Každý z nás je „work in progress“

Keď v živote sledujeme, že nám niečo funguje, väčšinou si to všimne aj niekto z nášho okolia a keď rieši podobnú situáciu, tak sa niekedy spýta, čo fungovalo u nás. U tohto človeka nemusí byť toto riešenie ideálnym, môže ho však inšpirovať k vlastnému úspešnému riešeniu. To je aj princíp sprevádzania procesom rozvoja vedomia. Tí, ktorí prejdú určitú časť cesty a skvalitnia svoj život, sú prirodzenou inšpiráciou pre ostatných, ktorí riešia podobné záležitosti. Naším cieľom však nie je poskytovať komukoľvek zaručené rady, čo a ako by mal robiť, ale ukázať mu, že odpovede na vynárajúce sa otázky má svojom vnútri.

Každý z nás má silu a všetky nástroje riešiť svoju situáciu a keď sa na nás daný človek obráti, poskytneme mu podporu v jeho vlastnú silu. Takto držíme priestor, pretože tohoto človeka vidíme ako rovnocenného a vidíme v ňom rovnaký potenciál. Často stačí, že si navzájom potvrdíme, čo už sami vieme a cítime. Nakoniec sa však každý musí rozhodnúť sám, čo s ním rezonuje a aké riešenie zvolí. My netušíme, ako sa daný človek cíti a preto mu nevieme poradiť ani najviac rezonujúce riešenie. To musí cítiť každý sám a dôverovať týmto pocitom a vibráciám.

Ak nás niečo osloví u iného človeka, čo mu funguje, vždy je táto záležitosť už prežitá a energeticky je uložená v jeho energetickom poli. Nás de facto nelákajú slová alebo iný obsah, ale k danému človeku nás priťahuje energia tohto riešenia prenesená (uložená) do zdieľaných slov alebo iného obsahu. Pokiaľ niekto danú situáciu skutočne neprežil, tak sa to pri rozhovore vždy ukáže - chýba tam tá správna energia - a nedokáže preto odovzdať uspokojivú (rezonujúcu) odpoveď. Záležitosť tak ostáva len v mentálnej a teoretickej rovine, chýba však prežitá skúsenosť a skutočná energia riešenia.

Nikto z nás nie je hotovým majstrom svojej reality a každý máme ešte svoje výzvy. Pre tento postup existuje v praxi veľmi dobrý dôvod, ktorým je skutočnosť, že keby sme boli už všetci hotoví, tak by nebol pohyb, nebola by polarita, ktorú je treba zjednotiť. Polarita bude stále na našej ceste rozvoja vedomia, postupne sa však zjemňuje a nejde až do takých extrémov, ako sme napríklad mohli zažiť v našich životných začiatkoch. Každý z nás má inú cestu a je jeho/jej cieľom je nachádzať unikátne metódy na vytvorené problémy a prinášať do praxe originálne riešenia.

Keď vidíme, že niekto niečo dobre zvládol a jeho či jej život sa v určitom ohľade skvalitnil, tak vždy je to pre nás informácia o tom, že tento iný aspekt je naším vlastným aspektom, ktorý je rovnocenný s rovnakými atribútmi lásky a tvorivej sily. Aj my môžeme raz dosiahnuť to, čo dosiahol tento človek. Pokiaľ sa nám do pozornosti dostane človek, ktorý má ťaživú životnú situáciu alebo robí veci, ktoré sa nám nepáčia, tak aj to je náš iný aspekt, ktorý nám týmto pripomína, že možno tomto živote alebo v inom čase a priestore sme podobné veci robili aj my. Môžeme mu poslať lásku, súcit a priať si, aby túto situáciu čo najlepšie zvládol pre najvyššie dobro všetkých a vidieť v ňom rovnaký Zdroj, akým sme aj my.

Takto opäť držíme priestor pre tohto človeka, ktorý nám ponúka obohatenie v tom, že môžeme celú túto záležitosť objať a tým sa stať viac Zdrojom, ktorým sme. Zdroj neposudzuje svoje výtvory v akejkoľvek podobe. Všetky sú rovnocenné a všetky existujú preto, že majú svoj dôležitý význam a účelom pre toto individualizované vedomie, ako aj pre celú Existenciu. Náš vývoj sa môže raz skončiť len splynutím so Zdrojom, z ktorého sme vyšli, a to vtedy, keď prežijeme všetko, čo sme si na našej ceste priali prežiť. Občas máme takú skúsenosť, že s týmto mocným Celkom splynieme a zažijeme pritom nádherné pocity, ale to je je malý fragment zo Všetkého, čo je.

Takáto skúsenosť je však pre nás vždy veľkým pozitívnym prínosom a motivátorom na našej ďalšej ceste rozvoja vedomia a úžasnou pripomienkou toho, kým v skutočnosti sme ako svetlo a bezpodmienečná láska. Naším prianím je cítiť túto lásku stále viac v sebe a zároveň mať možnosť autenticky sa prejavovať ako individualizované vedomie v určitej forme, ktorou je teraz naše ľudské telo. Nie je kam inam smerovať len do tejto jednoty, ktorá je v nás prítomná, ale ani to nie je správna definícia, pretože nás v niečom limituje. My sme jednota a zároveň sme súčasťou jednoty a jednota je aj v nás. Táto univerzálna pravda platí na všetkých úrovniach vedomia a my sa ju postupne učíme aplikovať aj v našom každodennom života.

Jednota a bezpodmienečná láska však neznamená, že všetkým všetko dovolíme. Zdravá seba-láska zahŕňa jasne definované hranice, za ktoré určité energie nepustíme. Jednota znamená, že si uvedomujeme, že všetci pochádzame z jedného Zdroja, sme jeho/jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj to, že si uvedomujeme, že sme večná a nekonečná energie v pohybe, vedomie prejavené v určitej forme, ktorá je rovnocenná s akoukoľvek inou formou v Existencii. Každý z nás má svoj čas na všetky svoje výzvy, míľniky a posuny. Nie je žiadny posudok a ani trest. Nie je ani žiadna obchádzka či omyl, existuje len skúsenosť s určitými atribútmi, ktoré nám umožnia prežiť určité stavy bytia.

Sme mocní tvorcovia našej reality a stále sme aj "work in progress". Stále skúmame a napredujeme a pritom prežívame a rozhodujeme sa, čo áno a čo už nie. Rozhodujeme sa o tom, že určité vibrácie už nechceme mať aktívne, lebo nechceme prežívať také emočné stavy a situácie. A, rozhodujeme sa aj o tom, že určité vibrácie aktivujeme, lebo situácie a manifestácie s nimi spojené sa nám páčia. Vždy máme slobodnú voľbu. Vždy. Vždy sa môžeme rozhodnúť inak a nikomu to nemusíme zdôvodňovať a ani inak vysvetľovať. Je to náš pocit, ktorý nás vedie a ktorý nám umožňuje aktivovať určitú vibráciu a prežiť s ňou spojený stav bytia. Len my vieme, ako sa pritom cítime a či to ešte takto chceme prežívať. Pritom platí, že aby sme vedeli, že niečo je dobré, tak často chceme najprv prežiť opak a až potom si máme z čoho vyberať. 

Pokiaľ našu tvorivú silu zneužívame na negatívne účely, táto energia je s nami spojená a v určitej podobe ju ako tvorcovia vždy musíme zažiť. To je dôležité uvedomenie a univerzálna pravda.