Keď odkladáme masky a nové tváre nám robia radosť

Len vedomie, ktoré si nie je vedomé toho, že je nekončeným, mocným a tvorivým vedomím bez začiatku a konca, dokáže robiť veci, ktoré by s týmto poznaním nikdy neurobilo. Každý z nás je energia, svetlo a láska prejavená vo forme, ktorá má v našom aktuálnom živote podobu ľudského tela. Unikátna je pritom nielen naša vibrácia, ale aj skúsenosti, ktoré v tomto tele máme, ako aj samotné telo, ktorý je jedinečným originálom v celom stvorení.

Všetko sa neustále pohybuje určitou rýchlosťou a všetko sa neustále mení. Aby sme sa mohli spoznávať ako to, kým v skutočnosti sme, musíme si najprv vytvoriť niečo, čo nám pred nami toto poznanie skryje. Potom si nastavíme indície v podobe rôznych výziev a symbolov, ktoré nám pomáhajú odhaľovať to, čo sme pred sebou skryli. Našou skutočnou podstatou je veľmi rýchlo sa pohybujúca energia a aby sme mohli túto našu časť znovu objavovať a mať pritom rôzne skúsenosti a pocity rozšírenia, tak musíme našu rýchlosť najprv dočasne znížiť a spomaliť.

V tejto našej inkarnácii sa nachádzame v špeciálnom období, ktoré možno charakterizovať aj ako priaznivé pre vzostup nášho vedomia do vyššej rýchlosti, pričom však môžeme ostať v našom ľudskom tele, čo je jedinečná a veľmi zaujímavá skúsenosť. V tomto procese sa učíme, že sme vedomie a energia, ako aj o tom, aké stavy bytia nám to prináša, keď vibrujeme pomalšie a aké to je, keď našu vibráciu zrýchlime. Učíme sa pritom tiež plne prijímať zodpovednosť za všetko, čo si tvoríme a vďaka čomu spoznávame, aké vibrácie nás tvoria v danom momente. V neposlednom rade sa pritom stávame stále vedomejšími tvorcami, ktorí sa učia tvoriť si svoju realitu vedome a podľa svojho priania.

Keď sa začneme prebúdzať, niekedy môžeme byť prekvapení z toho, že ešte stále máme v živote rôzne náročné situácie, zdravotné, vzťahové a iné komplikácie, ako aj chvíle, kedy ešte stále myslíme, cítime a konáme v rámci našich starých vzorov a programov ega. Je to tak preto, že v tejto chvíli ešte nie sme (v)zostúpeným vedomím, ale sme vedomím, ktoré sa prebúdza do stále hlbších vrstiev, dimenzií a pritom spoznáva obmedzenia, ktoré sme si pred našou cestou na Zem a pri svojom pobyte tu, nastavili. Naša vedomá práca sa v tomto okamihu v skutočnosti len začína.

Mnohí si pritom možno tiež myslia, že našu starú identitu musíme úplne nechať za sebou a stať sa niekým úplne iným. Môžeme mať pritom dokonca tendenciu prestať robiť veci, ktoré sme mali radi a spytovať aj všetko, čo nám dovtedy fungovalo, bolo dobré a radostné. Nič také však samozrejme nemusíme a časom na to prídeme. Proces vzostupu, alebo proces stávania sa naším Vyšším Ja, nie je to tom, že čokoľvek, kým sme alebo kohokoľvek necháme za sebou. Je to proces rozširovania vedomia, expanzia, ktorá je inkluzívna a počas ktorej integrujeme všetko, čo sme si vytvorili vrátane všetkého už poznaného. Rozširujeme pritom naše poznanie o tom, kto sme a učíme sa toto poznanie udržať a aplikovať ho do nášho bežného života.

Táto práca nám pomáha odkladať masky, ktoré sme doteraz nosili, a ktoré boli normami, štandardmi, vzormi, alebo programami prevzatými počas našej výchovy, dospievania, od rodiny, blízkych, priateľov, kolegov alebo spoločnosti. Mnohé z týchto programov sú v rôznych smeroch obmedzujúce a ich odhalením a prekonaním cítime pocit rozšírenia, úľavy, domova, svetla, ľahkosti, lásky, súcitu, pochopenia, rešpektu, tolerancie, radosti a úžasnej tvorivosti. To je aj základný účel všetkých našich masiek a limitujúcich programov.

Tento proces rozširovania našich doterajších právd a presvedčení nás vedie do neznámeho, čo môže byť neraz veľmi skľučujúce, pretože neznámeho sa väčšinou bojíme. Naša ego identita pri ochutnávke neznámeho okamžite nastraží svoje radary a vyšle signál s obsahom niektorého existenčného strachu a s upozornením "nevstupovať, môže to byť veľmi nebezpečné". A, my sa neraz aj naozaj zľakneme. Naše ego sa stará o naše prežitie a robí to veľmi dobre. Zrýchľovaním vibrácie nášho vedomia sa však okrem iného učíme aj o tom, že my sme tvorcami našej reality a že existuje oveľa viac, ako len prežívanie a viac, ako to, čo už poznáme. Učíme sa o tom, že môžeme žiť náš plný potenciál a pritom byť šťastní, naplnení a žiť život podľa našich predstáv.

