Efektivita nášho konania

Veľká časť nášho fungovania v 3D je o tom, koľko robíme, ako ťažko robíme a aké rôzne konania sme pritom ochotní podniknúť. Tieto naše zvyky sú úzko spojené s potrebou dosahovať rôzne výsledky, pretože blízki aj spoločnosť nás z veľkej časti posudzuje podľa našich výsledkov. Keď máme určité výsledky, ako je napríklad založenie rodiny, mať deti, mať kariéru, určitý spoločenský status, chodiť na dovolenky a mnohé ďalšie, tak vtedy sme bližším alebo širším okolím považovaní za úspešných. Vtedy sami seba často považujeme za úspešných. 

Často však pritom naším konaním len dokazujeme svoju hodnotu sebe a/alebo ostatným. To je únavné a po čase sa aj tak cítime prázdni bez ohľadu na naše úspešné výsledky.

Veľkú väčšinu našich akcií, činností a konaní robíme preto, aby sme si zabezpečili uvedené a podobné statusy a dosiahli výsledky, ktoré sú podľa našich spoločenských kritérií odrazom úspechu Aj preto dnes vidíme pred sebou spoločnosť mnohých úspešných ľudí, ktorí sú však v skutočnosti nešťastní, nevyrovnaní a nespokojní, čo sa prejavuje rôznymi psychickými a fyzickými problémami až po samovraždy a boj so závislosťami všetkého typu. Toto programovanie našej mysle je založené na umelých konceptoch šťastia a spokojnosti a neodrážajú našu potrebu jedinečnosti, individuality a autenticity, ktorá vychádza z nášho vnútra. 

Paradoxne, to je hlavný účel tohto programovania.

Je to tak preto, aby sme tieto naše limitujúce presvedčenia o sebe a všetkom v Existencii postupne mohli odhaľovať a meniť na také, ktoré odrážajú naše najhlbšie túžby, ktoré si prajeme naplniť ako vedomie prejavené v ľudskom tele v tomto originálnom živote. Väčšinu nášho konania bežne nevyšetrujeme dôkladne naším vedomím. Len málokedy sa hlbšie zamyslíme nad tým, akú akciu, činnosť alebo konanie ideme urobiť a aký za ňou stojí skutočný zámer.

Pred každou našou akciou a konaním sa môžeme zastaviť a položiť si nasledujúce otázky:

• Čo si pred týmto konaním myslíme a prečo?
• Aké motívy, úmysly, ciele, vízie a zámery nás vedú k tomuto konaniu?
• Ako sa teraz cítime?
• Ako vibrujeme a aké energie (myšlienky, emócie) nás aktuálne tvoria - sú v našom energetickom poli aktívne? 
• Aký výsledok očakávame od nášho konania?
• Ako sa chceme potom cítiť?
• Ako chceme vibrovať a akú realitu si chceme s touto vibráciou tvoriť a prežívať? 

To nie sú len otázky, ktoré bežne kladieme kriminálnikom, ale mal by si ich bežne pokladať aj každý z nás pred každým naším konaním. Väčšina nášho konania nie je vedomá, ale podvedomá a bez toho, aby sme si skutočne ustanovili cieľ, úmysel a zámer, ktorý nám prinesie skutočne pozitívny výsledok s čo najväčšou efektivitou vynaložených zdrojov našej energie - ako je čas, peniaze a iný náš energetický a fyzický vklad vložený do predmetného konania.

Konania, ktorým chýbajú spomínané atribúty, sú pre nás z veľkej časti bezo zmyslu a významu a oberajú nás o veľké množstvo energie. Mnohé naše konania sú tiež realizované z povinnosti, pričom si väčšinou myslíme, že takto si zachováme priazeň nášho okolia, za čím je opäť náš strach byť sám sebou a nasledovať to, ako sa cítime a po čom túžime. Takéto konania nás opäť oberajú o veľké množstvo energie.

Ďalším faktorom, ktorý stojí za mnohými našimi konaniami, je snaha o prekrytie našich pocitov. Často sa zahlcujeme rôznou prácou a konaniami preto, aby sme sa vyhli cíteniu našich pocitov a riešeniu s nimi spojených myšlienok, presvedčení a programov. Našu myseľ pritom často zamestnávame nezmyselnými scenármi a analýzami vychádzajúmi z týchto pozanných limitujúcich presvedení, pričom naším cieľom je vyhnúť sa tomu, aby sme cítili bublajúce emócie. Bojíme sa cítiť tieto emócie preto, lebo ich posudzujeme ako nevhodné a inak negatívne a pretože emócie nikdy neexistujú samé o sebe, ale vždy sú spojené s našimi limitujúcimi prevsdčeiami, tak de facto posudzujeme negatívne tieto naše pravdy a presvedčenia, podľa ktorých žijeme. Čo je skutočný paradox, lebo tým ich nabíjame a z nich si živote potom tvoríme ešte viac - z toho, čo posudzujeme za zlé. 

