Čo nás delí od ďalšieho posunu v rozvoji nášho vedomia?

Ako duša, ktorá sa prebúdza a vedomie, ktoré sa neustále rozširuje, máme k dispozícii poznania a perspektívy, ktoré sme predtým ako neprebudení nemali. Tieto poznania nám významným spôsobom rozširujú obzory a rozširujú nám aj pohľad na to, čo sme doposiaľ považovali za pevne dané pravdy a presvedčenia. Tieto poznania nám pomáhajú odstraňovať mnohé obmedzenia a limity, ktoré sme predtým považovali za nemenné alebo neprekonateľné. Okrem toho nám do života prinášajú nový vietor v podobe nádeje na lepší, kvalitnejší, naplnenejší a zmysluplnejší život podľa našich predstáv a posilňujú nás v tvorbe toho, po čom túžime.

Jedným z týchto poznaní je aj uvedomenie si toho, že všetci sme neoddeliteľnou súčasťou toho istého Zdroja, ktorý/ktorá je Láskou. S týmto poznaním je spojené aj poznanie o tom, že všetko je rovnocennou súčasťou Lásky, z tejto Lásky je vytvorené a je v nej prítomné. Je to poznanie tiež o tom, že stvorenie je holografické a celok je tak prítomný v každej jeho častici. Je to ďalej poznanie o tom, že všetko je energia v neustálom pohybe, všetko je vedomie a že všetko je so všetkým energeticky prepojené. Toto poznanie je vo všetkých ohľadoch posilňujúce a do našich životoch nám prináša oveľa väčší pokoj, mier, slobodu a tvorivosť.

S uvedomením si toho, že každý, koho stretneme a kto si akokoľvek získa našu pozornosť, prichádzame do kontaktu s iným naším aspektom, sa zväčšuje aj naša zvedavosť a postupne sa v našich životoch stále častejšie objavuje aj pochopenie, prijatie, tolerancia a odpustenie. Je to úžasná praktická technika, ktorá nám pomáha uvoľňovať ťaživé emócie, opúšťať náročné životné situácie a tvoriť si realitu, po akej túžime. Keď si plne uvedomujeme a skutočne celou našou bytosťou a vedomím cítime toto poznanie ako živé, tak nám to umožňuje zmierniť alebo úplne pustiť odpor voči inému človeku v prípade, že takýto odpor voči nemu/nej, prípadne skupine ľudí, cítime.

Za akýmkoľvek naším odporom sa pritom vždy skrýva naše posudzovanie daného človeka a/alebo situácie z našej ego identity ako lepšieho, ako my, alebo v niečom horšieho, ako my. V tomto prípade sa deje to, že sa nachádzame mimo nášho zdrojového stredu, nie sme zladení s našou zdrojovou energiou a neprejavujeme sa ani ako naše autentické ja. Keď odhalíme ďalšiu vrstvu tohto odporu v snahe zistiť, prečo daného človeka alebo situáciu posudzujeme z nášho ega, zistíme tiež, že za týmto naším myslením, cítením a konaním, je vždy ukrytý určitý existenčný strach. Naše ego sa pritom snaží, aby sme prežili a snaží sa nás preto napasovať do rolí, ktoré nám toto prežitie umožnia z jeho (obmedzeného) pohľadu vo vzťahu k našej realitu a ku všetkým a všetkému v nej.

Náš odpor a posudzovanie ľudí, vecí a situácií, ako lepších, alebo horších, je kľúčom, ktorý nás drží uväznených na jednom mieste, alebo expanziu nášho vedomia aspoň výrazne spomaľuje, pretože v skutočnosti je všetko v neustálom pohybe. Takáto situácia nás potom v praxi stojí veľké množstvo energie, ktorá je svojím spôsobom blokovaná, pričom sa nepohybujeme ideálnou rýchlosťou, čo sa môže po čase prejaviť ako rôzne mentálne, emocionálne a fyzické záležitosti a/alebo ako rôzne dramatické a náročné životné situácie. Keď máme voči čomukoľvek alebo komukoľvek odpor a cítime pritom zášť a iné ťaživé emócie, tak si spôsobujeme pocit separácie tým, že necítime kontakt s našou zdrojovou energiou, a to nás z toho celého bolí najviac.

Túto bolesť, ktorú vtedy cítime, cítime preto, že sa cítime mimo toku našej zdrojovej energie a cítime sa fragmentovaní/separovaní od Celku. Cieľom každej takejto skúsenosti je však poznanie o tom, kedy sme zladení so zdrojovou energiou, ktorou sme a kedy nie (a cítime sa separovaní). Najprv si však vytvárame to, čo nám dá pocit oddelenia, aby sme následne rôznymi spôsobmi jedinečnými pre každého z nás, hľadali cestu do jednoty, respektíve odstránili presvedčenia a konania, ktoré nám dávajú pocit oddelenia a začali cítiť pocit jednoty a objatia s celkom.

