Hra na separáciu

Sme nádherné bytosti svetla a lásky, ktoré sú prejavené v rôznych podobách naprieč celou Existenciou. Sme tvorivé vedomie, energia v pohybe, ktorá si tvorí úplne všetko. Sme naše vlastné svetlo aj náš vlastný tieň. Sami so sebou hráme hru na separáciu, ktorá nám umožňuje prežívať radostné pocity zo znovu objavovania jednoty. Neexistuje oblasť, obraz alebo slovo, ktoré by sme na určitej úrovni vedomia nevytvorili my sami. Táto tvorba je spoločná spolu s ďalšími našimi aspektmi, ktoré nám tieto situácie, slová a obrazy prinášajú vo forme zdanlivého externého sveta.

Kým nie sme prebudení, je veľmi ťažké prijať takýto pohľad na svet a pre mnohých je to ťažké ešte aj po prebudení. Vtedy často máme pohľad, že niečo si tvoríme, ale nie všetko. Tvoríme si všetko a všetko, čo vidíme a akokoľvek vnímame, sú naše vlastné slová, myšlienky, presvedčenia, emócie a aktívne vibrácie. Je dôležité mať sa rád, mať rád naše ľudské telo a Zem a z tohto stavu následne dokážeme bez posudzovania objať aj naše ostatné výtvory. Keď aj ešte stále posudzujeme, tak z tohto stavu sebalásky rýchlo prídeme na to, že takáto energia je ťaživá a že je potrebné túto situáciu a tento náš aspekt prijať taký, aký je, a s poznaním, že aj on alebo ona hrajú s nami hru na separáciu s určitými rolami. Kde posudzujeme, tam je vždy naša nespokojnosť a táto situácia nám ukazuje, že niekde v našom živote nám ešte stále chýba prijatie, od-pustenie, radosť, spokojnosť, rovnováha, naplnenie a láska.

Každý z nás je "work in progress", čo znamená, že stále môžeme vylepšovať aj tie životné oblasti, s ktorými sme už pracovali. Náš rast sa deje v cykloch a po vrstvách a pri každej práci s ďalšou vrstvou opäť objavujeme, že si dokážeme dať ešte viac lásky a všetkých pozitívnych atribútov .Tam, kde už láska preteká, potom netúžime po ničom inom, ako ju nechať voľbe prúdiť do celej Existencie a/alebo vedome ju smerovať tam, kde je najpotrebnejšia. Posudok nás vždy zaťažuje a udržiava nás v nižších vibráciách. Je to tak preto, že posudok v sebe nesie určitý limitujúci vzor alebo viaceré limitujúce programy a nedovolí nám nazerať na realitu širším pohľadom, ktorý obsahuje viac prijatia, lásky a ostatných pozitívnych atribútov.

Cez posudok tak vždy hovoríme sami sebe, že niečo nie je možné, a/alebo že si o z nejakého dôvodu nezaslúžime a podobne. Posudok pre nás vytvára pasce a slučky v realite, cez ktoré si neustále vytvárame opakujúce sa témy, ktoré sú len prezlečené do iného kostýmu naprieč celou Existenciou. Zdroj, z ktorého pochádza Všetko, čo Je, je Všetkým, čo Je a všetko, čo existuje a je akokoľvek prejavené vo forme, je súčasťou tohto Zdroja a ním/ňou vytvorené. Všetko je rovnocenné. Ak niečo existuje a je to prejavené, tak to má dobrý dôvod a dôležitý účel.

Mnohé naše skúsenosti ako prejaveného vedomia sú skutočné desivé, ale aj tie nás niečo učia o tom, kto sme ako tvorivé vedomie a kam až dokážeme zájsť v tejto hre na (zdanlivú) separáciu od Zdroja. Toto oddelenie nie je skutočné, ale ako vedomie si cez naše presvedčenia dokážeme vytvoriť tak dokonalú ilúziu o tomto oddelení, že ho cítime ako úplne hmatateľné a reálne. To je aj potrebné, aby hra bola skutočne autentická. Cítime pritom skutočné prázdno, ktoré potom zapĺňame energiami z rôznych externých zdrojov, ako je snaha o pozornosť cez slávu, moc, rôzne formy kontroly a manipulácia v rodinách aj na globálnej úrovni, vo vzťahoch, cez financie a tak podobne.

