Ako vieme, že sme zladení s našou zdrojovou energiou – v toku s našou dušou?
Ak sa pri niečom cítime dobre a cítime pritom vášeň, nadšenie či radosť, tak je to vždy signál o tom, že sme zladení s našou dušou - s našou zdrojovou energiou. Naše Vyššie Ja nám neustále posiela rôzne intuitívne vnuknutie a spolu s naším tímom jemnohmotných pomocníkov pre nás organizuje rôzne synchronicity – stretnutia s ľuďmi a privádza nás k potenciálom a možnostiam, ktoré nám dajú ešte viac z toho, čo nás teším a nadchýna.
Našimi navigátormi sú naše pocity.
Náš tím nás vždy smeruje k tomu, čo si naša duša praje prežiť a vďaka čomu môže rásť a prosperovať. Vždy nás smeruje k daným záležitostiam v čase, kedy nám to najviac slúži.
Všetko je organizované – nič nie je náhoda – ani jedno naše stretnutie na ulici. Všetko má svoj dôvod a hlboký účel pre náš rast, rozvoj a tvorbu. Aby sme dokázali nasledovať tieto pozitívne vnuknutia od našich vyšších aspektov so širším pohľadom, je dôležité dovoliť si cítiť naše pocity a dôverovať interpretáciám, ktoré pritom vnímame. Nič, čo nám príde do vedomia, nie je náhoda a nie je to ani naša bujná fantázia. Čím viac dôverujeme týmto informáciám spojeným s určitými pocitmi, tým hladšie veci prebiehajú v našom živote a často až zázračne do seba zapadajú. My sme zázrak a náš život je zázrak a preto si tieto zázraky vytvárame a zaslúžime.
Musíme si však dovoliť ich prijímať.
Musíme tiež počúvať naše pocity.
Musíme dôverovať našim intuitívnym vnuknutiam.
Musíme dôverovať našim interpretáciám.
Musíme naše vedomie otvoriť tomuto vedeniu.
Veci, ktoré nám robia dobre, tešia nás, alebo nás inak nadchýnajú, nemusia byť veľké. Môžu to byť bežné drobnosti od toho, že si vychutnáme šálku čaju alebo kávy, prechádzku, hru s domácim zvieratkom alebo čokoľvek iné, čo máme radi.
Čím viac takýchto činností zaradíme počas dňa, tým je náš deň naplnenejší žiarivými energiami, ktoré nás povznášajú.
Čím viac radosti a vďačnosti za tieto záležitosti cítime, tým viac si takýchto záležitostí si do života privolávame a vytvárame.
Keď nevieme, čo nás teší, tak väčšinou máme zablokované naše ťažké pocity a v dôsledku tohto stavu necítime ani tie pekné. Vtedy je dôležité začať šúpať cibuľu systémom:
toto v živote nechcem,
pritom si postupne začíname uvedomovať aj naše potlačené pocity, ako aj to, že sa naozaj necítime dobre,
začíname si tiež uvedomovať, že potenciál ťaživých situácií sa vyčerpal a veci treba začať meniť a že zmena musí prísť od nás a pomoci sa tiež musíme otvoriť, ak ju potrebujeme,
začíname si uvedomovať, že nám niečo chýba a niečoho máme nedostatok, lebo tento kanál hojnosti máme zablokovaný našimi limitujúcimi presvedčeniami spojenými s ťaživými emóciami.
TOTO je však SKVELÝ priestor pre rozmach a expanziu nášho vedomia!
Pocit, že už nie je čo stratiť a že sme tak unavení z danej väčšinou po dlhú dobu cirkulujúcej situácie, ako aj pocit, že už nie je kam ju natiahnuť, je skvelým odrazovým mostíkom pre niečo nové, krásne, expanzívne a nadchýnajúce! Často však treba začať s menšími zmenami a postupne pridávať. Niekedy to ale môžeme zobrať aj šupom. Vždy to záleží od nás, nášho pocitu a danej situácie.
"Nemôžeme" v skutočnosti neexistuje.
Existuje "nechceme" a niekedy sa v danej situácii tak zamotáme, že cesta von je nesmierne komplikovaná, ale aj tu platí, že na niektorej úrovni vedomia rozhodneme o tom, že už nechceme.
Skutočne sa naša sila končí tam, kde sa začína náš strach. A, náš strach je ako prvotná príčina stojaca za každým negatívnym – limitujúcim presvedčením a za každou ťaživou emóciou. Tam, kde je strach, tam nie sme toku - tam cítime oddelenie od seba a Celku a to nám spôsobuje bolesť a pocit akéhokoľvek nedostatku a vice versa, tak kde máme akýkoľvek nedostatok, tak je vždy strach, tam nie sme v toku a tam cítime prádzno, ktoré zapĺňa kontrolou nad sebou a/alebo aj inými.
Za žiarlivosťou, zášťou, neprajnosťou, smútkom, lenivosťou a ďalšími negatívnymi emóciami, je vždy niektoré alebo viacero limitujúcich presvedčení o tom, kto sme, o našich možnostiach a schopnostiach a o tom, čo si zaslúžime a prečo.
Za každým limitujúcim presvedčením je nejaký náš strach, alebo viacero strachov – pričom napokon, keby sme tieto strachy detailne skúmali, tak pri rozmenení na drobné prídeme na to, že za všetkým je náš existenčný strach.
Je preto nesmierne dôležité si často pripomínať, že sme večné a nekoneční svetlo a láska:
Že sme nádherné bytosti putujúce Existenciou s cieľom zažívať stále niečo nové a spoznávať sami seba z rôznych uhlov pohľadu. že aj smrťou len zmeníme našu formu a že všetko v našom živote si tvoríme našou vibráciou a keď sa tomu otvoríme, tak aj pomoc príde.
Že náš domov sme nikdy neopustili, len sme toto poznanie pred sebou dočasne zakryli. My sme náš domov a od Všetkého, čo Je, sme nikdy neboli oddelení. Pocit separácie je vždy dočasný a odhalením limitov cítime stále viac spojenie, ktoré tam vždy bolo a vždy bude. Nie je kam inam ísť. Tu sme doma. Všade sme doma. My sme domov.
Že naša hodnota nie je závislá od našich výsledkov. Že naša existencia je to najcennejšie, inak by sme neexistovali. Že sme tu preto, aby sme skúsili rôzne skúsenosti, ale napokon s a z nich učili aj o tom, čo už nechceme a tvorili si to, čo nás teší a nadchýna.
Každý prejav Zdroja (Boha, Všetkého, čo Je - akokoľvek to pomenujeme - Celok či existencia a inak) je rovnocenným klenotom - je prejavom Všetkého, čo Je vo forme, v ktorej sa spoznáva. A, tí, ktorých by sme ich označili ako zlých, to majú skutočne veľmi ťažké. To vieme sami, aké to je ťažké, keď cítime prázdno a ťaživé emócie a keď je toto niekoho status quo po celý život, tak taký život je veľmi ťažký. Takáto rola je skutočným hereckým výkonom a aj keď neschvaľujeme, čo títo ľudia robia, tak vcítením sa do tejto ich role dokážeme prejaviť súcit a vidieť svetlo aj v nich