Je prebudený človek perfektným majstrom svojho života a reality?

Aj po prebudení duše a vedomia do širšieho obrazu ešte stále ostávame v polaritných energiách, v dôsledku čoho stále rozdeľujeme a separujeme na lepšie a horšie, teplé a studené, prebudený a neprebudený. Proces rozvoja vedomia alebo prebúdzania sa duše do svojej skutočnej svetelnej a láskavej podstaty má množstvo vrstiev a každý kvantový posun nám prináša nielen množstvo nových pohľadov a perspektív, ale novým a láskavejším pohľadom sa pozeráme aj na to staré a minulé.

Čím sa naše vedomie viac rozvíja a rozpamätáva na svoju skutočné podstatu, tým viac dokážeme objať alebo integrovať. Cítime viac lásky v sebe a k sebe a stále viac si uvedomujeme, že sme výlučnými tvorcami našej reality, čo je vo všetkých ohľadoch posilňujúce. Žiť vedomý a prebudený život znamená prinášať svetlo a lásku do každého aspektu nášho života, vďaka čomu sa náš život sa postupne a krok po kroku skvalitňuje vo všetkých jeho oblastiach. Prebúdzaním nášho vedomia tiež zisťujeme, že sme láska, ale že láskou je aj všetko okolo nás a všetci v našej realite.

Z lásky je vytvorené všetko a vo všetkom je láska. Láska nie je len pocit alebo príjemný stav bytia, je to substancia, z ktorej je vytvorené Všetko, čo Je. Postupne sa v rámci tzv. tieňovej práce učíme chápať, tolerovať, prijímať a integrovať aj všetky naše aspekty, ktoré by sme neoznačili ako lásku a ani ako pozitívne. Všetko, čo zažívame a akokoľvek vnímame, je projekciou nášho vedomia a jeho integrálnou súčasťou. Neexistuje to len mimo nás, ale naopak existuje to a my to vnímame práve preto, že je to našou súčasťou. Existuje pritom veľmi dobrý dôvod, prečo sa nám niečo deje alebo dostáva do pozornosti. Každá negatívna situácia a čokoľvek negatívne, čo vidíme, je tam preto, že nás to niečo učí o nás samých.

Je to to vždy určité presvedčenie o nás samých, ktoré sme zatiaľ nemali odvahu jasne vidieť a uznať jeho existenciu. Je tam preto, lebo sme doteraz nemali odvahu pozrieť sa mu do priamo očí a prijať ho bez odsudzovania alebo pocitov viny a hanby s vedomím, že sme si ho vytvorili my sami naším vedomím, aj keď možno len podvedome, alebo na inej úrovni nášho vedomia, ktorú si zatiaľ neuvedomujeme. Cesta rozvoja vedomia nás učí prijímať bez podmienok všetky naše aspekty – aj tie, ktoré vibrujú pomaly a označujeme ich ako zlé, negatívne, toxické, niekedy označované aj ako hrubohmotné, ako aj tie, ktoré vibrujú rýchlo a označujeme ich aj ako pozitívne, príjemné alebo ako jemnohmotné.

Naše iné aspekty sa nachádzajú naprieč celým stvorením a ako rozvíjame naše vedomie a integrujeme postupne každý jeden z nich, tak sa stávame celistvými a jednotou, od ktorej sme však v skutočnosti nikdy neboli oddelení. Jediné, avšak veľmi reálne a hmatateľné, čo nás drží od vysnívanej reality a pocitu, ktorý poznáme ako stav jednoty, sú naše myšlienky, emócie, konania – naša celková vibrácia, ktorú tvoria všetky naše aktuálne presvedčenia o sebe, našej realite a o tom, čoho sme schopní a čo všetko je možné. Je nádherné otvoriť sa novému a nebáť sa skúmať neprebádané územia. Náš strach, pocity viny a posudzovania sú jedinými prekážkami stojacimi medzi nami a našou vysnívanou realitou. V skutočnosti však nikdy nestojíme a tak či chceme alebo nie, stále aj tak skúmame a niečo nové pritom zažívame. To je v skutočnosti jediný a hlavný dôvod, prečo ako vedomia existujeme.

Chceme skúmať a prežívať pritom rôzne pocity. Pritom platí, že ak chceme opätovne zažívať stav expanzie, tak si musíme vytvoriť aj niečo, čo nám dopraje stav kontrakcie. Stvorenie je v neustálom pohybe a pulzuje, zmršťuje sa a expanduje a to platí, ako v malom, tak vo veľkom a na všetkých jeho úrovniach, pričom ani my ako vedomia inkarnované v ľudských telách nie sme žiadnou výnimkou z tohto univerzálneho pravidla. Mnohí z nás žijú atribúty svetla a lásky dávno pred prebudením a nemajú pre tieto životné pravdy a pravidlá žiadne špeciálne termíny a ani označenia.