Mnohí z nás si už zvykli na svoju ego identitu do takej miery, že nás to stojí obrovské množstvo úsilia otvoriť sa naším ďalším aspektom a osvietiť pritom všetko, čo nás obmedzuje bez posudzovania a strachu. Naše ego sa rado stotožňuje s určitým naším aspektom, ktorý považujeme za významný alebo nejakým spôsobom dôležitý. O tento aspekt však v procese vzostupu neprídeme, ba naopak, staneme viac sami sebou a tento stav bytia nám vždy prináša aj väčšie uspokojenie, naplnenie, stabilitu a mier. Tento vnútroný mier je to, čo nám nikto nemôže vziať, a to, po čom vo vnútri naozaj túžime, o čo sa po celý život usilujeme, a to aj bez toho, či si to uvedomujeme, alebo nie. V procese rozvoja vedomia postupne odhaľujeme masky, ktoré sú dočasnou ilúziou poskytujúcou nám potrebnú polaritu a relativitu. Sú to masky, ktoré sme si na nejaký čas nasadili, aby sme ich raz dali dole a spoznali našu skutočnú tvár.

Táto hra nás baví, aj keď niekedy sú naše osudy skutočne veľmi náročné. Naše vedomie hrá túto hru, lebo nás to nás oživuje a prináša nám to nové zážitky a skúsenosti. Na určitej úrovni nášho vedomia pritom bez akýchkoľvek pochybností vieme, že úplne všetko je dočasné a všetko sa raz skončí, aby sme pokračovali zase v inej hre, na inom poli, vždy však s tými istými hráčmi, ktorí sú len obsadení do nových rolí. V procese rozvoja vedomia postupne odstraňujeme filtre, cez ktoré sme doteraz vnímali náš svet, náš život a našu realitu. Postupne pritom začíname jasne vidieť, kto sme ako svetlo a láska a začíname tieto poznania aplikovať aj v našom praktickom živote.

Postupne tiež zisťujeme, že sme viac, ako akákoľvek rola, ktorú v týchto hrách hráme, viac, ako naše tituly a akékoľvek naše výsledky, a viac, ako naše profesionálne či iné vyznamenania. Sme tiež viac, ako akýkoľvek identifikátor, pomocou ktorého sa naše ego relativizuje voči ostatným ľuďom a realite. Mnohí z nás sú hrdí na to, čo dosiahli vo svojom osobnom alebo profesionálnom živote a je pre nás neraz ťažké sa pustiť týchto identít. Všetko sú to však externé záležitosti, ktoré nás samé o sebe nikdy skutočne nenaplnia permanentnou radosťou, mierom a láskou. Vždy z nich budeme potrebovať viac, lebo to, čo sme už dosiahli, ten pocit a stav bytia, čo sme pri tom úspechu cítili, je vždy len dočasný. V porovnaní s tým, cítiť svoje svetlo a byť naplnený láskou, ktorou sme, zvnútra, je stavom permanentným, ktorý nám nikto nemôže vziať a  ktorý vieme dosiahnuť vedome sami kedykoľvek.

Stále pritom zažívame určité výzvy a polaritné situácie, pretože túto relativitu potrebujeme pre to, aby sme mohli rásť a rozvíjať naše vedomie. Čím viac limitov sme však už odstránili a čím viac svetla a rýchlo sa pohybujúcich energií tvorí naše energetické pole, tým sú aj tieto výzvy jemnejšie alebo trvajú kratšie, rýchlejšie ich rozpoznáme ako naše vlastné výtvory, čo nám umožní rýchlejšie sa posunúť z role obete alebo páchateľa do role tvorcu a tým sa aj rýchlejšie vrátime späť do nášho stredu.

Po každej výzve tiež objavíme novú perspektívu, múdrosť a poznanie o tom, kto v skutočnosti sme ako láska a svetlo, ako zdrojová energia, ktorá sa hrá, že je čímkoľvek menej, ako mocným, tvorivým a nekonečným vedomím bez začiatku a konca. V tomto procese spoznávame našu skutočnú hodnotu ako originálneho klenotu stvorenia s nenahraditeľnou úlohou a unikátnymi skúsenosťami, ktoré obohacujú celok o niečo nové a postupne prekonávame a pracujeme aj so všetkými našimi existenčnými strachmi.

Postupne aj naša ego identita rozoznáva túto pravdu a poddáva sa jej, odovzdáva sa toku, pretože je to pre nás príjemné, oslobodzujúce, máme pritom viac empatie, pochopenia, rešpektu, celkovo sme jemnejší a silnejší, a vo svojom strede pevnejší. Proces rozvoja vedomia preto ani tak veľmi nie je o tom, že by sme zdolávali strmé horské vrcholy, ale skôr o vyzliekaní sa z kože, ktorá nám je už pritesná.