprimná sebareflexia a bezpodmienečná sebaláska je pritom kľúčom k úspešnej vnútornej práci. 

Mnohé veci v našich osobných životoch a aj v kolektívnej realite sú už tak zjavné, že ich viac nemôžeme ignorovať. Dnes viac, ako inokedy vidíme, ako je všetko prepojené a ako každá častica ovplyvňuje Celok. To platí v našich osobných životoch, ale aj v politike, hospodárstve, ekonomike a vo všetkých našich systémoch. Kľúč je láska a všetky jej atribúty a balans sa začína balansom v nás, zladením našich presvedčení s láskou.

Každá naša skúsenosť nám slúži aj na niečo pozitívne a vždy sa môžeme rozhodnúť robiť veci inak, lebo to, čo robíme, nám alebo iným ubližuje, alebo sa môžeme rozhodnúť, že niečo už iným nikdy nedovolíme a tak podobne. Opäť je to o systéme našich presvedčení a o tom, čo si myslíme, kto sme, čoho sme schopní, čo iným dovolíme, čo si my dovolíme voči iným, čo dovolíme sebe, lebo si to podľa nás (ne)zaslúžime a tak podobne.

Máme zodpovednosť za všetky tieto skúsenosti a za všetky naše výtvory. A, aj keď nám to nejde z noci do rána, tak toto je cesta zmeny, je to cesta rozvoja vedomia, je to cesta transformácie a vzostupu vedomia do svetla a lásky, ktorou sme. Ktorou cestou sa tam dostaneme, to je na nás. Každý z nás tam však smeruje a raz sa tam dostane. Naša cesta môže byť krátka aj dlhá, rýchla aj pomalá, plná zákrut aj výmoľov, uzávierok a prekážok, alebo to môžeme vziať aj skratkou. Všetko závisí od našich presvedčení, nášho konania a vibrácie a od našej životnej témy.