V takomto stave vibrujeme stále rýchlejšie, a to je aj cesta a cieľ rozvoja nášho vedomia. Nikdy nebudeme cítiť vysoké vibrácie, skutočné naplnenie, šťastie a lásku v týchto najhlbších rovinách, pokiaľ sa budeme cítiť oddelení od kohokoľvek a čohokoľvek vo stvorení. Tento proces má svoje štádiá a deje sa v cykloch tak, ako je na to každý z nás v danom momente pripravený. Vytváranie separácia nás udržiava v 3 D presvedčeniach a paradigmate, a to je to čas a priestor, odkiaľ sa v tejto našej inkarnácii začala naša cesta a čo sme prišli naším vedomím rozšíriť.

Každý z nás pritom má alebo mal obdobia, o ktorých by sme mohli povedať, že v nich nie sme alebo sme neboli našou najlepšou verziou, akou by sme mohli byť , a stále pritom budeme ešte veľmi diplomatickí. To isté platí aj o všetkých ostatných ľuďoch, pretože každý z nás sa na svojej ceste rozvoja vedomia nachádza v inom bode, formovali ho/ju a formujú iné skúsenosti v tomto a z iných životoch, pričom účelom jeho/jej cesty sú aj iné skúsenosti. Dôležité je však poznanie o tom, že jeden pre druhého hráme špecifické role, ktorých základným cieľom je cesta k sebe, do jednoty, rozvoj nášho vedomia a tvorba našej reality z perspektívy Lásky, ktorou je každý z nás, ako aj všetky skúsesnosti s nimi spojené, emočné stavy a stavy bytia, ktoré pritom máme.

Vzostup vedomia a stávanie sa naším Vyšším Ja je o tejto inklúzii a integrácii, ktorá je opakom fragmentácie nášho vedomia a separácie. Určitá polarita tu však vždy bude, aj táto sa ale postupne zjemňuje, vďaka čomu sa naše životy viac stabilizujú a naše výzvy už nejdú do takých polaritných extrémov. Do vyššej dimenzie vzostupujeme ako kolektív a tak je potrebné, aby boli pritom prítomní aj ostatní ľudia. Nie je to cesta o vyvolených, ktorí sú lepší a nie je to ani cesta na žiadne miesto. Je to cesta do vnútra a práca s energiou a vibráciou, kedy naše perspektívy rozširujeme do rovín Lásky. Ako sa posúvame časovými osami, mení sa aj Zem a ľudia, ktorí nám odrážajú naše rozšírené vedomie.

Mnohí sa pri pomyslení na to, že by mali odpustiť mnohé hrozné činy, ktoré robia iní ľudia alebo sami sebe, veľmi hnevajú a považujú to až za nemožné. Je dôležité dovoliť si cítiť, čo cítime v každom momente a nepotláčať žiadne naše emócie, ktoré cítime napríklad aj v takýchto prípadoch. Nie je však nutné a ani dobré sa týchto energiách udržiavať po dlhšiu dobu. Je tiež dôležité si uvedomiť, že v iných životoch sme to boli aj my, ktorí robili rovnaké alebo podobné veci, a že sa preto pozeráme len na naše iné ja, ktoré v tomto živote cítia takú obrovskú separáciu, pretože možno nikdy nepoznali dotyk lásky a láskavosti, majú zavreté srdce a preto sú schopné toho, na čo sa pozeráme alebo preto sme toho schopní my. Zdroj Lásky je však aj v týchto ľuďoch, je v každom z nás a Zdroj považuje existenciu týchto ľudí a skúseností za rovnako dôležitú ako našu existenciu, takže tu majú svoje rovnocenné miesto. Pre nás je dôležitá naša emočná reakcia na to, čo vidíme, ktorá nám prezrádza, kde ešte držíme posudok, sme mimo stredu a čo sme ešte neodpustili a neprijali a sme voči tomu v odpore.

Nie je to vždy ľahké, ale tieto a mnohé ďalšie uvedomenia, nám postupne pomáhajú odpustiť a posunúť sa ďalej. Naše srdce sa pritom otvára a my cítime úľavu, keď prijmeme a od-pustíme, ťažoba odchádza a my môžeme našu tvorivú energiu venovať niečomu pozitívnemu v našom živote. Odpustením inému v konečnom dôsledku odpúšťame sami sebe, a to oslobodzuje nás aj Celok. Keď si uvedomíme, že cítime hnev, smútok, nenávisť, strach a ďalšie ťaživé emócie a umožníme im plynulý odchod z nášho energetického poľa, tak tým vytvárame voľný priestor pre vysoké vibrácie lásky a tvorivosti vo všetkých ich podobách a uvoľňujeme putá, ktoré nás držia na mieste, kde sa už necítime dobre, oživení, kreatívni, naplnení a ani šťastní.