Hlas nášho života
Náš život k nám neustále prehovára cez všetko, čo žijeme. Každé naše slovo, každá naša myšlienka, každý pocit a každá interakcia nám prezrádza mnohé o tom, ako v danom momente vibrujeme, ako aj to, či sme vtedy naším autentickým Ja, alebo sme voči niečomu v odpore. Náš život sa k nám prihovára cez všetko, čo vidíme a vnímame. Niekedy sú jeho odkazy ukryté v šifrách a kódoch alebo jemných náznakoch, ktoré sa snažíme dekódovať a inokedy nám už hlasno búcha na dvere s tým, že niečo treba robiť inak. Každý moment obsahuje Celok a čím sme v ňom prítomnejší a vedomejšie venujeme pozornosť tomu, čo nám odkazuje, tým skôr odhalíme to, čo je pre nás zaťažujúce.
Každý moment v sebe obsahuje všetky potenciály a mystériá, o ktorých snívame a ktoré čakajú len na to, kedy ich objavíme a prenesieme do nášho života. Ako prieskumníci životných mystérií musíme mať v batohu veľa zvedavosti a odvahy, byť vytrvalými aj trpezlivými a musíme byť ochotní ponárať sa do živých vôd nepoznaného. V tomto oceáne nespočetných potenciálov však nikdy neplávame sami. Všetci sme jeho súčasťou a všetci sa učíme o tom, že kým nie je dobre všetkým, tak na nejakej úrovni nie je dobre ani nám.
Našou ochotou skúmať neprebádané územia nášho vedomia nechávame za sebou pozvánku, aby to isté urobili aj ostatní a aby pritom skúmali, či im život môže priniesť aj niečo lepšie, čo doteraz nepoznali. Každý prieskumník má so sebou aj potrebnú výbavu a každý ju má v sebe. Akúkoľvek pomoc tiež vždy môžeme privolať, musíme sa jej však otvoriť a priznať si, že nejakú pomoc potrebujeme. Čím ďalej, tým sa toho deje viac a všetko ťaživé sa ukazuje na svetle. Ak máme ťažkosti, treba ich začať riešiť. Každé odkladanie danú situáciu len zhoršuje.
Ak majú problémy naše deti, tak vždy je to okrem riešenia našich detí aj pozvánka k tomu, aby sme riešili aj sami seba, náš vzťah k sebe, ako aj to, čo dovolíme, iným, aby nám robili, aby robili našim deťom a tak podobne. Bez toho, aby sme sa my posunuli, našim deťom len ťažko môžeme pomôcť. My sme ich oporou, ich pilierom a tými, ktorým veria. Ak sklameme ich dôveru, sú často bezbranní a cítia hrôzu, ničotu i bezvýznamnosť. Veci prestávajú dávať zmysel a môže to skončiť aj fatálne.
Je nesmierne dôležité počúvať všetky hlasy, ktorými k nám život prehovára a nasledovať ich volanie, riešiť veci, prekonávať náš vlastný strach a odpor. Náš život k nám neustále prehovára vo zvukoch, tónoch, farbách, číslach, slovách i obrazoch. Prehovára k nám cez naše skúsenosti, stavy bytia i pocity. Je len na nás, aby sme tento hlas začali počúvať a meniť to, čo nám už nerobí dobre a čo nám už dávno nefunguje.
Túto silu máme a vždy máme aj kopu pomoci, ak ju prijmeme a otvoríme sa jej. Osvetľovať náš život znamená, že najprv my sme tým svetlom, ktoré chceme vidieť v každom z nás a v celom svete a túto schopnosť máme, pretože svetlom sme a svetlo je v každom z nás. Aby sa však viac rozhorelo, to je aj o neúnavnej práci na sebe, ktorá pri odhaľovaní temných miest v našom podvedomí často bolí, cesta však vedie aj cez túto bolesť.
Tí, ktorí sú na nás odkázaní, čakajú, že svetlo v nich uvidíme my. My ho však uvidíme až vtedy, keď ho začneme vidieť v sebe. Preto nie je nič dôležitejšie, ako práca na sebe. Touto prácou si vytvárame hojnosť na všetkých úrovniach a dávame zmysel všetkému, čo žijeme.
Prekročiť vlastný tieň je posilňujúce, oslobodzujúce a prináša nám to nezmernú radosť, šťastie a tvorivosť. Stojí za to prekonať naše strachy a prijať to, že všetko v živote jednoducho nerobíme perfektne. Bez tejto sebareflexie sa nepohneme ďalej, iná cesta je potom už len cestou postupnej seba-deštrukcie. Aj to je však rovnocenná voľba. Každý z nás má možnosť rozhodnúť sa a potom za naše rozhodnutia nesieme následky.
Tvoríme neustále - 100 % času a keď netvoríme vedome, tak tvoríme z našich podvedomých presvedčení a pocitov. Vtedy máme pocit, že niekto iný kazí náš život. V skutočnosti sme to však my len my sami a naša nevedomosť, ktorú sme si však tiež nastavili, aby sme ju raz odhalili a veci začali robiť inak. Je to cesta a každá cesta je voľba s mnohými rozhodnutiami. Každý z nás sa slobodne rozhoduje, či chce ostať aj naďalej aj v danom toxickom prostredí, vzťahu, práci a tak podobne a niečo sa aj z toho nakoniec naučíme. Vždy to však môžeme zmeniť. Vždy. V každom tu a teraz. Tak to je.