Žiadna naša myšlienka a ani emócia nás v skutočnosti nedefinuje, kým jej to my sami neumožníme a vždy to trvá len dovtedy, kým túto definíciu považujeme za pravdu a nabíjame ju našou energiou, respektíve kým sme voči nej v odpore a negatívne ju posudzujeme. Naša energiu udržiava pri živote naše limitujúce presvedčenia. Všetky sú ilúziou a žiadne z nich nemajú v sebe skutočnú realitu - len tú, ktorú sme si my osvojili ako pravdu či našu povinnosť. Našou skutočnou realitou a podstatou je vysoko vibrujúca láska a svetlo: Všetko ostatné existuje v našej realite len preto, lebo to nabíjame našou energiou. 

Vždy, keď sa vrhneme do určitej akcie preto, aby sme nemuseli cítiť naše pocity, tak toto konanie v sebe nesie dlhší chodník a z určitého pohľadu je menej efektívne. Niekedy však nie je iná cesta, len toľko sa točiť v kruhu, až padneme na samé dno, odkiaľ sa môžeme odraziť. Z určitého pohľadu tak neexistuje nič neefektívne. Ak sa však chceme posunúť z niečoho ťaživého, alebo inak negatívneho rýchlejšie, tak vrhaním sa do akcií, ktoré nám slúžia na potláčanie našich emócií, si túto cestu predĺžime a z tohto pohľadu sme potom menej efektívni.

Často v živote tiež používame výhovorku o tom, že nemáme dosť času na seba, naše deti, blízkych, prírodu, záľuby a tak podobne. A, čo je potom pre nás dôležité? O čom je náš život, ak nie o tom, že sa venujeme sebe, našim blízkym, deťom, staráme sa o naše životné prostredie, z ktorého čerpáme jedlo, potravu , kde pobývame a tvoríme a tak podobne? Nič také, ako nedostatok času neexistuje. Čas je úzus. Je to dohoda vedomí. Je to koncept. Je to rámec, ktorý umožňuje nášmu vedomiu prežívať určitý úsek, určitú scénu, ktorú naše vedomie vytvorilo svojím sústredením. Čas nám dáva pocit konzistentnosti.

Keď nemáme dosť času na veci, ktoré nás tešia alebo na seba a naše deti, tak to o nás mnohé vypovedá. Vypovedá to najmä o tom, ako sa naozaj máme radi a koľko lásky sme schopní dať sebe a našim blízkym. Toľko lásky potom dostávame aj od nich naspäť. Väčšinou sa nevenujeme tomu, čo nás naozaj teší preto, že to nezapadá do spoločenského programovania a musíme ísť proti našim blízkym, musíme byť iní a vyjsť s kožou na trh a musíme veriť tomu, že to všetko, o čom snívame, si naozaj zaslúžime len preto, že existujeme.

To však neznamená, že máme ostať úplne pasívni.

Stále žijeme a tvoríme vo fyzickom svete, ktorý sa nám javí ako pevný a preto si vyžaduje od nás aj akcie, ktoré označujeme ako fyzické konania. Keď sú tieto konania založené na našich úmysloch, zámeroch, cieľoch a víziách, ktoré skutočne hlboko ladia s našou dušou, tak tieto konania vychádzajú z nás intuitívne, idú hladko a veci krásne zapadajú. Naša duša si môže priať aj negatívne veci, ale čím sme vedomejší, tým viac pracujeme s našou energiou a vibráciou a uvedomujeme si, kedy podnikáme akcie s vysokou vibráciou odrážajúce naše pozitívne ciele a naopak. Ak nie je naša vibrácia vysoká, je lepšie rozmyslieť si, či niektorú akciu podnikneme a často pritom zistíme aj to, že skutočne ráno je múdrejšie večera, a to obrazne aj doslova.

V noci sa naše telo energeticky regeneruje a prijímame pritom aj rôzne energetické aktivácie, kódy a vylepšenia, ktoré nám pomáhajú liečiť sa fyzicky, psychicky, ale aj prosperovať v našom živote na všetkých úrovniach. Kvalitný spánok je základom akéhokoľvek nášho úspechu a prosperity na všetkých úrovniach. Spánok je dobrá a užitočná akcia a pri tých ostatných to treba vždy prehodnotiť a po čase nás výsledky príjemne prekvapia.