Čo je seba-Láska? Čo je to byť sebou-Láskou?
Často počujeme o tom, že najdôležitejšie je byť sebou a najdôležitejšia je sebaláska. Ľudia sa pritom neraz pýtajú, čo je to v praktickom živote. Nižšie pripájam môj pohľad na vec. Ako sa vyvíjame, tak sa stále viac cítime láskou a sami sebou, čo je naša prirodzená podstata.
Láskou sme.
Láska je vše-objímajúca.
Láska je vše-prijímajúca.
Láska neposudzuje, neodsudzuje, nehodnotí, neporovnáva.
Láska sa nepovyšuje a ani sa neponižuje.
Láska sa nekúpe vo vine, hanbe a nie je pripútaná.
Láska umožňuje všetko a nie je v odpore voči ničomu.
Láska tvorí všetko. Všetko je vytvorené z lásky a láska je prítomná vo všetkom.
Láska je tvorivá a skúma sama seba cez to, čo ilúziou – opakom lásky, aby pritom cítila lásku a tvorila ešte viac lásky.
Toto všetko sme my. Každý z nás a bez výnimky. Všetci však necítime rovnako lásku. Niekto ju necítil nikdy. Láska je naša prirodzená podstata. Čím viac sme sebou, tým viac lásky cítime. Čim viac otvárame naše vedomie a robíme zmeny v myslení, našich presvedčeniach, cítení, konaní a vibrácii, tým viac lásky cítime.
Láska má vysokú vibráciu. Ak cítime napríklad v nejakom vzťahu bolesť, tak to nie je láska. Je to nejaký náš nedostatok, prázdno, nespokojnosť a tá sa začína s tým, že si sami nedávame, prípadne nedovolíme to, po čom túžime, lebo máme okolo toho vytvorené určité limitujúce presvedčenia.
Láska nerozdeľuje.
Láska neopovrhuje.
Láska vie, že čokoľvek iné, čo cítime a žijeme, je dočasné a raz opäť zase pocítime lásku a budeme vibrovať láskou.
Láska lásku v každom a vo všetkom okolo nás.
Láska je chápajúca.
Láska je dávajúca a toto dávanie sa začína dávaním sebe a plnením našich potrieb, prianí a snov.
Z prázdneho pohára sa nenapijeme ani my a ani z neho nenalejeme iným.
Keď sme v spojení s našou podstatou, cítime príval energie, sme tvoriví a sme aj (s)pokojní, cítime mier, radosť, silu a mnohé iné pozitívne pocity a o toto všetko sa chceme vtedy aj nejakou formou podeliť.
Vždy môžeme dať len toľko lásky a byť takí láskaví, ochotní a podporujúci, akí sme sami k sebe.
Láska znamená hovoriť nie tomu, pričom a pri kom sa necítime dobre.
Láska je autentická a nekopíruje. Láska má rada jedinečnosť, rôznorodosť a diverzitu,
Láska vždy tvorí originál a unikátnu cestu.
Láska je diverzita v jednote.
Láska je vysoká vibrácia, ktorá však v sebe objíma úplne všekty vibrácie - úplne všetko. Aj všetk, čo by sme neoznačili láskou, je aktom lásky, lebo láska sa takto spoznáva.
Aby sme cítili lásku a žili ju a boli ňou aj v našom praktickom živote, tak najprv musíme prejsť temným územím našich podvedomých limitov a obmedzení. Na tomto fronte sa stretávame s našimi najskrytejšími strachmi a traumami, v dôsledku ktorých si vytvárame rôzne nedostatky. Keď máme z niečoho nedostatok, tak sme nespokojní. Často pritom hľadáme vinníka mimo nás, v našich blízkych, alebo organizácii nášho sveta a tak podobne.
Každý nedostatok si tvoríme my sami našimi presvedčeniami, pocitmi, konaním a vibráciou a len my ich aj môžeme odstrániť. Niektoré duše si vyberajú aj také skúsenosti, kedy tieto limity neodhalia počas inkarnácie a to je tiež v poriadku a rovnocenná voľba. Láska neubližuje sebe a ani iným. Láska je nestranná a prijíma všetko ako rovnocenné. Láska neberie a nerobí veci na úkor iných. Vtedy vždy cítime nedostatok a sami seba nejako limitujeme.