Všetky tieto zdroje sme si však tiež vytvorili my sami, a to ako odraz toho, čo je v nás. Energie, ktoré získavame z týchto zdrojov nám ukazujú, že túto energiu máme v sebe a môžeme si ju dať kedykoľvek. Našou úlohou je rozpoznať, že energie, ktoré hľadáme mimo seba, sú odrazom toho, čo nesie každý z nás v sebe. Každý pritom hráme svoju rolu jeden pre druhého a navzájom sa učíme. Aj to je však scenár a pravidlá hry, ktoré sme vymysleli my sami. Ak sa nám tieto pravidlá nepáčia, môžeme ich zmeniť. Existujú však aj univerzálne pravidlá, ktoré sú nemenné a ktoré držia celú Existenciu pokope a dávajú jej určitý rámec.

Vždy môžeme zmeniť len sami seba a náš pohľad na náš život, akúkoľvek situácie a celú Existenciu. Čokoľvek, čo si pritom vytvoríme, akákoľvek situácia, zdravotná alebo vzťahová záležitosť, nehody a podobné, nič z toho sa nedeje náhodou. Každá takáto situácia obsahuje dôležitý odkaz pre nás o našich aktuálnych presvedčeniach a emóciách (vibráciách), ktoré sú vďaka týmto energiám v nás aktívne a z ktorých si teraz tvoríme našu realitu. Naše vonkajšie manifestácie sú vždy odrazom našich limitujúcich presvedčení. Tam, kde sú limitujúce presvedčenia, sú vždy aj mnohé posudky a tým aj ťaživé energie, ktoré nám ukazujú, že takto už myslieť, cítiť, konať a vibrovať nechceme a že to môžeme robiť aj inak. Tú to moc má každý z nás a túto prácu za nás nikto nemôže urobiť. Môžeme si však nechať pomôcť, nechať sa naviesť a tak podobne.

Ak sa chceme v našom živote posunúť ďalej a skutočne byť šťastní, bez toho, aby sme prestali posudzovať to nejde. Každý posudok nám ukazuje napokon len to, čo si myslíme sami o sebe, o tom, kto sme, čo sme urobili alebo neurobili, ako žijeme alebo nežijeme, čo dokážeme alebo nedokážeme a čo ešte stále neprijímame ako rovnocennú súčasť Existencie. My sme každý, koho vidíme, čo cítime, čítame a akokoľvek vnímame a ako rozširujeme naše vedomie, tak stále viac sa stávame Zdrojom, ktorý obsahuje všetko bez posudzovania. A, ani nie tak stávame, pretože ním/ňou sme nikdy neprestali byť, ale začíname sa tak pozerať na seba a celú

Existenciu a odhaľujeme tým našu hru na separáciu. S týmto pohľadom stále viac prijímame všetko také, ako to je a stále viac si uvedomujeme, že bez tohto prijatia a od-pustenia sa nedokážeme pohnúť z miesta a rozšíriť náš pohľad. Rozšírený pohľad je vždy pre nás o niečo prirodzenejším pohľadom, lebo pohľad Zdroja, ktorý prijíma všetko také, aké to je, je našou skutočnou podstatou a najprirodzenejší stavom bytia.

Mier v sebe a mier s tým, čo si tvoríme, je vecou nášho rozhodnutia. Každý, kto vedome na sebe pracuje, vie, že denne musíme urobiť neuveriteľné množstvo takýchto vedomých rozhodnutí a často za nimi nasleduje aj vedomá zmena našich presvedčení a neraz aj potrebná korekcia a akcia vo fyzickej realite. Takto sa z nášho pohľadu a rozšírenejších vzorov stáva životný a existenčný štandard, ktorý si volíme my sami pre náš život a prostredníctvom ktorého ukazujeme fyzickému aj meta-fyzickému svetu, že za tento stále sa zvyšujúci štandard už nie sme ochotní ísť. A, tak si do života po akejkoľvek stránke púšťame už len energie, ktoré majú podobný alebo rovnakú štandard – vibráciu. Táto práca prebieha neustále a denne skutočne prijmeme nespočetné množstvo rozhodnutí, pomocou ktorých korigujeme naše limitujúce presvedčenia a rozširujeme tak naše vedomie. Pri každom rozšírení sa stále viac dostávame do stavu mieru a prijímania bez posudzovania a vtedy sa k nám dostávajú aj naše pozitívne fyzické manifestácie, ktoré nám pri našom rozvoj v danom čase najviac slúžia.

