Krása našej človečiny
Tak, ako všetko v našom živote, aj práca na sebe si vyžaduje určitý balans, kedy sa strieda aktívna fáza s tou relaxačnou. Keď na čokoľvek príliš tlačíme, v určitom bode tohto procesu sa ak tak unavíme a veci nakoniec pustíme – necháme ich vychladnúť a ísť svojím smerom. Často práve v tejto etape uvoľníme to, čo je potrebné uvoľniť a nachádzame pritom potrebné riešenia či inovácie. Našou úlohou v spirituálnom či osobnom rozvoji nie je poprieť všetko, čo nám predtým fungovalo a čo sa nám pred prebudením nášho vedomia páčilo. Naše ľudské pôžitky a radosti sú rovnako spirituálneho ako naše vedomie, ktoré ich pre nás vytvorilo. Naším cieľom je vždy určitý balans vo všetkom, a to platí aj pri spirituálnej práci, seba-rozvojových praktikách a vzostupe nášho vedomia.
V skutočnosti sa snažíme priniesť nebo a raj na Zem a pritom zisťujeme, že táto cesta integrácie vedie cez prijatie všetkého na Zemi takého, aké to je. Nepopierame pritom ani našu človečinu a ani náš ľudský život. Náš život je dar a vďaka nášmu ľudskému telu môžeme prežívať život z rôznych uhlov pohľadu a rozvíjať sa ako energia a vedomie prejavené vo forme. To je cestou aj cieľom nášho vedomia. Prebudenie vedomia nám neberie náš predchádzajúci život, ale otvára nám nový pohľad na to, čo v ňom môžeme zlepšiť a skvalitniť. Náš život pritom dostáva nové rozmery a oveľa väčší zmysel dáva úplne všetko, čo sme kedy žili, žijeme a čo by sme chceli ešte žiť. Ak pritom aj objavíme niečo, čo nám nerobíme dobre, alebo tým nerobíme dobre iným, tak to môžeme zmeniť a pritom si náš život neustále pretvárať. Môžeme zakomponovať do starého nové, do nového staré a tvoriť aj úplne niečo iné, čo sme doposiaľ nepoznali a je to pre nás príjemné.
Našou cestou však nie je perfekcionizmus.
Všetko je spirituálne, pretože všetko je súčasť Zdroja a Zdroj je vo všetkom. Všetko je vytvorené zo Zdroja. Aj naše materiálne potreby a radosti sú spirituálne a naším cieľom nie je ich zapudenie. Rovnako nie je cieľom zapudiť aj naše náročné pocity a necítiť ich. Práve naopak, nie sme o nič menej spirituálni, keď sa občas poriadne naštveme, alebo cítime smútok, ľútosť, sklamanie a iné ťaživé pocity. Dôležité je naučiť sa s nimi pracovať.
Našou úlohou tiež nie je zapudiť naše ľudské telo, ale naopak priviesť do neho čo najviac našej zdrojovej energie a dať jej určitú formu v podobe nášho života, našej práce, vzťahov a toho, pričom sa cítime dobre, oživení a sami sebou. To môže byť pre každého úplne niečo iné – varenie, záhradka, starostlivosť o seba, iných, zvieratá, pomoc akéhokoľvek typu, alebo len jednoducho žitie nášho života tak, ako ho máme radi so všetkým, čo pritom robíme.
Naša človečina je rovnako spirituálna ako naše vedomie.
Na človečina je vytvorená a oživená naším vedomím a v ňom spočíva. Nič nemôže byť spirituálnejšie.
Všetko je láska a láska je vo všetkom.
A, preto, ak si užívame aj krásy a pôžitky fyzického sveta, ktoré nám denne alebo príležitostne ponúka, tie sú rovnako vytvorené naším vedomím a tieto činnosti sú rovnako spirituálne, ako meditácia, kurz seba-rozvoja či zvuková a svetelná aktivácia. Keď máme z niečoho skutočnú radosť a z hĺbky našej duše si to užívame, tak sa nachádzame vo vysokej vibrácii a vtedy nami prúdi naše zdrojová tvorivá energia voľne a to je integrácia našej človečiny z fyzického sveta a našich vysoko-vibračných aspektov spoza závoja zabudnutia. Každý deň nemusíme mať rovnaké tempo práce na sebe rovnako, ako nemáme rovnaké tempo práce pri akýkoľvek iných činnostiach. Je dobré občas poľaviť a uvoľniť sa a zapojiť sa aj do zábavy, za ktorú by sme s naším prísnym spirituálnym Ja mohli cítiť vinu. Vo všetkom treba hľadať balans a práca na sebe v tomto ohľade nie je žiadny výnimkou.
Naše rozvinuté vedomie sa už nikdy nevráti do svojho pôvodného stavu, ktorý sme mali na začiatku našej inkarnácia a ani moment pred týmto momentom. Stále sme v pohybe a nie je kam inam ísť, ako k našej prirodzenej podstate, ktorou je svetlo a láska. Niekedy, keď sa až príliš venujeme práci na sebe, tak sa nám stáva aj to, že zbytočne veľa našej pozornosti smerujeme na to, čo robíme zle, čo nám nefunguje, prečo, kde sme pochybili a sústredíme sa pritom na naše blokované energie. Vtedy sa deje to, že tieto záležitosti ešte viac nabíjame našou energiou a náš odpor, strach či hnev ešte viac posilňujeme a tvoríme si ešte viac z neho.
Na tomto príklade tak môžeme krásne vidieť, že rovnováhu naozaj potrebujeme v úplne každej životnej oblasti a aj niečo také fajn a dôležité, ako je rozvoj nášho vedomia, nám môže za určitých okolností škodiť. V polaritných energiách má všetko dobré aj svoj opak a presne tak aj všetko zlé. Dobré a zlé je pritom uhlom nášho pohľadu a súčasťou tej istej veci. Je len na nás, aby sme po preskúmaní rôznych polarít našli balans tam, kde je to pre nás príjemné a kde nám to po rôznych stránkach vyhovuje.
Byť sebou a autenticky vyjadrovať našu zdrojovú energiu, ako aj to, že sa ako vedomie prebudíme zo spánku zabudnutia, neznamená, že teraz musíme zanevrieť na všetok fyzický život a všetko, čo sa nám doteraz páčilo a čo nám už fungovalo. Skôr, keď tak, pridáme upgrade, ale kľudne môžeme participovať aj na tom, čo bolo fajn aj predtým. Naše ľudské telo je z materiálneho sveta a pre svoju prosperitu potrebuje tak energiu nášho vedomia mimo nášho sveta, ako aj materiálnu hojnosť vytvorenú naším vedomím tu na Zemi.
Naša človečina je krásna a čím krajšia je pre nás, tým lepšie sa tu cítime.