Láska dopraje sebe aj iným.
Láska prináša radosť, pohodu a hojnosť.
Láska je tvorivosť.
Láska funguje v integrite.
Keď sme sebou a sme autentickí, tak sme láskou v pohybe a skutočne hýbeme naším svetom. Vtedy robíme to, čo nás baví a vyhľadávame také činnosti a ľudí, s ktorými nám je dobre, kde sa cítime sami sebou a kde môžeme sa slobodne vyjadrovať, prejavovať a tvoriť. Sebaláska znamená, že si uvedomujeme naše potreby a priania, nehanbíme sa za ne a sme ochotní nasledovať kroky, ktoré ich k nám približujú. Znamená to, že sme ochotní robiť vibračné (energetické) zmeny, ako aj zmeny v našich presvedčeniach, byť v kontakte s našimi pocitmi a emócuami a robiť potrebné fyzické zmeny našom živote.
Láska nehľadá vinníkov. Vie, že všetko jej na niečo slúži a každá skúsenosť má svoj účel. Každá skúsenosť je dočasná. Láska vie, že je vše tvorivá, večná, nekonečná a prejavená v rôznych podobách, ktoré sú rovnocenné. Láska vie, že nikto tam vonku nemôže za to, ako žijeme. Všetko sme si vybrali a vytvorili na určitej úrovni nášho vedomia my sami spolu s ostatnými dušami, aby sme sa mohli spoznávať ako od-púšťajúca, bezpodmienečne prijímajúca a milujúca láska.
Byť láskou si vyžaduje hovoriť nie všetkému a všetkým, čo pre nás láskou nie je a kde sa necítime dobre. To je láska k sebe, ale aj láska k ostatným, pretože takto aj im dávame možnosť vidieť lásku v nich a urobiť potrebné korekcie vo svojim živote.
Láska povzbudzuje, podporuje a je empatická. Láska je vďačná a nesie v sebe iskru oživenia. Láska tvorí všetko. Tam, kde sa cítime oživení, tam sme sebou. Tam sme láskou a tam idú veci pozitívne. Tam, kde cítime útlm, kde sa už nudíme, je už potenciál vyčerpaný a je to čas posunúť sa k tomu, kde sa cítime oživení. To je akt sebalásky a často aj veľkej odvahy.
Tieto uvedomenia a následné zmeny v našom myslení, presvedčeniach, cítení, konaní a vibrácii, môžeme urobiť len my sami a kedykoľvek. Ale, sami na to nikdy nie sme. Akákoľvek pomoc, ktorá s nami rezonuje, je tu na našu energetickú objednávku. Je to dar od nás pre nás a treba ju prijať a otvoriť sa jej. Musíme však byť na zmenu v našom vnútri pripravení. Inak nám nikto nepomôže a aj preto si často znovu vytvoríme podobnú situáciu, alebo sa nám choroba vráti a tak podobne.
Čokoľvek a ktokoľvek zvonku nám pomôže len vtedy, ak sme na to sami skutočne pripravení. Ak sme pripravení vyliečiť sa a pustiť veci, ktoré nás ťažia. Všetka pomoc, liečitelia, terapeuti, lekári a iní, ktorí nám akokoľvek pomáhajú, sú tu na základe našej žiadosti a skutočne nám pomôžu len vtedy, ak si sami chceme pomôcť a sme pripravení robiť potrebné zmeny.
Láska má mnoho foriem a podôb v celej Existencii, a to obrazne aj doslovne. Každá z nich je jedinečná a o niečo unikátnu ju obohacuje. Keď sa bojíme byť sebou, tak si držíme od seba aj nejakú podobu a formu lásky. A, naopak, keď sme sebou, tak je to pre nás oživujúce a pre ostatných inšpirujúce. Vtedy sme v toku s láskou, ktorá je našou zdrojovou energiou a vyživovaní na všetkých úrovniach, čo sa nám odráža aj v našom fyzickom živote na hojnosti a splnených potrebách.