Naša realita sa takto presvetľuje a obe polarity sa zjemňujú. Naša láska prúdi z nášho vlastného stredu a my cítime akúsi pevnosť tohto stredu, od ktorého sa síce ešte stále pravidelne odkláňame, ale ku ktorému sa následne aj stále rýchlejšie znovu prikloníme. Tento pocit a stav bytia je posilňujúci, pretože vieme, že čokoľvek sa stane, tak sme si túto situáciu vytvorili, aby sme rástli a že sme si vytvorili aj potrebnú pomoc a všetko, čo k tomu potrebujeme, aby sme ju zvládli. Aj tejto pomoci sa však treba otvoriť a treba chcieť spolu-pracovať. Veci sa neudejú za nás. My na nich musíme a aj chceme spolu-pracovať. Nie sme tu ani preto, aby nás niekto zachraňoval, všetko nám dal a my sme nič nemuseli. A nie sme tu ani preto, aby sme my zachraňovali iných, ale vždy, keď sme ochotní spolu-pracovať a pracovať na sebe, tak ten štartér v podobe pomoci, je ready a čaká na naše volanie. Všetci a všetko v Existencii má svoju hodnotu, význam, cieľ a účel, inak by to neexistovalo. Postupne objavovať túto hodnotu v sebe a vo všetkom, je skutočne oslobodzujúce a prináša nám to nádherné pocity radosti a expanzie.

Za naše štandardy sme zodpovední my sami a tak je to s každým. Každý z nás je zodpovedný sám za seba a jeho/jej cesta je regulovaná univerzálnymi pravidlami lásky. Čo dáme, vždy dostaneme – to je vibračný zákon, ktorý nemožno nijako vyradiť z platnosti a účinnosti a funguje spoľahlivo v celej Existencii. Našou úlohou je pochopiť tento zákon, ktorý pod sebou subsumuje všetky ostatné univerzálne zákony a pravdy, a naučiť sa aplikovať jeho princípy v našom vlastnom živote. To postupne mení aj celý náš svet. Je to úplne iný pohľad na život, na aký je väčšina z nás zvyknutá zo svojej výchovy a tento pohľad sa neučíme ani v školách či iných bežných inštitúciách. To má tiež svoj význam.

Predsa však existuje a existujú aj takí, ktorí ho žijú a vedia ho ďalej odovzdať prostredníctvom svojej vlastnej skúsenosti. Keďže je to niečo nové, tak nášmu vedomiu po nejaký čas trvá, kým sa zžije s týmito princípmi a kým ich dokážeme aplikovať do nášho života a vedome si s nimi tvoriť našu realitu. Preto je to práca a je to práca, ktorá je vedomá. Zrýchľovaním našej vibrácie sa však už staré nízkovibračné presvedčenia neudržia v našom energetickom poli alebo sa tam udržia len po krátky čas, kým ich neskorigujeme a naše vibračné štandardy sa takto zvyšujú a sú pre nás už potom stále prirodzenejšie. Už robíme automaticky to, čo sme naše vedomie naučili a na čo sme ho vytrénovali. Náš pohľad prestáva byť taký separovaný a začíname byť stále celistvejší nielen my, ale túto jednotu a celistvosť začíname vidieť stále viac vo všetkom a v každom.

Zároveň prestávame stále viac posudzovať, lebo cítime, že nám tieto limitujúce presvedčenia naplnené nízkymi vibráciami nerobia dobre. Hra na separáciu sa však ešte tak skoro neskončí, pretože všetko, čo existuje, tvoria polaritné vibrácie. Akurát sa deje to, že tieto polarity už nie sú až také extrémne a naša existencia je viac naplnená láskou a vysokými vibráciami. Stále však existuje aj opak, pretože ten nám umožňuje pohyb a rozvoj. Na úrovni prejaveného vedomie je vždy určitý polarita.