Každá výzva je novou príležitosťou pre rast a rozvoj nášho vedomia

Každý z nás robí v živote chyby a ako prebúdzajúce sa vedomia už vieme, že kaźdá takáto situácia je nami vytvorenou záležitosťou, ktorej cieľom je náš rast. Ako rozvíjajúce sa vedomie už tiež vieme, že prianím každého z nás je stále zažívať niečo nové a spoznávať sa pritom ako tvorcovia nášho života. Každá výzva nás krok po kroku posúva k poznaniu o tom, že sme si ju vytvorili my sami na určitej úrovni nášho vedomia, aby sme sa vďaka tomu naučili niečo o sebe a o tom, kto sme ako svetlo a láska prezlečená za človeka. Jedným z najmocnejších a najefektívnejších nástrojov, ktoré pritom máme k dispozícii, je naša vedomá pozornosť a ochota seba-reflexie. Naša vedomá pozornosť nám pomáha účinne zacieliť našu energiu určitým smerom, a to, čomu ju venujeme, to ňou posilňujeme a tvoríme si z toho viac. Čokoľvek, čomu venujeme pozornosť, tak udržiavame ako súčasť našej reality. 

Každá výzva nás posúva bližšie k uvedomeniu si našich tvorivých schopností a ich používaniu zodpovedným spôsobom. Každý z nás je obdarený schopnosťou cítiť, čo nám daná situácia ukazuje. Je však tiež veľmi dôležité, aby sme žiadne pocity nepotláčali a neignorovali. Cieľom každého z nás je spoznávať sa ako zdrojová energia a byť lepším, tvorivejším, vyrovnanejším, šťastnejším a láskavejším človekom. Našou cestou aj cieľom je byť vedomím, ktoré sa čo najautentickejšie prejavuje v tomto čase a priestore, čo nám prináša radosť, spokojnosť a hojnosť vo všetkých podobách. Keď však ignorujeme naše pocity, ktoré vždy cítime aj v niektorej časti fyzického tela, tak vtedy ignorujeme správy a odkazy od našich vysokovibračných aspektov, ktoré s nami týmto spôsobom komunikujú.

Rozvoj vedomia je pre nás prirodzený a každý z nás sa rozvíja svojím tempom. Táto cesta však nie je o tom, že sa musíme k niekomu pripojiť alebo kohokoľvek nasledovať či presviedčať o tom, že naša pravda je správna. Naše pocity potrebujeme počúvať aj preto, aby sme vedeli, čo s nami skutočne rezonuje a čo je pre naše najvyššie dobro. Všetky múdre učenia boli počas histórie ľudstva mnohokrát použité s nie príliš dobrými úmyslami a inak tomu nie je ani v dnešnej dobe. Preto sú naše pocity také dôležité a preto je také dôležité dovoliť si cítiť všetky naše emócie, aby sme vedeli, aké to je, keď sa pri niečom cítime dobre a kedy nie. Podľa toho vieme rozpoznať vibráciu človeka, s ktorým komunikujeme a motívy stojace za akýmkoľvek obsahom, s ktorým prídeme do kontaktu. 

Prebudenie vedomia pre každého z nás znamená niečo iné a preto je dôležité počúvať šepot našej duše, ktorá k nám prehovára v podobe pocitov, emócií a intuitívnych vnuknutí. Naše myšlienky sú stopami, ktoré nás privádzajú k pocitom, ktoré pred sebou ešte skrývame a bojíme sa ich cítiť. Cieľom tohto procesu je smerovať našu vedomú pozornosť k tomu, ako vibrujeme, čo je nástroj, pomocou ktorého si tvoríme úplne všetko. Je tiež dobré si občas pripomenúť, že my nie sme naše myšlienky, presvedčenia a ani naše emócie. Tieto energie sú len kľúčom k tomu, aby sa sme spoznávali ako vedomie, ktoré tvoria energie pohybujúce sa určitou rýchlosťou a vibrujúce na určitej frekvencii. Sme láska a svetlo a tvoria nás rôzne geometrické tvary, farby a zvuky. Každý z nás pritom hýri inými farbami a naša duša hrá vo stvorení inú melódiu. 

Naša realita je jedným veľkým zrkadlom a v procese rozvoja vedomia postupne zisťujeme, že čokoľvek, čo sa nám v živote deje a čo nám iní hovoria alebo robia, je len dokonalým odrazom toho, čo držíme v našom vedomí. Vo Stvorení neexistuje nič, čo nemá zmysel a všetko nám slúži pre náš rozvoj. Všetko nás smeruje k tomu, čo si o sebe v danom momente myslíme, ako sa pritom cítime a prípadne konáme, čo nám ukazuje našu súčasnú vibráciu. Vedomá práca na sebe nás vždy privádza k sebe a k tomu, kto v skutočnosti sme ako energia.

Byť človekom je veľkou výzvou a tak je fajn, keď nie sme na seba až takí prísni, tvrdí a nesúdime sa. Radšej sa môžeme poučiť z toho, čo nám nerobí dobre a poďakovať sa aj za tieto skúsenosti. Viac ich však opakovať nemusíme. Rozhodnutie je vždy na nás a každú našu voľbu môžeme kedykoľvek zmeniť bez vysvetľovania a len preto, že to tak cítime. Nikto iný nevie lepšie, ako sa cítime, ako my. V skutočnosti nikto nevie, ako sa cítime, a to ani vtedy, keď sa o tieto pocity podelíme. Vďaka našim pocitom však môžeme byť empatickí a spomenúť si naše vlastné emočné stavy, ktoré sme prežili. Takto sme si potom navzájom bližší a to je aj cesta do jednoty, ktorá je cieľom procesu rozvoja vedomia.