Hnev

Hnev je ťažká emócia, ktorá dokáže úplne zaplaviť a pohltiť celé naše telo. Keď potláčame hnev, tak táto emócia môže prerásť až do skutočného fyzického násilia. V dualite však má všetko aj svoj pozitívny aspekt a aj hnev nás dokáže posilniť a pohnúť k veľkým životným zmenám. Dokáže v nás vyvolať reakciu, kedy ho pocítime a nasmeruje nás tam, kde môžeme veci zlepšiť. Hnev neraz prichádza po tom, ako sa dlhšiu dobu cítime bezmocní, pričom cítime strach, že niekto alebo niečo, má nad naším životom väčšiu moc, ako my sami. 

Hnev je odrazovým mostíkom k odovzdaniu a odpusteniu. Je to odrazový mostík k oslobodeniu, nádhernej úľave z pomyselných okov, prijatiu a bezpodmienečnej láske. Keď si nedovolíme cítiť hnev, čo sa napríklad u žien často považuje za nevhodné prejaviť emóciu hnevu, tak si v živote potom dookola vytvárame podobné situácie a problémy, ktoré v nás podnecujú pocity hnevu. Robíme to podvedome až dovtedy, kým si nedovolíme hnev pocítiť a/alebo ho nejako prejaviť. Následne pocítime úžasnú tvorivú silu a hodnotu len preto, že sme. Bojíme sa aj hnevu iných a bojíme sa aj vlastného hnevu. 

• Zem je priestorom pre široké spektrum emócií a aj pre také, akou je náš hnev. Keď cítime hnev a chceme pracovať s touto emóciou, tak si pritom môžeme uvedomiť aj to, že naším prvotným prianím je pocítiť hnev tak, ako si prajeme pocítiť aj iné naše emócie. Pri práci s touto emóciou sa môžeme odosobniť od toho, kto alebo čo v nás vyvolalo hnev. 

• Prvotnou informáciou pre nás je pritom to, že hnev sme chceli pocítiť. Tak sme si to na určitej úrovni nášho vedomia nastavili.
• V druhom kroku si môžeme uvedomiť to, že túto situáciu sme si spolu-vytvorili s inými, aby sme sa naučili niečo o našej tvorivej sile a kedy sa cítime bezmocní a v dôsledku akých našich presvedčení.- Keď cítime hnev, tak cítime bezmocnosť a držíme v sebe aktívne presvedčenie o tom, že niekto má nad nami väčšiu moc, alebo že bez niečoho náš život nie je kompletný, pekný či inak naplnený harmóniou a hojnosťou.
• Hnev nás vždy odkazuje na limitujúce presvedčenia o nás samých a našich schopnostiach a možnostiach a informuje nás aj o tom, že našu tvorivú silu v tomto čase (väčšinou už po nejakú dobu) odovzdávame iným. Inými slovami to môžeme povedať aj tak, že sa cítime obeťou externých okolností, na ktoré podľa nás nemáme dosah a ktorými môžu byť situácie spojené s našimi partnermi, rodinami, deťmi, politikmi, prácou a iné. 

Všetko je projekciou nášho vedomia. Je to v nás a my to tvoríme, inu máme na to dosah.

Po tom, ako si dovolíme cítiť a prejaviť hnev, prichádza enormná úľava a niekedy až totálne prázdno. Keď cítime prázdno, je to úžasná informácia pre nás, pretože nič ako prázdno v skutočnosti neexistuje. Čas a priestor je ilúzia. To, čo považujeme za prázdno, obsahuje nové tvorivé možností, príležitostí a nezmerné potenciály. To, čo vyzerá ako čierna diera, je mega tvorivé zhustené svetlo plné rodiacich sa možností – obrazne aj doslovne. Nie sme tiež menej spirituálni len preto, že ešte stále cítime naše "negatívne" emócie. Naším cieľom nie je zbaviť sa našich emócií, ktoré označujeme ako ťaživé, negatívne alebo toxické. 

Naším cieľom je naučiť sa s nimi pracovať a zdravým spôsobom ich prejaviť a pustiť. Naším cieľom a cestou je zo všetkého, čo označujeme ako negatívne, vyťažiť niečo pozitívne.A, jedným z cieľov je naučiť sa to pre seba, aby sme to následne naučili aj naše deti a odovzdali tak takýto cenný dar aj nasledujúcim generáciám. A, nasledujúce generácie nie je nikto iný, ako my sami znovu inkarnovaní (inu..nie všetci, ale v zásade to tak platí). Sme našimi predkami aj našimi budúcimi generáciami a veci tak robíme pre seba na všetkých úrovniach. 

• Všetci sme jedno a čokoľvek robíme, ovplyvňuje určitým spôsobom aj Celok. 

• Všetci sme súčasťou Celku a čo robíme, ovplyvňuje určitým spôsobom aj nás. Milujem toto skúmanie! Veci sú tak fantastické. To, že vôbec existujeme a ako funguje náš svet, čo všetko existuje a ako to objavujeme. Je to úžasné! Netreba sa báť tohto skúmania. Najprv možno nájdeme aj nejaké tie temné územia, ktoré nám dajú zabrať, ale napokon nie je kam inam ísť, ako do svetla a lásky, ktorou sme a objavovať nové a úžasné potenciály, ktoré má každý z nás. Nič úžasnejšie, ako objavovať to, kto sme, hodnotu našej existencie, života a všetkého v ňom, nie je. 

Vždy pritom existuje možnosť rozšíriť naše vedomie, náš pohľad, perspektívu a predefinovať alebo úplne zmeniť aktuálne presvedčenia. Všetko je dar a všetko je moc vzácne. A, aj keď nie všetko v našej realite je také, čo by sme chceli zažívať a všetko nepovažujeme za dobré, tak je aj tak je úžasné, čo všetko dokážeme vytvoriť. Niekedy je skutočne neskutočné sledovať, ako nám tá najväčšia temnota dokáže priniesť aj to najpozitívnejšie. Aj preto tu sme. Sme mocní tvorcovia Všetkého, čo Je. Sme Všetko, čo Je a vždy budeme.