Emocionálna (r)evolúcia

Našou skutočnou podstatou je veľmi vysoká vibrácia a s ňou spojené pozitívne stavy bytia. Naším cieľom a cestou je zrýchľovať našu vibráciu, ktorú sme spomalili, aby sme mohli mať určité skúsenosti tu na Zemi. Tieto skúsenosti vytvorené s našou pomalšou vibráciou, nám slúžia ako katalyzátory nášho rastu a výzvy na ceste expanzie do krajších stavov vytia. Čím je rýchlejšia naša vibrácia, tým krajší, naplnenejší, harmonickejší, (s)pokojnejší a vyrovnanejší je náš život.

• Čím vyššia (rýchlejšia) je naša vibrácia, tým je náš život kvalitnejší vo všetkých smeroch.
• Kontrolu nad našou vibráciou máme plne v našich rukách. Práca s ňou si však vyžaduje určitú konzistentnosť, odhodlanie, vytrvalosť, snahu a vedomú pozornosť.
• Keď robíme veci, ktoré nás tešia a trávime čas s ľuďmi, s ktorými nám je dobre, automaticky zrýchľujeme našu vibráciu.
• Čím viac sa nachádzame vo vysokej vibrácii, tým viac podobného si priťahujeme do našej skúsenosti a žijeme. Z toho, čo vibruje menej, už nemáme taký dobrý pocit a necítime sa v takom stave dobre.
• Keď žijeme to, čo nás teší, alebo v čom nám je príjemne, tak automaticky prichádza aj hlboká vďačnosť za tieto skúsenosti a stavy bytia, čo nám následne opäť priťahuje viac z toho, za čo sme vďační.

Aj keď našu vibráciu zrýchľujeme, stále si na našej ceste vytvárame aj výzvy. V určitých obdobiach nášho života sú to aj iné sety výziev. Niektoré už nepotrebujeme a tak si vytvárame také, ktoré zodpovedajú aktuálnej úrovni nášho vedomia – našej vibrácii (frekvencii). Naším cieľom je postupne sa udržať v čo najvyššej vibrácii a vibrovať vedome na tejto frekvencii. Mnohé naše emócie z rôznych dôvodov potláčame, a to nielen tiež, ktoré označujeme ako ťaživé. 

Často sa bojíme prejaviť vášeň, radosť alebo nadšenie, lebo iných v našom okolí to vyrušuje a je to považované za nevhodné. Je to však len spoločenský úzus a je skutočne na nás, čo chceme a budeme žiť. Často sa rozhodneme, že šťastní, veselí, nadšení, alebo pokojní môžeme byť len za určitých okolností, kedy je to spoločensky vhodné.

Je na nás, čo si dovolíme a aké stavy bytia budeme zažívať. Povolenie cítiť sa určitým spôsobom a vyjadrovať to aj smerom navonok v určitej forme, si napokon vždy môžeme dať len my sami. Bez ohľadu na to, aký je spoločenský úzus. Môžeme ho nasledovať, alebo môžeme nasledovať to, čo cítime. Často sa napríklad predpokladá, že keď sme na pohrebe, tak musíme byť smutní. Je pravda, že táto aktivita aj pomáha mnohým vyjadriť smútok, ale ak to tak necítime, tak nemusíme byť smutní. 

Každý to naozaj máme inak a je na nás, aby sme nasledovali, čo vo vnútri cítime. Keď si dovolíme zdravým spôsobom vyjadrovať naše emócie, predchádzame tým aj vyhroteným situáciám, extrémom, hádkam a podobne. Do takéhoto extrému sa väčšinou dostaneme preto, že naše emócie nepočúvame, nevyjadrujeme zdravo a nerobíme potom ani fyzické zmeny spojené s týmito stavmi bytia.

Každá emócia nás informuje o tom, aké presvedčenie o sebe, našich možnostiach a schopnostiach, povolaniach, držíme a také je potom aj naše fyzické správanie. Ak ostávame v obmedzených presvedčeniach, tak nejakým spôsobom vždy aj potláčame, čo pritom cítime a to stlačené raz vybuchne. Väčšinou vtedy ostávame takí, akí sme, aby nás ľudia mali radi, aby sme si udržali priateľské, partnerské a oné rodinné vzťahy alebo práce, projekty či spolupráce. 

Z dlhodobého hľadiska to nikdy nefunguje a raz sa táto energia nakumuluje a nejako prejaví vo forme hádky, problému, náročnej situácie, zdravia a podobne. Naše vedomie je všetko, čo je. Všetko tvoríme vedomím a všetko v našej realite nám aj na niečo slúži. Môžeme si tým pomáhať, ale v našom vedomé máme viac, ako tomu veríme. Je to naša super moc, super schopnosť, super technológia a všetko, čo potrebujeme na tvorbu kvalitného života.

To neznamená, že nemáme vyhľadať pomoc v akejkoľvek podobe, keď ju potrebujeme. Sme inkarnovaní vo fyzickej realite, kde energetický stav nasleduje vždy aj nejaká fyzická reakcia a akcia. Aj akákoľvek pomoc je tvorbou a projekciou nášho vedomia – od nás pre nás. Emocionálna integrita znamená, že pracujeme vedome s našimi presvedčeniami, berieme na vedomie naše limitujúce presvedčenia a s nimi spojené emócie a stavy bytia a upravujeme ich tak, aby sme sa cítili stále viac v súlade s našou zdrojovou podstatou (čo je rýchla vibrácia).

Ľudia často neznesú naše vlastné emócie a emočné reakcie a prejavy preto, že im ukazujú ich vlastné emócie, ktoré majú potlačené a ktorých sa boja. Pohľad na človeka v akýmikoľvek emóciami je ako pohľad do zrkadla, kde nájdeme to, s čím rezonujeme a aj to, s čím treba pracovať.