Každá naša skúsenosť, každý z nás a všetko, čo existuje, je určitým prejavom Všetkého, čo Je a dôležité je uvedomenie, ktoré po prebudení ešte viac a neustále prehlbujeme, je to, že všetko je úplne rovnocenným prejavom Všetkého, čo Je. To znamená, že mačička alebo psík nie je viac, ako sliepočka alebo prasiatko, zlý človek nie je menej, ako dobrý človek a tak podobne. Po prebudení duše sa deje to, že naším osvietením a vedomou prácou na sebe začíname reflektovať, čo všetko je v našom živote mimo stredu a rovnováhy, čo inak označujeme rôznymi negatívnymi označeniami.

Zároveň zisťujeme, čo všetko je mimo rovnováhy v našich partnerských, pracovných či priateľských vzťahoch, ako aj vo všetkých globálnych záležitostiach. Jednou z najväčších výziev, ktoré pritom musíme zvládnuť, je po chopenie toho, že úplne všetko, čo žijeme a vidíme, sme si na niektorej úrovni vedomia spolu-vytvorili my sami. Prebudenie duše nám prináša rôzne pohľady do toho, kto sme ako naše vysokovibračné aspekty, aká je naša úloha na Zemi, aké sú naše dary, talenty a schopnosti a množstvo nových informácií, pohľadov a vnemov.

To, že máme k dispozícii všetky tieto informácie a pohľady z nás však nerobí lepšieho človeka, ako je ktokoľvek iný. Náš životný štýl sa skvalitňuje, lebo si uvedomujeme stále viac, aké je dôležité starať sa o naše fyzické telo, fyzické, psychické a duševné potreby a podľa toho sa učíme myslieť, cítiť a konať – vibrovať. Táto cesta je postupná a deje sa vo vrstvách tak, ako je každý z nás na to pripravený. Nikto z nás sa neprebudí tak, že na to nie je pripravený, i keď niekedy môžeme naozaj tlačiť na pílu a potom nás niektoré skúsenosti prevalcujú. Aj napriek tomu však máme vždy dostupné nástroje, ako to zvládnuť, v sebe a aj v našom okolí a jemnohmontých sférach. Každej pomoci sa však treba otvoriť a prijať ju. To je veľmi dôležitá súčasť procesu dávania/prijímania.

Keby sme sa prebudili všetci naraz, nebol by nikto o pár krokov pred nami, kto by nám mohol poskytnúť pomoc a určitý rámec a preto sa to deje v cykloch, vrstvách a vlnách tak, ako všetko vo Stvorení. Všetko má svoju hlavu a pätu, nič je navyše a ani zbytočné a presne tento pohľad nám poskytuje nové perspektívy a zážitky aj pri udalostiach z našej minulosti. Prebudením duše sa v skutočnosti naše ozajstné majstrovstvo len začína. Takže, nebyť sa na seba prísny, tvrdý a vedieť prijať aj to, čo považujeme za ťaživé a zlé, odpustiť sebe a iným a dať priestor nášmu autentickému vyjadreniu sú len niektoré, ale veľmi dôležité princípy, ktoré si stále vedomejšie osvojujeme a integrujeme ich do praktického života.

Spiritualita nie je nič mimo nás. My sme spiritualita, my sme stvorenie a stvorenie je našou projekciou, ktorá sa neustále mení spolu s tým, ako sa rozvíja naše vedomie. Je to cesta, ktorá je miestami veľmi náročná, ale každý krok stojí za to. Keď je toho veľa, treba spomaliť a venovať pozornosť drobnostiam a najmä s vďačnosťou za všetko, čo máme. To je nádherná energia, ktorá je aj úžasným manifestačným nástrojom. Čím viac dokážeme objať naše tieňové aspekty, odpustiť si a nechať voľný prejav nášmu autentickému Ja, tým viac to dokážeme aj pri ostatných ľuďoch. "Vedľajším " produktom tejto práce je úľava, sloboda, mier a pretekajúca radosť, ako aj slabnúca a postupne miznúca potreby akejkoľvek kontroly, manipulácie a ovládania nás samých, nášho života aj ľudí mimo nás.

Naše vzťahy sa následne otvárajú a prevzdušňujú, pričom nám poskytujú priestor na autentické seba-vyjadrenie a úplne novú tvorivosť. Naše vzťah viac nie sú o kontrole a potrebe držania ľudí v našich životoch, alebo o slobode a poznávaní nových aspektov nielen u seba, ale aj v ostatných ľuďoch, s ktorými sme v kontakte. Je to cesta, ktorá sa nikdy nekončí a my budeme mať stále čo objavovať, skúmať a prežívať.